Obligácie sú CP, v ktorých sa dlžník zaväzuje, že v stanovenej dobe splatí nominálnu hodnotu obligácie (naraz, po čiastkach) a že v stanovenej dobe bude vyplácať ročný alebo polročný úrok, prípadne iné platby (prémie, zlosovateľné výhry). Ak sa v dlhopise sľubuje len pravidelné zúročenie nominálnej sumy, nie jej splatenie v určitých lehotách ako pri obligáciách, ide o večnú rentu alebo konzolu. Konzoly spravidla vydáva štát za účelom vojnových pôžičiek alebo za účelom konsolidácie štátneho dlhu, t.j. prevodu prechodného štátneho dlhu na trvalý. Investor takýto CP kúpi kvôli nároku na opakujúci sa ročný príjem a na nekonečne dlhú dobu. Súkromný sektor tento druh CP nevydáva. Emitentom obligácií môžu byť rôzne subjekty, napr. štát, krajina, mesto alebo obec - tieto obligácie sa označujú ako štátne, krajinské, komunálne. Vydávajú sa na krytie dlhodobého deficitu rozpočtu, financovanie investičných projektov, zdokonaľovanie infraštruktúry (cesty, diaľnice, kanalizácia). Banky vydávajú bankové obligácie, ale i osobitné druhy obligácií, ktorých predajom získavajú prostriedky na poskytovanie pôžičiek určitého typu - komunálne, poľnohospodárske, melyračné, ktoré sú zaistené nehnuteľnosťami. Cieľom emisie bankových obligácií je vytvoriť stabilizované zdroje na poskytovanie dlhodobých a strednodobých pôžičiek. Súkromné podniky v priemysle, obchode atď. emitujú obligácie na financovanie investícií, dlhodobejšiu potrebu dlžného majetku alebo na amortizáciu predchádzajúcich úverov a pod. Obligácie vydávajú tiež akciové spoločnosti a holdingové spoločnosti, okrem toho existujú aj zamestnanecké obligácie, ktoré emitenti vydávajú výlučne pre pracovníkov, ktorí sú u nich v pracovnom pomere.
Ako finanční sprostredkovatelia emisií obligácií zvyčajne fungujú banky. Obligácie môžu byť vydané:
1/ bez záruky - garantujú ich iba emitenti; vydávajú ich iba firmy s dobrou povesťou a vyrovnanou finančnom situáciou
2/ so zárukou - tu existujú 2 spôsoby zaistenia a splácania obligácií:
a) majetkom emitenta (pozemky, domy, podniky, CP v hotovosti)
b) prostredníctvom garancií, štátnych inštitúcií alebo organizácií (obligácie zabezpečené štátom - prvotriedne CP)
Celková suma pôžičky sa zvyčajne rozdelí na niekoľko častí = TRANŠIE o rôznej nominálnej hodnote. Pred emisiou býva pevne stanovená výška splátok, úrokov a ďalších odmien i termíny a výplaty splátok, úrokov a ďalších odmien.
Obligácie môžu znieť:
a) na meno - prevod obligácie na meno sa uskutočňuje CESIOU - prevodom, ktorý sa obvykle vyznačuje na samotnom CP. V niektorých krajinách sa takéto obligácie označujú ako REKTA PAPIERE. U nás sú obligácie znejúce na meno prevoditeľné rubopisom.