Finančný trh a jeho segmenty
Funkcie finančného trhu
V trhovej ekonomike sa finančný trh pokladá za vrchol ostatných trhov (trh tovaru a služieb, trh výrobných činiteľov, informačný trh, ...). Na rozdiel od iných trhov je to trh univerzálny - jeho zdroje a prostriedky sú využiteľné vo všetkých oblastiach.
V ekonomike subjekty vstupujú na finančný trh z týchto dôvodov:
1/ ak chcú získať peňažné prostriedky na financovanie bežných prevádzkových potrieb alebo chcú financovať svoj rozvoj získaním dlhodobého úveru, emisiou akcií, prípadne obligácií a pod.
2/ ako finanční investori, ktorí chcú investovať svoje dočasne voľné peňažné prostriedky do krátkodobých cenných papierov alebo nákupu akcií prostredníctvom ktorých získajú účasť na vlastníctve akciových spoločností, prípadne obligácií, hypotekárnych záložných listov, ktoré predstavujú dlhodobé uloženie peňazí, alebo špekuláciou dosiahnuť zisky a zhodnotiť tak investovaný kapitál.
Finančný trh plní tieto funkcie:
1/ mobilizuje peňažné prostriedky zo všetkých zdrojov (akumulačná funkcia)
2/ umiestňuje tieto prostriedky jednak v oblasti reálneho kapitálu, jednak v oblasti cenných papierov (alokačná funkcia)
3/ prerozdeľuje predtým zmobilizovaný kapitál, sprostredkúva zmeny držby (prerozdeľovacia funkcia)
4/ podporuje rozvoj perspektívnych životaschopných podnikov, spoločností a na druhej strane urýchľuje zánik neperspektívnych a neživotaschopných (selekčná funkcia).
Vo vyspelých trhových ekonomikách finančný trh je citlivým barometrom, ktorý odráža prosperitu alebo neúspešnosť hospodárskeho vývoja, ale aj medzinárodno - ekonomických a medzinárodno - politických procesov.
Vymedzenie pojmu finančný trh
Na finančnom trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt po peňažnom kapitály, platobných prostriedkoch, cenných papieroch, devízach, drahých kovoch, poistnej ochrane a pod. Toto sústredenie sa uskutočňuje prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, kam patria najmä banky, sporiteľne, poisťovne, penzijné fondy, peňažné burzy, investičné spoločnosti, správcovské spoločosti, ...Finanční sprostredkovatelia zabezpečujú vzájomné spojenie všetkých ekonomických subjektov, ktoré vystupujú na finančnom trhu: orgány verejného sektora, podnikateľský sektor, obyvateľstvo. Uľahčujú tak uskutočňovanie príslušných transakcií na finančnom trhu, znižujú informačné a transakčné náklady.
Výsledkom stretnutia ponuky a dopytu po nástrojoch finančného trhu je cena, ktorá nadobúda formu úroku, kurzu cenných papierov, devízového kurzu, poistného .. V literatúre existuje možstvo definícií finančného trhu. Taká najjednoduchšia je nasledovná:
Finančný trh je trh, na ktorom finanční sprostredkovatelia prostredníctvom finančných nástrojov zabezpečujú pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými subjektami v národnom i medzinárodnom meradle. Táto definícia finančného trhu zdôrazňuje 3 kategórie:
1. systém finančných 2. nástrojovofinančné inštitúcie 3. pohyb peňažného kapitálu
Hlavné zložky finančného trhu sú peňažný trh, kapitálový trh, devízový trh, trh drahých kovov a poistný trh
1/ Peňažný trh
- nazýva sa aj trhom krátkodobého kapitálu - do 1 roka
- plní funkcie sprostredkovania krátkodobých prebytkov medzi vládnymi orgánmi, finančnými inštitúciami (v rámci toho i bankami) a podnikateľským sektorom. Na medzinárodnom trhu sa uskutočňujú predovšetkým transakcie s rezervnými peniazmi. Banky si tu upravujú svoju likviditu v súlade so zákonnými predpismi medzi sebou alebo si vypožičiavajú od centrálnej banky. Štát a podnikateľský sektor si na peňažnom trhu obstarávajú pôžičky na financovanie bežných potrieb.
Medzi nástroje peňažného trhu patria: - depozitné certifikáty (na určité obdobie)
- pokladničné poukážky, komerčné cenné papiere - zmeny
- investičné fondy (predaj aktív jednej skupiny bánk ostatným bankám)
Charakteristickými črtami peňažného trhu sú:
- krátkodobosť úverových operácií
- použitie peňažných prostriedkov na bežné respektíve prevádzkové potreby
- vysoký stupeň likvidity pohľadávok aj záväzkov s možnosťou kedykoľvek predať a kúpiť na trhu
- vylúčenie jednotlivcov z tohto obchodovania
2/ Kapitálový trh
Je trhom strednodobého a dlhodobého kapitálu na financovanie investícií. Na kapitálovom trhu sa uskutočňujú transakcie spojené s mobilizovaním a rozdeľovaním strednodobých a dlhodobých peňažných prostriedkov najmä na základe obchodovateľných cenných papierov. Prvý predaj sa uskutočňuje na primárnom trhu, kde dochádza k umiestneniu emitovaných cenných papierov u rôznych hospodárskych subjektov - kupcov, ktorými môžu byť jednotlivci.
Pred lehotou splatnosti (dospelosti) možno cenné papiere lombardovať u peňažného ústavu, t. j. dať do zástavy (zálohy) a získať úver. Cenné papiere sa môžu v období emisie do doby splatnosti ďalej predávať a kupovať na sekundárnom trhu - označenom ako trh starých cenných papierov, čím získajú dôležitú črtu likvidity. Sekundárny trh umožňuje subjektom pružne meniť štruktúru svojich aktív bez toho, že by sa museli viazať na nositeľa záväzku (emitenta cenných papierov).Tento trh najefektívnejšie funguje formou burzy (trh burzového kapitálu).
Medzi nástroje kapitálového trhu patria: - vládne cenné papiere (obligácie, bondy)
- cenné papiere miestnych správnych orgánov
- obligácie spoločností a podnikov
- akcie podnikateľského sektora
- hypotečné listy
3/ trh zahraničného kapitálu
Devízový trh - je vo svete organizovaný prostredníctvom banky ako voľne prístupný trh, na ktorom je niekoľko stoviek dealerov (väčšina bánk) pripravených predať alebo kúpiť depozitá znejúce na zahraničné meny. Títo dealeri sú v neustálom telefonickom a počítačovom spojení. Tento trh je veľmi konkurenčný. Devízový trh, na ktorom sa určujú devízové kurzy uvádzané vo finančných správach je "veľkoobchodným trhom", na ktorom nakupujú vlády, banky a spoločnosti. Jednotlivci nakupujú zahraničnú menu na "maloobchodnom trhu" od bánk, dealerov za maloobchodnú cenu, ktorá je vyššia ako veľkoobchodná cena. Funkciou devízového trhu je okrem vyrovnávania platieb medzi krajinami, zabezpečovania úveru a podobne aj poistenie proti devízovým rizikám (angl. výraz pre krytie devízového rizika je hedding). Zaistenie voči devízovému riziku možno realizovať buď prostredníctvom netermínovaného trhu, ktorý predpokladá existenciu devízových prostriedkov v hotovosti alebo existenciu úverových zdrojov v zahraničí (umožňujú promtné obchody, ako sú konverzie devíz alebo devízová arbitráž a prostredníctvom termínovaných obchodov, ako sú napr. swapy, financial futures, option). Termínované operácie sa na devízových trhoch uskutočňujú často aj zo špekulačných dôvodov najmä v dôsledku pohyblivých kurzov mien floating.
4/Trh drahých kovov
Reprezentuje najmä trh zlata, menší význam má trh striebra, platiny a paládia. Obchodovanie sa sústreďuje do finančných centier Londýn, Paríž, New York, Karakas, Tokio, Panama ..
Na trhu zlata sa sústreďujú predaje z novej produkcie alebo predaje z centrálnych bánk a dochádza k nákupom pre menové účely, priemyselné i umelecké spracovanie alebo na tezauráciu.
5/ Poistný trh
Je trhom zaistenia a poistenia. Na poistnom trhu sa stretáva ponuka a dopyt po špecifickom druhu tovaru - po poistnej ochrane, ktorá má obligatórny (zadané zákonom) a fakultatívny ráz (zadali sme ju my). Poisťovne poskytujú:
- poistenie majetku
- poistenie zodpovednosti za škody
- poistenie osôb
Cenou za poistenie je poistné. Zvláštnosťou v oblasti poistného trhu je:
- podmienená návratnosť (len ak sa stane poistná príhoda) - neekvivalentnosť (ak poistná príhoda vznikla, výška vrátenej peňažnej sumy je iná od sumy, ktorú predtým poistená osoba za poistenie zaplatila).
Poisťovne sa v súčasných trhových ekonomikách nezaoberajú iba poisťovacou a zaisťovacou činnosťou, ale svojim (účelovo neviazaným) kapitálom vstupujú aj na peňažný a kapitálový trh. Stávajú sa akcionármi bánk, búrz a pod. Táto previazanosť je aj v opačnom smere.
Medzinárodný finančný trh
Je reprezentovaný finančnými transakciami vo forme devízových obchodov, pohybu krátkodobého a dlhodobého kapitálu a zahraničných platobných prostriedkov (devíz). Zahŕňa tiež národné finančné trhy ako aj euromenový trh, ktorý vystupuje ako špecifický medzinárodný (nadnárodný) článok menovej úverovej sústavy.
Ovplyvňovanie finančného trhu centrálnou bankou
Centrálna banka na Slovensku je NBS, ktorá má podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. podporovať hospodársku politiku vlády v rozsahu stanovenom týmto zákonom. Plnenie svojich úloh však zabezpečuje nezávisle od pokynov vlády. Zákon nerieši otázku, ako sa má správať NBS v prípade, že by sa zabezpečovanie stability meny dostalo do rozporu s hospodárskou politikou vlády. Je však logické, že v takýchto prípadoch mala mať primát hlavná úloha NBS, a to stabilita meny. Z funkcií CB vyplýva jej mimoriadne postavenie v bankovom systéme v krajinách s vyspelým trhovým hospodárstvom. CB má ako hlavný cieľ menovú (cenovú) stabilitu. Slúži celej spoločnosti (štátu, jedincom, súkromníkom, ostatným bankám) - verejný majetok. Ďalej plní funkciu pre bankový sektor a pre vládu - vedie účty štátu. Vzhľadom k zvláštnemu zameraniu činnosti a svojim špecifickým funkciám nevstupuje CB do konkurencie s komerčnými bankami, ale tvorí zvláštny (najvyšší) stupeň v bankovom systéme, ktorému sú ostatné stupne podriadené.
CB je v bankovom systéme jednotiacim prvkom, ktorý za pomoci jedinej meny, jedinej menovej politiky a jediného systému pravidiel regulácie činnosti komerčných bánk (neobmedzuje hospodársku súťaž, skvalitňuje ju jasným vymedzením jej zásad, vyjasnením sankcie). Stmeľuje a zefektívňuje bankový systém. Centrálne banky spolupracujú s bankovými asociáciami, ktoré sa zaoberajú posudzovaním otázok peňažného trhu v jednotlivých krajinách, prípadne háji záujmy obchodných bánk vo vzťahu k vláde, či iným záujmovým asociáciám (priemyselné zväzy). Vedúci predstavitelia, prípadne odborníci z CB bývajú členmi komisií, ktoré asociácie pre posudzovanie otázok peňažného trhu zriaďujú, podieľajú sa na formulácii riešení a berú tieto riešenia ako odporúčania pre svoje rozhodovanie. Bankové asociácie z jednotlivých európskych krajín s vyspelou trhovou ekonomikou sú združené v európskej bankovej federácii (European Banking Federation). Hlavným cieľom CB je zabezpečenie stability vo vzťahu k vnútornej ekonomike a v zahraničí. Nástroje zabezpečujúce stabilitu meny sa najčastejšie delia na:
a) priame - pôsobia adresne, selektívne (výberovo), administratívne (úverové stropy, úverové limity, pravidlá likvidity, stanovenie úrokových stropov, povinné vklady, dohody, doporučenia a výzvy). b) nepriame - pôsobia na trhový mechanizmus plošne pre všetky subjekty (dispontná sadzba, povinné minimálne rezervy, operácie na voľnom trhu, refinančné úvery).
Cenné papiere, pojem, podstata
Cenné papiere predstavujú systém nástrojov finančného trhu, prostredníctvom ktorých dochádza k akumulácii, alokácii a prerozdeľovaniu dočasne voľných peňažných prostriedkov.
CP v súčasnom období môžu existovať:
a) v dematerializovanej forme (uložené v centrálnej registrácii)
b) v listinnej forme (klasická forma - tlač na zvláštnom papieri so zvláštnym dozorom tlače, ochranou..
V priebehu krátkej existencie finančného trhu u nás došlo k vývoju právnej úpravy problematiky dematerializovanej formy CP. Zákon č. 600/1992 Zb. o CP povoľoval obidve formy - dematerializovanú podobu (zaknihovaných CP) i klasickú formu (v závislosti od rozhodovania emitenta pri akciách, dočasných listoch, podielových listoch, dlhopisoch a investičných kupónoch. V ostatných prípadoch sa počítalo s klasickou formou CP.
Novela zákona č. 600/1992 Zb. o CP prijatá 23. marca 1994 vylúčila klasickú (listinnú) formu CP a ustanovila povinnú podobu "zaknihovaných" CP pri akciách, podielových listoch, dočasných listoch, dlhopisoch, kupónoch a iných CP, ktoré za CP vyhlásil osobitný zákon _ 1 odst. 1. Súčasne vylúčila ich premenu na listinné CP s výnimkou _ 11, ktorý zaviedol osobitný pojem "listinná podoba zaknihovaného CP".
_ 11 zvýhodňoval zahraničných majiteľov zaknihovaných CP, ktorí mohli písomne požiadať emitenta o vydanie CP v listinnej podobe a na meno. Takto vydané CP sa na území SR mali považovať za zaknihované CP a nebolo možné s nimi na území SR obchodovať.
Zákon č. 88/1994 Z. z. bol v krátkom čase revidovaný. NRSR v auguste 1994 zrušila zaknihovanú podobu (povinnú ) uvedenej skupiny CP. Rozhodnutie o ich podobe - klasickej listinnej alebo dematerializovanej ponecháva na emitenta.
Listinné CP uchovávané v centrálnej depozitári sa označujú ako "imobilizované CP". Podstatným znakom CP bez ohľadu na ich formu je záznam v majetkových právach, príp. ďalších právach s nimi spojených.
Definícia CP: CP potvrdzujú majetkové práva alebo peňažné pohľadávky vlastníka za určité plnenie voči tomu, kto CP emitoval, sú nositeľom právneho nároku, pre ktorý vznik, existencia, prevod a zánik sú v zásade neuhraditeľné. Veriteľ nemôže požadovať bez CP uspokojenie svojich požiadaviek a dlžník môže odmietnuť plnenie záväzku, ak nie je predložený CP.
Základné typy CP
1/ CP peňažného trhu
Medzi najviac používané CP peňažného trhu patria:
a) pokladničné poukážky
b) depozitné certifikáty
c) zmenky
d) akcepty
e) šeky
A - Pokladničné poukážky - sú formou dlhopisov, ktoré vydáva štát prostredníctvom štátnej pokladnice Ministerstva financií alebo najčastejšie ním splnomocnenou emisnou, či inou bankou na krytie krátkodobého deficitu štátneho rozpočtu. Sú splatné za krátku dobu - 3, 6, 9 mesiacov až rok, výnimočne do 3 rokov, sú pevne úročené. Krátka doba splatnosti a štátna záruka sú dôsledkom nižšej úrokovej miery ako pri dlhopisoch, ktoré majú dlhšiu dobu splatnosti (obligácie, hypotekárne záložné listy). Pokladničné poukážky tvoria významnú časť likvidných prostriedkov bánk a peňažných ústavov. Môžu byť: na doručiteľa alebo na rad, ide o obchodovateľný CP. Banka môže ešte pred lehotou splatnosti vymeniť pokladničné poukážky späť za hotové peniaze, ale v takom prípade nevypláca celý úrok. Prednosťou týchto krátkodobých CP je to, že ich vlastníkom a dlžníkom umožňuje rýchlu reakciu na zmenu tempa rastu inflácie a úrokovej miery. Ak pre štát nastane vhodné obdobie na emisiu dlhodobých CP, stiahnu pokladničné poukážky z obehu a splatí ich buď hotovými peniazmi alebo ponúkne za ne dlhodobé CP. Oblasť štátnych pokladničných poukážok legislatívne upravuje zákon č. 566/1992 Zb. o NBS (_ 25 ods. 2).
B - Depozitné certifikáty - sú známe pod skratkou CD (certificate of deposit), vydáva ich banka výmenou za termínované peňažné vklady na zaokrúhlenú sumu.
Sú vydávané prevažne na doručiteľa, ale i na meno s uvedením dátumu splatnosti väčšina v plnej nominálnej hodnote s vyznačením fixnej úrokovej sadzby. Doba splatnosti je zvyčajne po mesiacoch do pol roka, ale možno sa stretnúť i zo splatnosťou 1 - 2 roky. Je to obchodovateľná listina, ktorá môže byť pred dobou splatnosti predmetom kúpy a predaja na sekundárnom trhu. Banky však niekedy obchodovateľnosť depozitných certifikátov obmedzujú - ich majiteľ dostane výšku vkladu až v termíne splatnosti. Úlohou depozitných certifikátov je aktivizovať dočasne voľné peňažné prostriedky ekonomických subjektov. Pre banky majú veľký význam z hľadiska priaznivejšej a stabilnejšej tvorby zdrojov, lebo obmedzujú vklady na požiadanie a okamžité odvolanie. C - Zmenky - patria medzi najstaršie nástroje peňažného trhu. Vo vnútornej i zahraničnej politike plní zmenka niekoľko funkcií:
- je nástrojom obchodného úveru
- je platobným prostriedkom
- reeskont zmenky je klasickým nástrojom menovej politiky
- môže byť zaisťovacím prostriedkom
- je prostriedkom na získanie eskontného alebo akceptačného bankového úveru
- v posledných rokoch sa stáva i predmetom činnosti špecializovaných organizácií na dokúpenie pohľadávok (factoring)
- je prostriedkom na získanie hotových peňazí (finančná zmenka)
Rozlišujeme 2 základné druhy zmeniek:
a) vlastná zmenka
b) cudzia zmenka (trata, rimesa)
Osobitnými druhmi cudzích zmeniek sú:
a) cudzie zmenka na vlastný rad
b) vlastná zastretá zmenka
Cudzia zmenka na vlastný rad - sú v nej zúčastnené iba 2 osoby (ako vo vlastnej zmenke) a má formu cudzej zmenky. Vystavovateľ sám seba označil za remitenta. Ide o prípad, keď vystavovateľ požičia trasátovi peniaze alebo predá tovar na úver a na sumu svojej pohľadávky, v ktorej uvedie seba ako remitenta, vydá zmenku.
Vlastná zastretá zmenka - sú v nej zúčastnené iba 2 osoby, vystavovateľ sám seba označí za zmenkovníka.
V praxi sa vyskytujú i nekvalitné zmenky, pre ktoré sa používajú niektoré ďalšie označenia, napr. núdzová zmenka (ešte pred splatnosťou s stáva neistou); platná (mobilizačná) zmenka - dlžnícky stav je fingovaný (nereálny).
D - Akcepty - v bankovom akcepte banka prijíma (akceptuje) zodpovednosť za splnenie záväzku svojho klienta a tak chráni jeho veriteľa pred rizikom nezaplatenia pohľadávky.
Väčšina akceptov slúži na:
- financovanie dovozu, vývozu
- financovanie prepravy tovarov medzi dvomi krajinami alebo ich skladovanie
- financovanie skladovania a prepravy tovarov vnútri krajiny
Bankové akcepty sa pokladajú za bezpečné, vysoko likvidné a krátkodobé nástroje peňažného trhu.
Ich splatnosť sa pohybuje od 30 do 270 dní, najčastejšie je to 90 dní.Trhový výnos bankových akceptov sa pohybuje veľmi blízko výnosu z obchodovateľských depozitných certifikátov.
E - Šeky
Základné druhy šekov:
a) súkromné šeky - vystavujú ich súkromné osoby, firmy, inštitúcie alebo ústavy. Ich vystavovatelia majú účty v banke alebo v peňažných ústavoch
b) bankové šeky - vystavujú ich zahraničné banky, sporiteľne alebo záložne, veľké bonitné spoločnosti
c) cestovné šeky - bežný platobný prostriedok pri cestovnom styku. Vystavujú ich banky na okrúhle sumy. Pri vystavení ich majiteľ podpíše. Pri predložení na výplatu sa šek podpisuje znovu, aby majiteľ potvrdil príjem sumy. Porovnanie oboch podpisov slúži vyplácajúcej banke na kontrolu
d) pokladničné šeky - šeky, ktoré možno vyplatiť v hotovosti
e) šeky na zúčtovanie - knihujú sa k dobru na účet oprávneného majiteľa
f) blankošeky - neúplné šeky, ktoré vystavovateľ podpísal bez uvedenia sumy, pričom vystavovateľ šeku uzatvára s majiteľom šeku osobitnú dohodu o podmienkach, za ktorých majiteľ môže šek vyplniť pred jeho predložením na honorovanie (splnenie záväzku zaplatením či úhradou)
g) eurošeky - systém preplácania súkromných šekov. Spočíva v tom, že banka vydá klientovi - majiteľovi účtu šekovú legitimáciu, ktorá mu umožní predložiť na preplatenie ním vystavený šek inej banke a v inom štáte, než kde má svoj účet a žiadať jeho honorovanie
2/ CP kapitálového trhu
a) obligácie
b) akcie
c) hypotekárne záložné listy
d) podielové listy
e) iné (pozemkové dlžobné úpisy, podiely)
Dlhopis je CP, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v nominálnych hodnotách a vyplácanie výnosu z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (emitenta) tieto záväzky splniť.
A/ Obligácie - sú jednou z najrozšírenejších foriem dlhopisov (užší pojem ako dlhopis). Podľa zákona č. 530/1990 Zb. poznáme tieto formy dlhopisov:
- hypotekárne záložné listy
- štátne dlhopisy
- komunálne obligácie - zamestnanecké obligácie
Okrem týchto dlhopisov sa podľa zákona č. 600/1992 Zb. o CP za dlhopisy považujú všetky listiny potvrdzujúce uloženie peňažných prostriedkov:
- vkladové depozitné certifikáty
} nástroje peňažného trhu
- vkladové listy
Obligácie - sú dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti emitované s cieľom získať peňažné prostriedky na dlhšie obdobie a s istotou, že veriteľ neskôr od svojho rozhodnutia neodstúpi. Obligácie vydané na dlhšie obdobie sa na trhu nedajú umiestniť - riziko plynulé z inflácie zmien úrokovej miery ..
Obligácie sú CP, v ktorých sa dlžník zaväzuje, že v stanovenej dobe splatí nominálnu hodnotu obligácie (naraz, po čiastkach) a že v stanovenej dobe bude vyplácať ročný alebo polročný úrok, prípadne iné platby (prémie, zlosovateľné výhry). Ak sa v dlhopise sľubuje len pravidelné zúročenie nominálnej sumy, nie jej splatenie v určitých lehotách ako pri obligáciách, ide o večnú rentu alebo konzolu. Konzoly spravidla vydáva štát za účelom vojnových pôžičiek alebo za účelom konsolidácie štátneho dlhu, t.j. prevodu prechodného štátneho dlhu na trvalý. Investor takýto CP kúpi kvôli nároku na opakujúci sa ročný príjem a na nekonečne dlhú dobu. Súkromný sektor tento druh CP nevydáva. Emitentom obligácií môžu byť rôzne subjekty, napr. štát, krajina, mesto alebo obec - tieto obligácie sa označujú ako štátne, krajinské, komunálne. Vydávajú sa na krytie dlhodobého deficitu rozpočtu, financovanie investičných projektov, zdokonaľovanie infraštruktúry (cesty, diaľnice, kanalizácia). Banky vydávajú bankové obligácie, ale i osobitné druhy obligácií, ktorých predajom získavajú prostriedky na poskytovanie pôžičiek určitého typu - komunálne, poľnohospodárske, melyračné, ktoré sú zaistené nehnuteľnosťami. Cieľom emisie bankových obligácií je vytvoriť stabilizované zdroje na poskytovanie dlhodobých a strednodobých pôžičiek. Súkromné podniky v priemysle, obchode atď. emitujú obligácie na financovanie investícií, dlhodobejšiu potrebu dlžného majetku alebo na amortizáciu predchádzajúcich úverov a pod. Obligácie vydávajú tiež akciové spoločnosti a holdingové spoločnosti, okrem toho existujú aj zamestnanecké obligácie, ktoré emitenti vydávajú výlučne pre pracovníkov, ktorí sú u nich v pracovnom pomere.
Ako finanční sprostredkovatelia emisií obligácií zvyčajne fungujú banky. Obligácie môžu byť vydané:
1/ bez záruky - garantujú ich iba emitenti; vydávajú ich iba firmy s dobrou povesťou a vyrovnanou finančnom situáciou
2/ so zárukou - tu existujú 2 spôsoby zaistenia a splácania obligácií:
a) majetkom emitenta (pozemky, domy, podniky, CP v hotovosti)
b) prostredníctvom garancií, štátnych inštitúcií alebo organizácií (obligácie zabezpečené štátom - prvotriedne CP)
Celková suma pôžičky sa zvyčajne rozdelí na niekoľko častí = TRANŠIE o rôznej nominálnej hodnote. Pred emisiou býva pevne stanovená výška splátok, úrokov a ďalších odmien i termíny a výplaty splátok, úrokov a ďalších odmien.
Obligácie môžu znieť:
a) na meno - prevod obligácie na meno sa uskutočňuje CESIOU - prevodom, ktorý sa obvykle vyznačuje na samotnom CP. V niektorých krajinách sa takéto obligácie označujú ako REKTA PAPIERE. U nás sú obligácie znejúce na meno prevoditeľné rubopisom.
Emitent má právo obmedziť alebo zakázať prevoditeľnosť obligácií na meno. b) na doručiteľa - ich prevod sa uskutočňuje jednoduchým odovzdaním. Každý majiteľ je oprávnený požadovať od emitenta splnenie záväzkov.
Obligácie môžu byť emitované:
a) vo forme fyzických reálne existujúcich CP
b) v dematerializovanej forme - vo forme účtovných zápisov ukladaných do pamäti počítačov (majiteľ dostane iba potvrdenie o vlastníctve)
Podľa z. 530/1990 Zb. o dlhopisoch k náležitostiam CP patrí:
1/ označenie emitenta
2/ názov obligácie a jej číselné označenie, poradové číslo, pokiaľ bude viac sérií, aj označenie série
3/ nominálna hodnota obligácie: a) v Slovenskej mene najmenej 1 000,- Sk; vyššie hodnoty vždy v celých tisícoch korún
b) v cudzej mene, pokiaľ je obligácia vydaná v cudzej mene 4/ spôsob určenia výnosu
5/ vyhlásenie emitenta, že dlhuje nominálnu hodnotu obligácie jej majiteľom
6/ záväzok emitenta splatiť nominálnu hodnotu obligácie v určitom termíne alebo termínoch, vyplácať výnos obligácie v stanovených termínoch, spôsoby výplat a určenie platobného miesta
7/ pri obligáciách znejúcich na meno aj meno jej prvého majiteľa
8/ dátum vydania obligácie a odtlačok podpisov predstaviteľov emitenta
9/ údaj o rozhodnutí príslušného Ministerstva financií o povolení emisie obligácie s výnimkou prípadov, keď sa povolenie nevyžaduje
Pri neprevoditeľných obligáciách znejúcich na meno musí byť v texte obligácie a v podmienkach emisie uvedené, ako bude emitent postupovať v prípade úmrtia ich majiteľa.
Z pravidla obsahuje 2 kupóny na každý rok trvania pôžičky (úroky sa zvyčajne vyplácajú polročne alebo ročne). Kupóny oprávňujú majiteľa, aby mu bol vyplácaný úrok. Pri vyplácaní úroku sa kupón odtrhne a ponecháva si ho ten, kto úrok vyplatil (zvyčajne banka). Podľa _ 12 z. č. 600/1992 Zb. o CP musí kupón obsahovať nasledujúce údaje:
a) o druhu, emitentovi a číselnom označení CP, ku ktorému bol vydaný
b) o výške výnosu alebo spôsobe jeho určenia
c) o dátum
Registrované obligácie (registered bonds) sú bez kupónového hárku, emitenti evidujú vlastníkov týchto CP a dôchodky im posielajú na ich bankové účty.
Splatnosť obligácie (maturity; dospelosť) je deň, keď je splatná posledná časť dlžobnej sumy vrátane.
Splatnosť (umorovanie) obligácií sa začína spravidla po uplynutí určitej doby (2 - 3 rokov).
Výnos z obligácií môže byť stanovený rôznym spôsobom:
- pevnou úrokovou sadzbou
- pevnou úrokovou sadzbou a podielom na zisku
- rozdielom medzi nominálnom hodnotou obligácie a jej nižším emisným kurzom
- zlosovateľnom prémiou v závislosti od lehoty splatnosti obligácie
- pohyblivou úrokovou sadzbou (napr. vývojom devízových kurzov, v závislosti od pohybu úrokových sadzieb či kurzov na finančnom trhu)
- kombináciou uvedených spôsobov
Členenie obligácií
Obligácie možno členiť z rôznych hľadísk, napr.
1/ základné (prioritné) - prednostné práva pre veriteľa
2/ zahraničné (medzinárodné) - na 1 trhu; medzinárodné - na viacerých trhoch - emitujú ich konzorcie bánk
K hlavným nástrojom na trhu obligácií možno v súčasnosti zahrnúť:
a) obligácie s pevnou sadzbou - čiastka vyplácaná na každý kupón je dopredu stanovená, je vždy rovnaká. Podobne je stanovená aj doba splatnosti a spôsob umorenia. Pre investora sú výhodné v normálnych, neinflačných obdobiach a v prípade poklesu úrokovej miery. Pre emitenta sú výhodné v inflačných podmienkach a v prípade rastu úrokovej miery (štátne obligácie, obligácie renomovaných emitentov, ktorí investujú do vysoko rentabilných akcií)
b) obligácie s pohyblivou úrokovou sadzbou (floating rate notes) - pohyblivá úroková sadzba sa uplatňuje nielen kvôli inflácii, ale i v závislosti od úspešnosti zisku emitenta. Pri týchto obligáciách sa nestanovuje úroková sadzba, ale len spôsob a podmienky, ktoré budú určovať zmenu úroku z obdobia na obdobie. Zmena výšky úroku sa musí viazať len na takú veličinu, ktorá je objektívna a jej výpočet nesmie závisieť od vplyvu emitenta. Takouto veličinou je napr. diskontná sadzba alebo miera inflácie
c) hybridné obligácie - kombinujú pevnú a pohyblivú úrokovú mieru, prípadne dopĺňajú pevnú alebo pohyblivú úrokovú mieru dodatočnými prémiami alebo podielom na zisku. Vyplatenie prémie môže byť viazané na iné dopredu stanovené podmienky (ak sa zvýši úroková sadzba na kapitálovom trhu)
d) naturálne obligácie - uprednostňujú majiteľa na prednostný nákup nedostatkového tovaru alebo služieb
e) obligácie s nulovým kupónom (ZB - Zero Bonds) - neprinášajú úrok, ale sú emitované s diskontom - pod nominálnu hodnotu. Nominálna hodnota je v čase zrelosti obligácie vyplatená celá. Počiatočný diskont je tým väčší, čím dlhšia je doba splatnosti obligácie. Rozdiel medzi nominálnou hodnotou a predajnou cenou obligácie zahŕňa na akumulované úroky za celú dobu trvania pôžičky a spravidla i úroky z úrokov. Tieto obligácie sa po prvý raz objavili v USA v roku 1981
f) indexované obligácie - zachovávajú si podstatné prvky klasických obligácií, avšak pri nich sa uplatňuje zásada indexácie, t. j. chráni majiteľa pred infláciou.
Pri tomto druhu obligácií je potrebné definovať veličinu (referenčnú hodnotu), na ktorú sa bude indexácia viazať, napr. výška úroku a splátok bude závisieť od pohybu menových kurzov, úrokovej miery, od cien tovarov alebo od indexov kurzov akcií a podobne
g) vymeniteľné obligácie (convertible bonds) - sú osobitným druhom CP. Emitent v nich môže stanoviť pevné podmienky, za ktorých majú majitelia obligácií právo vymeniť ich za iný druh obligácií alebo akcie
h) obligácie s čiastočným úpisom (splátkové obligácie - partly paid bonds) - v čase emisie kupujúci nemusí zaplatiť naraz celú nominálnu hodnotu, ale môže ju nahradiť postupne v splátkach. Nárok na úrok vzniká tak isto postupne, vždy zaplatením príslušnej splátky. Plnú výšku úroku dostane majiteľ obligácie až po zaplatení celej nominálnej hodnoty
ch) obligácie, ktoré umožňujú predĺženie (extendable bonds) alebo skrátenie (retrac table bonds) ich splatnosti - emitent má právo upraviť úrokovú mieru. Pri niektorých je aj možnosť skoršieho vypovedania zo strany vlastníka a emitenta
i) obligácie s warantmi - poskytujú investorovi právo nákupu ďalších obligácií tej istej alebo novej emisie. Právo na ďalší nákup (warant) je samostatne obchodovateľné
j) opčné obligácie - majú rôzne formy, napr. obligácie s opciou konverzie, obligácie s predajnou opciou. Opcia z latinčiny (právo voľby) sa veľmi často oddeľuje od obligácií a táto poukážka sa stáva sama o sebe predmetom kúpy a predaja
k) obligácie s vysokým výnosom - obligácie nízkej kvality sa rozšírili v USA a emitovali ich spoločnosti s nízkou úverovou spoľahlivosťou. Dostali názov junk bonds. Záujem o ich využitie v Európe bol veľmi nízky
l) obligácie založené na akciovom indexe - majú úrokovú sadzbu odvodenú od vývoja trendu na akciovom trhu. Keďže rast inflácie vedie k tomu, že stúpa objem obchodov s akciami, stúpa aj index, čím sa zvyšuje výnos z tejto obligácie
m) komoditou kryté obligácie - majú svoju trhovú hodnotu viazanú na trhovú cenu medzinárodnej obchodovanej komodity (zlato, striebro, ropa a podobne)
n) resetovacie obligácie - dávajú možnosť emitentovi vysporiadať sa s hotovými nedostatkami a upevniť si svoju úverovú schopnosť. Tento typ obligácií sľubuje investorovi obyčajne na začiatku pevný úrokový výnos, avšak neskôr sa úroková sadzba zmení tak, aby spôsobila zvýšenie ceny obligácie na určitú požadovanú úroveň. Tieto obligácie väčšinou vyjadrujú prechodné zhoršenú úverovú schopnosť, avšak emitent dúfa, že sa jeho úverová kvalita zvýši a tým sa znížia jeho náklady na dlh.
Tieto menej kvalitné obligácie majú však úrokové stropy.
Výnos z obligácie je každá peňažná čiastka, ktorú na základe vlastníctva obligácie investor získa, teda aj úrok, prémie, splátky, tržby z predaja obligácií (kurzový rozdiel a podobne). Teda pri hodnotení výnosnosti obligácií nepostačuje len hodnotenie z hľadiska úroku (kupóny). Výnosy posudzujeme ako celok a je potrebné brať do úvahy časové rozloženie všetkých budúcich výnosov, teda i splátok a poprípade i výnosu z predaja.
Kupónová sadzba je zmluvná sadzba, ktorú emitent je ochotný zaplatiť.
Kupón je množstvo sľúbeného ročného úrokového výnosu vyplateného na obligácii. Ročný kupón je určený vzorcom:
kupónová sadzba x nominálna hodnota = kupón
Výnos po dobu tržby predpokladá, že majiteľ obligácie ju predáva skôr ako je jej splatnosť, resp. mieni z úrokov, ktoré obligácia nesie kúpiť ďalšie obligácie, teda reinvestuje úroky. V takýchto prípadoch počítame tkzv. výnosy po dobu tržby (idd).
splátky + úroky + hodnota na konci tržby
idd = ----------------------------------------- - 1
hodnota na začiatku doby tržby
Rendita obligácie (miera zúročenia obligácie) - je dôležitým ukazovateľom stupňa zhodnotenia investície do obligácie pre ich majiteľa. Vypočíta sa:
p
R = ------ x 100
K
R = rendita / p = nominálna úroková sadzba / K = kurz obligácie
B/ Akcie - sú CP, ktoré svojmu majiteľovi zaručujú určitý podiel na celkovom majetku akciovej spoločnosti. Podľa Obchodného zákonníka je akcia definovaná ako CP, s ktorým sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa stanov spoločnosti na jej riadení, jej zisku a na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti. Akcionár má právo na:
a) účasť na riadení spoločnosti prostredníctvom Valného zhromaždenia
b) podiel na zisku, čiže dividendu
c) podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti
d) prednostné upisovanie novovydaných akcií v súvislosti so zvyšovaním základného imania
e) informačné právo
Z hľadiska práv a povinností majiteľa akcie rozlišujeme 2druhy akcií, a to:
a) kmeňové akcie - sú základným druhom akcií, s ktorými sú spojené základné oprávnenia. Zúčastňovať sa na Valnom zhromaždení akcionárov, hlasovať na Valnom zhromaždení, poberať dividendu v závislosti od výšky dosiahnutého zisku a podieľať sa na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti
b) prioritné akcie - predstavujú podiel na základnom imaní spoločnosti spravidla však býva rozsah týchto akcií obmedzený. Možno s nimi spájať rôzne zvýhodnenia, ktoré sa však môžu týkať zásadne majetkových oprávnení (dividendy, jej výška, prednostné vyplácanie, vyplatenie zameškaných dividend a pod.).
Prioritné akcie majú väčšinou zaručenú minimálnu dividendu, ktorej výška je zakotvená v stanovách akciovej spoločnosti. Ich nevýhodou je, že nemajú hlasovacie právo. Neskôr sa tieto prioritné akcie môžu vymeniť za kmeňové akcie, ale musia obsahovať takúto doložku.
+ zamestnanecké akcie - len medzi zamestnancami
Prioritné akcie môžu mať 2 formy:
a) obyčajné akcie - akcionár dostáva dividendu v stálej výške, ale za obdobie, keď spoločnosť dosahuje zisk
b) kumulované akcie - dividenda musí byť vyplatená aj v čase, keď spoločnosť dosahuje stratu
Z hľadiska spôsobu a podmienok prevodu sa akcie delia:
a) na majiteľa - na akcii sa neuvádza meno majiteľa a prevod akcie sa uskutoční odovzdaním (auporteaur)
b) na meno (aunom) - prevod sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie, a.s. vedie zoznam akcionárov
Kurz akcie
dividenda
% výnos akcie = ------------------------- x 100
nominálna hodnota akcie
Vzhľadom k tomu, že akcia je CP s neobmedzenou dobou splatnosti, prináša neobmedzene dlhú dobu sľubovanú dividendu. Väčšina investorov neinvestuje kvôli dividendám ale preto, že očakávajú rôzne trhové ceny akcie a z toho plynúci kapitálový zisk. Preto sledujú nielen pomer dividendy k výnosovému kritériu, ale aj ďalšie pomerové ukazovatele:
- pomer ceny akcie k zisku spoločnosti po zdanení pripadajúcemu na 1 akciu (tkzv. price carnicratio = P/E ratio)
kurz akcie
P/E = --------------------------
zisk po zdanení na 1 akciu
Platí jednoduché pravidlo: " Čím je P/E ratio v čase alebo v porovnaní s inými akciami nižšie, tým je pravdepodobnejšie, že akcia je podhodnotená a teda pre investora lacná. Ak poznáme P/E ratio, potom celková čiastka kapitálu, ktorú chceme emisiou dosiahnuť, je daná:
suma kapitálu získaná emisiou = P/E ratio x očakávaný ročný čistý zisk z investície
C/ Hypotekárne záložné listy - sú dlhopisy, ktorých krytie je zabezpečené záložným právom na nehnuteľnostiach. Hypotekárne záložné listy sú jedným z druhov hypotekárneho úveru, ktorý banka vypláca dlžníkom. Spôsob vydávania a zaisťovania hypotekárnych záložných listov podlieha prísnej regulácii a je spravidla upravený zákonom. U nás je to zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch a v niektorých ďalších právnych normách. Hypotekárne záložné listy môžu vydávať iba banky a sporiteľne, ktoré na to získajú oprávnenie. Hypotekárny úver je dlhodobý úver na založenie nehnuteľného majetku - pozemkov, lesov, poľnohospodárskych budov, obytných domov.
Povoľuje sa zvyčajne iba do istej výšky, tkzv. pravej ceny (odvodenej ceny nehnuteľnosti a výnosovej ceny) - polovice alebo iného podielu. Okrem založenej nehnuteľnosti ďalším významným predpokladom bezpečnosti hypotekárneho úveru je zriadenie verejných pozemkových kníh, ktoré slúžia nielen na evidenciu vlastníckych vzťahov, ale aj na presnú evidenciu úverových vzťahov. Hypotekárny úver môže mať formu úrokovej pôžičky, splátkovej (anuitnej) pôžičky alebo bankových hyp. zál. listov. Pri poskytovaní hypotekárneho úveru formou hyp. zál. listov sa výška povolenej pôžičky rovná ich nominálnej hodnote. Hyp. zál. listy sú obchodovateľné CP na kapitálovom trhu. Banka súčasne s uzatvorením pôžičky môže za svojho klienta obstarať komisionársky predaj hyp. zál. listov a dať mu k dispozícii výnos z tohto predaja.
Výnos = trhová cena hyp. zál. listov - úrok - provízia
D/ Podielové listy - sú osobitným druhom CP, ktoré sú pre ich majiteľa dokladom o podiele na spoločnom (kolektívnom) investovaní do CP, prípadne ďalších majetkových hodnôt na princípe rozptýleného zisku. Majiteľ podielového listu nemá právo zúčastňovať sa na riadení investičnej spoločnosti a ovplyvňovať jej investičnú politiku. Podielové listy môžu mať listinnú i dematerializovanú podobu, môžu byť vydané na meno alebo na doručiteľa. Podielové listy sa začínajú predávať za nominálnu hodnotu, ktorá je na nich vytlačená. Za cenu zodpovedajúcu nominálnej hodnote sa podielové listy predávajú max. 6 mesiacov od začiatku predaja. Po 6 mesiacoch predáva investičná spoločnosť podielové listy za sumu zodpovedajúcu skutočnému podielu na majetku v podielovom fonde. Cena podielového listu môže byť zvýšená o prirážku, ktorej výška je uvedená v štatúte investičného fondu a je určená na náhradu nákladov spojených s predajom podielových listov.
Ostatné CP kapitálového trhu
A/ Pozemkové dlžobné úpisy - sú spojené s pozemkovým dlhom a viazané na vlastníctvo pozemkov, ktoré sú ich vydaním zaťažené. Nepredpokladajú osobnú pohľadávku veriteľa na rozdiel od hypotéky. Nie je viazaný na úverový vzťah medzi dlžníkom a konkrétnou bankou (veriteľom), môže byť zriadený bez toho, aby vlastník pozemku žiadal banku o pôžičku. Vlastník pozemku požiada pozemkovú knihu o založenie pozemkového dlhu, kde sa pozemkový dlh zaznamená. Na základe zaknihovaného pozemkového dlhu sa vydá vlastníkovi listina v zriadení pozemkového dlhu v prospech anonymného veriteľa. Na žiadosť vlastníka môže byť v rámci pozemkového dlhu vydaných niekoľko takýchto listín.
Pri žiadosti o úver vlastník listinu odovzdá banke overeným písomným vyhlásením. Po splatení pôžičky banka vráti listinu spolu s potvrdením o zaplatení dlhu.
B/ Podiely - osvedčujú členstvo a podiely na spoločnom majetku a výnose. Ide o CP, ktorých emitentom je obchodná spoločnosť, ktorá nemá právnu formu akciovej spoločnosti, ale napríklad formu komanditnej spoločnosti alebo úverového družstva. Majiteľ podielového listu má okrem práva podieľať sa na zisku i prednostné právo na novoemitované podiely, ktoré môže nakupovať za zvýhodnený kurz. V prípade zrušenia spoločnosti má nárok na podiel na majetku po splnení všetkých záväzkov spoločnosti. Má aj informačné právo a právo zúčastňovať sa na zhromaždeniach majiteľov podielov.
C/ Kuksy - sú podiely z ťažiarskych spoločností, nemajú nominálnu hodnotu, ale predstavujú pomerný podiel na ťažiarskom majetku. Ťažiarstvo sa člení na istý počet kuksov a 1 kuks možno rozdeliť na 100 podielov. Evidencia sa vedie v ťažiarskej knihe. V prípade, že prevod kuksu na prvého majiteľa nebol do knihy zapísaný, považuje sa za majiteľa kuksu ten, kto je zapísaný v tejto knihe. S kuksami sa obchoduje len na niektorých burzách, spravidla v centrách ťažiarskeho podnikania.
Inštitucionálne zabezpečenie finančného trhu
Inštitúcie zúčastňujúce sa obchodovania na finančnom trhu sú:
- banky
- obchodníci s CP, resp. peňažné burzy
- investičné spoločnosti
- investičné fondy
Investičné spoločnosti
Pracujú na princípe diverzifikácie (rozloženia) rizika. Sú formou kolektívneho investovania. Investičná spoločnosť môže mať formu akciovej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným. Ich vznik upravuje Zákon o investičných spoločnostiach. Investičné spoločnosti môžu zakladať investičné fondy. Investičné fondy zakladajú podielové fondy (podielový fond je organizačnou zložkou investičného fondu, nie je právne samostatný). Investičná spoločnosť musí mať základné imanie 20 mil. Získava ho upisovaním akcií.
Úlohou investičnej spoločnosti je:
- investovať do CP, príp. iných majetkových hodnôt (napr.
nehnuteľností)
- rozložiť riziko z individuálneho neúspechu medzi všetkých podielnikov (akcionárov) tým, že sústredený kapitál sa umiestni do diverzifikovanej štruktúry majetkových hodnôt
- vyhovieť emitentom CP a odkúpením ich akcií a iných CP im umožniť prístup k potrebnému kapitálu na investovanie
- obmenou portfólia CP sa investičné spoločnosti podieľajú na zvýšení obratov sekundárneho trhu
- prispôsobiť sa rôzne orientovaným záujmom a individuálnemu vkusu finančných investorov
Investičný fond vzniká upisovaním akcií. Podniká v rôznych oblastiach. Nakupuje:
- cenné papiere
- nehnuteľnosti
- vzácne zbierky
- drahé kovy
- zahraničné meny a pod...
Podielový fond
Podielový fond je majetok pozostávajúci najmä z cenných papierov a peňažných prostriedkov, ktoré sú v spoločnom vlastníctve investorov. Ich vlastnícke práva k majetku v podielovom fonde sú reprezentované podielovými listami a každému investorovi patrí časť majetku zodpovedajúca výške jeho investície. Podielový fond vzniká tak, že veľké množstvo malých investorov vloží svoje úspory na jedno miesto - do fondu a zverí ich do správy profesionálnemu správcovi -tzv. správcovskej spoločnosti. Z veľkého počtu malých súm sa zloží spolu veľká suma peňazí, ktorú správca investuje do cenných papierov v súlade s vopred stanovenou investičnou stratégiou. Do podielového fondu môže investovať neobmedzené množstvo ľudí. Každý vkladateľ má vo fonde svoj podiel, ktorým sa podieľa na všetkých investíciách fondu aj výnosoch z nich. Podielnik pri investovaní do fondu dostane podielový list, ktorý je cenným papierom a môže mať buď listinnú alebo zaknihovanú podobu. Podielový fond môže byť uzavretý, alebo otvorený. Otvorený podielový fond je vedený na neurčitý čas a podielnici musia dostať po vrátení vlastnených podielov príslušnú aktuálnu cenu. Uzavretý podielový fond je spravovaný na určitý čas, pričom podielnik nie je oprávnený vrátiť ním vlastnený podielový list správcovskej spoločnosti. Po uplynutí lehoty, na ktorú bol uzavretý podielový fond založený, môžu nastať dve skutočnosti: buď sa pretransformuje na otvorený podielový fond, alebo sa podielnikom vyplatí aktuálna cena podielov. Tá v sebe zahŕňa pôvodný vklad i jeho zhodnotenie. Zhodnotenie je znížené o výnosy z cenných papierov termínovaných a vkladových účtov, ktoré sú vyplácané pravidelne každý rok počas lehoty uzavretia fondu. Výhodou investovania do otvoreného podielového fondu je rýchly prístup k vloženým peniazom. Treba však povedať, že investovanie do tohto typu fondu je z krátkodobého hľadiska pre podielnika menej výhodné. Na druhej strane, uzavretý podielový fond vytvára predpoklady vyššieho zhodnotenia.
Podielové listy uzatvoreného podielového fondu sú zároveň verejne obchodovateľné, čo znamená, že podielnik môže, v prípade potreby, predať svoje podielové listy prostredníctvom trhu.
Výhody podielových fondov
Nadpriemerný výnos V porovnaní s klasickými formami zhodnocovania finančných prostriedkov, akými je ich úročenie na termínovaných vkladoch prináša investovanie prostredníctvom podielových fondov podstatne vyšší výnos. Kolektívnym investovaním podielnikov fondu sa akumuluje veľký kapitál, čo robí z fondu veľkého investora a umožňuje mu zúčastňovať sa najlukratívnejších obchodov na finančnom trhu, vstupovať na medzibankový trh, využívať sofistikované produkty bánk určené pre veľkých klientov atď. To všetko pre podielnikov znamená nadpriemerný výnos.
Možnosť investovania malej sumy peňazí Mnohé formy zhodnocovania finančných prostriedkov sú z hľadiska vysokého minimálneho vkladu pre drobných investorov úplne neprístupné. Kolektívne investovanie, podstatou ktorého je zhromažďovanie menších vkladov, umožňuje podielnikom investovať aj malú sumu peňažných prostriedkov. Minimalizácia rizika Účinnou metódou podstatne znižujúcou riziko investovaného kapitálu je zákonná diverzifikácia investícií. Diverzifikáciu je možné aplikovať o to účinnejšie, o čo väčšie je spravované portfólio. Z tohto hľadiska je podielový fond predstavujúci veľké portfólio podielnikov vo výhode voči malým investorom investujúcim individuálne. Profesionálna správa investície Správu podielového fondu zabezpečuje licencovaná správcovská spoločnosť, ktorá zamestnáva portfólio manažérov, analytikov a má zodpovedajúce technické vybavenie. Ľahká prístupnosť k svojim investíciám Častým problémom, s ktorým sa stretávajú drobní i veľkí investori, je viazanosť investície výpovednou lehotou. V prípade podielových listov otvoreného podielového fondu tento problém neexistuje, nakoľko podielnik má možnosť podielový list správcovskej spoločnosti predať späť za aktuálnu cenu bez akýchkoľvek obmedzení. Aktuálne ceny podielových listov pravidelne zverejňuje správcovská spoločnosť v periodickej tlači a na miestach predaja. Na vyspelých trhoch sa lehota medzi spätným predajom podielového listu správcovskej spoločnosti a vyplatením peňažných prostriedkov pohybuje medzi 1 až 7 dňami. V prípade podielových listov uzavretého podielového fondu je možné vystúpiť z investície prostredníctvom predaja podielového listu na burze cenných papierov. Základné druhy podielových fondov
1. Otvorený podielový fond - podielový fond, ktorého podielnik má právo požadovať od správcovskej spoločnosti spätný predaj podielových listov za aktuálnu hodnotu. 2. Uzavretý podielový fond - podielový fond, ktorého podielnik nemá právo požadovať od správcovskej spoločnosti spätný predaj podielových listov za aktuálnu hodnotu. 3.
Špeciálny podielový fond - osobitný podielový fond určený pre maximálne 10 právnických osôb.
Základné typy otvorených podielových fondov
1. Fondy peňažného trhu
Investujú do krátkodobých finančných nástrojov na peňažnom trhu. Tieto fondy zaručujú minimálne riziko, čomu však zodpovedajú aj nižšie výnosy v porovnaní s ostatnými typmi fondov. Investícia do peňažných fondov je vhodná aj pre investorov bez predchádzajúcich skúseností. Takéto fondy majú veľmi nízke, často dokonca nulové vstupné a výstupné poplatky, takže sa oplatí do nich investovať aj krátkodobo. Väčšinou dosahujú vyššiu výkonnosť ako krátkodobé termínované účty v bankách, pričom peniaze sú kedykoľvek bez sankčných poplatkov k dispozícii do 14 dní po predložení žiadosti o spätný predaj.
2.Dlhopisové fondy
Ukladajú peniaze podielnikov najmä do dlhopisov. Niekedy investujú aj malý podiel majetku do akcií. Prinášajú investorovi zvyčajne vyšší výnos ako fondy peňažného trhu, sú však aj o niečo rizikovejšie. Sú vhodné pre ľudí, ktorí chcú investovať peniaze na minimálne jeden rok, vzhľadom na poplatky však prinášajú zaujímavé zhodnotenie až po približne dvoch či troch rokoch. Predstavujú vhodnú alternatívu k dlhodobému termínovanému vkladu v banke.
Kategorizujú hlavne podľa priemernej kvality dlhopisových titulov v portfóliu, pričom sa využíva rating renomovaných spoločností a podľa priemernej dĺžky splatnosti dlhopisov (durácie) v portfóliu. Kvalita sa rozlišuje nasledovne (napr. podľa raitingu Standard & Poor´s):
1. Štátne dlhopisy
2. AAA
3. AA
4. A
5. BBB
6. BB
7. B
8. pod B
9. bez ratingu
Ak je kvalita väčšiny dlhopisov v portfóliu pod BBB ide o kategóriu High-yield, ak je vyššia ide o kategóriu High-grade, osobitne sa ešte označuje kategória vládnych dlhopisov (Government). Podľa priemernej durácie portfólia dlhopisov rozlišujeme dlhopisové fondy na:
1. krátkodobé (1-3,5 rokov),
2. strednodobé (3,5-6 rokov)
3. dlhodobé (nad 6 rokov). Kombináciou týchto dvoch ukazovateľov dostaneme 9 kategórii pre dlhopisové fondy. Aj dlhopisové fondy sa však môžu zameriavať len na určité teritóriá alebo segmenty trhu, napr. medzinárodné dlhopisové fondy, emerging-markets dlhopisové fondy, komunálne dlhopisové fondy a pod. Durácia
Durácia vyjadruje v jednoduchom čísle citlivosť ceny dlhopisu na zmenu úrokových sadzieb. Duráciu preto môžeme použiť ako nástroj na udržanie alebo upravenie cenovej citlivosti portfólia (portfólio je v tomto prípade súbor cenných papierov v majetku podielového fondu).
Nielen správcovské spoločnosti, ale aj poisťovne a penzijné fondy spravujúce dlhopisové portfólia ocenia duráciu, ako vynikajúci ukazovateľ pri riadení rizika súvisiaceho s cennými papiermi v portfóliu. Durácia je spôsob, ako porovnávať zdanlivo neporovnateľné - spôsob ako porovnať dva cenné papiere, dlhopisy, s rôznymi kupónmi a rôznymi maturitami (dobami do splatnosti). Je to číslo, ktoré sumarizuje citlivosť výnosu dlhopisu do jednoduchej podoby, a to, ako je cena ovplyvňovaná splatnosťou dlhopisu a kupónovou sadzbou. Pri kúpe dlhopisu s kupónom (úrokom z dlhopisu) sa vlastníkovi dlhopisu vypláca postupne kupón, teda odmena za to, že investoval do dlhopisu. Durácia je vážený priemer súčasných hodnôt všetkých hotovostných tokov (t. j. súčasná hodnota všetkých jednotlivých výnosov z kupónu, ako aj splatenie istiny). Durácia sa mení so zmenou splatnosti dlhopisu, so zmenou výnosu, kupónu a frekvenciou výplaty kupónu. Medzi základné pravidlá patrí, že so zvyšujúcou sa splatnosťou sa zvyšuje aj durácia. Ak sa zvyšuje výška výnosu dlhopisu, durácia sa znižuje. Durácia je ovplyvňovaná aj výškou platby a frekvenciou platby. Vo všeobecnosti platí, že čím je nižšia kupónová platba, tým vyššia je durácia. Vyššia durácia zvyčajne znamená aj rizikovejší dlhopis. So zvyšujúcou sa frekvenciou kupónových platieb sa durácia znižuje. Durácia je tak jedným z kritérií, ktoré môže pomôcť pri výbere dlhopisového fondu, resp. fondu, ktorý má vo svojom majetku dlhopisy. Durácia fondu je počítaná váženým priemerom durácií jednotlivých dlhopisov v majetku podielového fondu. Čo platí pre citlivosť jednotlivých dlhopisov, to isté platí aj pre portfólio zložené z dlhopisov. Použitie durácie, ako nástroja pre riadenie rizika úrokovej miery je asi najdôležitejším použitím durácie. Použitím termínovaných kontraktov (futures) k "nastaveniu" durácie dlhopisu alebo portfólia dlhopisov môžu portfólio manažéri ochrániť alebo zvýšiť hodnotu portfólia.
3.Akciové fondy
Akciové fondy investujú do akcií minimálne dve tretiny svojho majetku. Tieto fondy sú spomedzi všetkých fondov najrizikovejšie, na druhej strane však majú potenciál najvyššieho rastu. Prinášajú zvyčajne vyšší výnos až z dlhodobého hľadiska, preto sú vhodnou investíciou iba pre investorov s investičným horizontom nad 5 rokov, ktorým neprekážajú krátkodobé výkyvy a poklesy hodnoty podielu. Akciové fondy môžu byť zamerané na jeden alebo viac sektorov ekonomiky. Sú fondy, ktoré investujú napríklad výhradne do akcií technologických firiem - v takom prípade hovoríme o akciových technologických fondoch. Podobne môžeme hovoriť o akciových fondoch farmaceutických, telekomunikačných, biotechnologických a podobne.
Protipólom takýchto jednosektorových akciových fondov sú fondy viacsektorové, ktoré nevyhľadávajú iba jedno odvetvie, ale rozkladajú riziko medzi viac ekonomických sektorov. Vždy platí, že čím užšie je akciový fond zameraný, tým vyšší potenciálny výnos či stratu, čiže riziko, so sebou investorovi prináša.
Kategorizujú na sektorovo orientované fondy a na sektorovo diverzifikované fondy. Sektorový fond je fond, ktorý investuje svoje aktíva do vymedzených sektorov ekonomiky, naproti tomu diverzifikovaný fond je fond, ktorý sa zameriava na všeobecné investície, nevymedzuje sa len do niektorých sektorov ekonomiky. Základné delenie sektorov je nasledovné:
1. verejné služby (napr. elektrárne, telekomunikácie)
2. energetika (napr. ropa, plyn)
3. financie (napr. banky, poisťovne, reality)
4. priemysel (napr. letectvo, stavebníctvo, chémia)
5. tovary dlhodobej spotreby (napr. automobily, odevný priemysel)
6. tovary krátkodobej spotreby (napr. potraviny, kozmetika)
7. služby (napr. stravovanie, letecké spoloenosti, hotely)
8. maloobchod (napr. obchodné domy)
9. zdravotná starostlivosť (napr. lieky, medicínske zariadenia)
10. technológie (napr. počítače, elektronika)
Sektorovo diverzifikované fondy sa ďalej kategorizujú podľa kombinácie priemernej veľkosti trhovej kapitálizácie akciových spoločností v portfóliu fondu a používaným investičným štýlom fondu. Podľa trhovej kapitalizácie delíme akciové spoločnosti na:
1. veľké (large caps),
2. stredné (mid caps)
3. malé (small caps). Trhová kapitalizácia znamená celkovú trhovú hodnotu podniku, ktorú získame ako súčin kurzu akcií a počtu emitovaných akcií. Podľa použitého štýlu výberu akcií do fondu rozoznávame tieto investičné štýly:
1. rastový (growth)
2. hodnotový (value)
3. vyvážený (blend)
Tieto štýly sa vypočítavajú pomocou ukazovateľov P/E a P/Book. Vo všeobecnosti to v podstate znamená, že rastový investičný štýl je založený na očakávaní rýchlejšieho rastu čistých príjmov podnikov držaných akcií oproti ostatným akciám na trhu. Hodnotový štýl zasa znamená, že manažér očakáva rast cien držaných akcií v dôsledku ich neskoršieho "objavenia" trhom, pretože ich považuje v súčasnosti za podhodnotené. Vyvážený štýl nie je vyhranený, je prienikom medzi rastovým a hodnotovým štýlom. Kombináciami trhovej kapitalizácie a investičného štýlu dostaneme 9 rôznych kategórii fondov.
4.Zmiešané fondy
Peniaze podielnikov ukladajú na rôznych trhoch a do rôznych aktív, nemajú pritom nijaké limity na podiel dlhopisov či akcií vo svojom portfóliu. Preto by mal investor vopred poznať stratégiu fondu a jeho zloženie.
Zmiešané fondy sú akousi zlatou strednou cestou medzi rizikovými akciovými a konzervatívnymi dlhopisovými fondmi. Investorovi ponúkajú stredné výnosy pri strednom riziku, investičný horizont by mal byť aspoň trojročný.
5. Fondy fondov
Väčšinu svojich aktív ukladajú do podielových listov a akcií iných investičných fondov. Medzi ich hlavné výhody patrí nízke riziko, ktoré vyplýva z väčšieho rozloženia investície. Podielnik takto zároveň môže investovať aj menšiu čiastku do fondov, ktoré si inak vyžadujú vysokú vstupnú investíciu.
Dividendy
Dividendy predstavujú jednu časť výnosov podielového fondu, ktoré podielnik získava pravidelne, spravidla na ročnej báze. Väčšina cenných papierov, s ktorými sa obchoduje na kapitálových trhoch a do ktorých investujú tradične zamerané podielové fondy, ponúka investorom potenciál kapitálového výnosu a kupónového, resp. dividendového výnosu. Kapitálový výnos cenného papiera priamo súvisí s fluktuáciou jeho ceny na trhu, pričom na dividendový a kupónový výnos má vplyv predovšetkým reálne hospodárenie firmy a emisné podmienky daného cenného papiera. Hodnotu dividendy tvorí práve táto druhá skupina výnosov, inak povedané, celkovú sumu dividendy fondu tvoria dividendy z akcií a kupóny z dlhopisov, ktoré fond mal v priebehu roka v portfóliu ako i úroky z termínovaných vkladov. Hodnoty dividend sú v tak každom fonde rôzne. Rozdiel súvisí so zameraním fondu a jeho investičnou stratégiou. Akciové fondy sú prevažne rastovo orientované a podstatná časť zhodnotenia je dosahovaná prostredníctvom nárastu cien akcií. Súvisí to s tým, že podniky nevyplácajú celý zisk na dividendách, ale väčšiu časť zisku použijú na vlastné investičné projekty. Tým zvyšujú vnútornú hodnotu spoločnosti a aj cenu akcií. Dlhopisové aktíva sú zamerané na pravidelný fixný výnos, čoho príkladom je vyššia dividenda dlhopisových a zmiešaných fondov v porovnaní s akciovými. Dividendová politika firiem v súčasnosti naberá na význame pri investičnom rozhodovaní a investori sa vracajú ku kvalite, ktorú predstavujú práve zisk a dividenda firmy. Znamená to, že aj pri akciových fondoch zameraných hlavne na stabilné a ziskové odvetvia môže dividenda tvoriť zaujímavú časť výnosu. Na výšku dividendy nemá priamy vplyv dĺžka lehoty klientovej investície. Tá sa vypočítava každoročne k tomu istému dňu (u nás vypočítaná k 15. marcu a vyplácaná k 1. aprílu), pričom zohľadňuje všetkých aktuálnych podielnikov. Každý klient, bez ohľadu na to, kedy do fondu vstúpil, má nárok na rovnakú dividendu na jeden podiel ako ostatní podielnici.
Výplatou dividend sa znižuje celková hodnota aktív fondu, preto aj kurz fondu následne klesne o výšku hrubej dividendy pripadajúcej na jeden podiel. Správca fondu nemá možnosť stanoviť maximálnu výšku dividendy a nie je to ani jeho cieľom. Dividendy zahŕňajú i úroky z bežných a termínovaných účtov, ktorých zastúpenie na majetku fondu musí byť min. 5 %. Dividenda obsahuje všetky výnosy, ktoré podľa zákona fond musí vyplatiť v tejto forme. Jej výška tak nemôže klesnúť na nulovú hodnotu.
Benchmark fondu
Poraziť benchmark (index, ku ktorému sa prirovnáva výkonnosť podielového fondu) znamená dosiahnuť vyššie zhodnotenie portfólia podielového fondu, ako dosiahol benchmark tohto fondu. To znamená, že ak napríklad technologický index Nasdaq poklesol o 20 % a technologický fond iba o 10 %, fond za sledované obdobie benchmark porazil. Cieľom každého portfóliového manažéra je dosiahnuť aspoň také zhodnotenie ako zvolený index, teda každý chce benchmark poraziť. Vzhľadom na to, že štruktúra benchmarku spravidla pozostáva z veľkého množstva titulov (niekedy až niekoľko stoviek titulov) nie je obvyklé, že portfólio fondu presne kopíruje zloženie a vývoj benchmarku (v portfóliu sa nachádza približne päťdesiat titulov). Skúsený portfóliový manažér by podľa aktuálnej situácie na trhu mal vedieť správne odhadnúť, v ktorej časti portfólia "pridať" prípadne "ubrať" cenné papiere. V praxi to znamená toľko, že sa vyberajú také cenné papiere, ktoré dosiahnu najlepšie výkonnosti, alebo také, ktoré zaručia najnižšie poklesy. Vývoj cenných papierov však musí portfóliový manažér predpovedať sám. K jeho rozhodnutiu, či kúpiť alebo nekúpiť daný cenný papier, využíva viaceré ekonomické ukazovatele a technické analýzy. Práve ich správne použitie totiž môže pre fond zabezpečiť, v porovnaní s benchmarkom, lepšiu výkonnosť. Obdobie, počas ktorého sa dá porážať benchmark, je rôzne dlhé. Nedá sa však vopred a jednoznačne povedať, že to bude presne jeden alebo päť rokov. Lepšia výkonnosť fondu v porovnaní s benchmarkom je výsledkom skúseností portfóliového manažéra, správne zvolenej investičnej stratégie fondu ako aj trochu určitého šťastia. Spoločnosti s dobrou tradíciou a s profesionálnym prístupom k riadeniu portfólia dokážu práve vďaka svojim skúsenostiam a vhodne zvolenej investičnej stratégie porážať benchmark dlhodobo. Zdaňovanie
Investori do cenných papierov môžu dosiahnuť dva druhy príjmov. Výnos z cenného papiera (najmä dividendy a úroky) a príjem z predaja cenného papiera (kapitálový zisk alebo strata). Výnosy z tuzemských cenných papierov sú zdaňované osobitnou sadzbou dane vo výške 15 %.
Výnosy zo zahraničných cenných papierov pre tuzemské fyzické osoby sú obyčajne zdaňované osobitnou sadzbou dane, ktorá, ak je vyššia ako 15 % sa už na Slovensku nedodaňuje a ak je menšia ako 15 %, tak sa dodaňuje do 15 %. Daň zráža a odvádza emitent.
Príjem z predaja cenných papierov je pre fyzické osoby oslobodený od dane, ak doba medzi kúpou a predajom cenného papiera je dlhšia ako tri roky. Ak doba medzi kúpou a predajom tuzemských cenných papierov fyzickou osobou je kratšia ako tri roky, od dane je oslobodený zisk z predaja tuzemských verejne obchodovateľných cenných papierov alebo tuzemských podielových listov do výšky 50 000 Sk v kalendárnom roku; inak je základom dane rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou.
Právne úpravy
Podielový fond skrachovať nemôže, pretože nemá právnu subjektivitu ako obchodná spoločnosť a zákon o konkurze a vyrovnaní sa naň nevzťahuje. Existenciu a fungovanie podielového fondu upravuje zákon o kolektívnom investovaní. Ten vymedzuje podielový fond ako majetok v spoločnom vlastníctve podielnikov, ktorých vlastnícke práva sú reprezentované podielovými listami. Použitie peňažných prostriedkov je striktne vymedzené okruhom finančných nástrojov, ktoré môžu tvoriť portfólio fondu. Nad dodržiavaním pravidiel má dohľad depozitár a predovšetkým Úrad pre finančný trh. Od vývoja benchmarku závisí vývoj podielového fondu. Úlohou správcovskej spoločnosti je benchmark prekonať. To však neznamená, že ak trh dlhodobo klesá, správcovská spoločnosť dokáže dosahovať pozitívne výkonnosti. Správcovská spoločnosť sa skôr snaží o zmiernenie negatívneho vplyvu trhu na majetok fondu. Pred pár rokmi, v dobe konjunktúry na akciových trhoch, fondy dosahovali viac než 100-percentné ročné zhodnotenie. Dnes tieto fondy zaznamenávajú hlboké straty. Ani v tejto situácii však nemožno v žiadnom prípade hovoriť o bankrote podielového fondu. Je to úplne normálny jav a je prejavom transparentnej správy a jasne definovanej investičnej stratégie.
Zákon ustanovuje dôvody, pre ktoré podielový fond môže skončiť svoju činnosť. Úrad pre finančný trh zruší podielový fond v prípade poklesu hodnoty majetku vo fonde pod úroveň 50 mil. Sk na obdobie dlhšie ako tri mesiace. Tiež tak môže urobiť, ak kurz podielu fondu klesne o jednu tretinu v porovnaní s priemerným kurzom v posledných šiestich mesiacoch a správcovská spoločnosť tento pokles nemôže odôvodniť situáciou na finančnom trhu. Pre úplnosť treba dodať, že fond môže byť zrušený aj na základe žiadosti samotnej správcovskej spoločnosti.
V každom prípade, pri zrušení fondu správcovská spoločnosť speňaží cenné papiere a ostatné aktíva fondu a najneskôr do šiestich mesiacov vyplatí podielnikom ich podiel na majetku vo fonde.
Priestor na tunelovanie podielových fondov je vďaka týmto právnym úpravám veľmi malý. Vznikom Úradu pre finančný trh (ÚFT) sa výrazným spôsobom posilnil dohľad nad kapitálovým trhom. V platnosti je tiež novelizovaný zákon o kolektívnom investovaní, ktorý je špecificky zameraný na podielové fondy. Samostatná časť spomínaného zákona je venovaná depozitárovi, kde sa významne posilňuje jeho postavenie voči správcovským spoločnostiam a súčasne jeho zodpovednosť za korektné narábanie s prostriedkami vo fonde. Dôležité je, že depozitár pôsobí preventívne a nereaguje ex post (až následne). Je vždy lepšie problému predísť, ako ho riešiť následne, napr. uložením sankcie. Sankcia obvykle už vzniknutý problém nevyrieši. Depozitár, okrem iného, musí schváliť každú transakciu v podielovom fonde, to znamená, že o všetkom vie ešte predtým, ako sa to vykoná. Pôsobením depozitára a ÚFT tak majú fondy dvojstupňovú kontrolu. Prípadnému tunelovaniu fondu by malo brániť aj to, že v majetku fondu sa nesmú nachádzať akcie spoločností, ktoré vlastnia viac ako 10 percent základného imania správcovskej spoločnosti. Správcovská spoločnosť nemôže investovať peniaze fondu ani do cenných papierov vydaných inými správcovskými spoločnosťami, či do akcií depozitára, ak jeho podiel v správcovskej spoločnosti prevýši 5 %.
Niekedy dochádza v laickej verejnosti k zamieňaniu pojmov tunelovania a štandardného poklesu hodnoty fondu v dôsledku investičného rizika daného pohybmi na finančných trhoch. Treba povedať, že aj keď to s tunelovaním nemá nič spoločné, zákon stanovuje určité limity pre portfóliá fondov, čím sa obmedzuje aj investičné riziko. Konkrétne ide o ustanovenia v § 32 a § 33 zákona o kolektívnom investovaní. Z nich vyplýva, napríklad, že hodnota cenných papierov, vydaných jednou spoločnosťou, nesmie presiahnuť desatinu celkového majetku fondu a mnohé ďalšie.
Kto má akcionárske práva v prípade akcií v majetku podielových fondov?
Akcionár, v našom prípade podielový fond, je oprávnený zúčastniť sa na každom mimoriadnom alebo riadnom valnom zhromaždení v zmysle Obchodného zákonníka. Podielový fond, ako akcionár, je oprávnený na valnom zhromaždení hlasovať, požadovať informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy. Stanovy alebo osobitný zákon môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára, alebo odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií.
Podielový fond v zmysle zákona o kolektívnom investovaní nemá právnu subjektivitu. Správcovská spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky na základe verejnej výzvy za účelom ich investovania do majetku presne vymedzeného zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy. Keďže ho má v správe a podielový fond nemá právnu subjektivitu, správcovská spoločnosť koná za podielový fond, v konečnom dôsledku teda predstavenstvo spoločnosti. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a činnosť podielového fondu. Na valných zhromaždeniach spoločností, ktoré má daný podielový fond vo svojom portfóliu, sa zúčastňuje oprávnená osoba, ktorú predstavuje člen predstavenstva správcovskej spoločnosti alebo osoba splnomocnená členmi predstavenstva správcovskej spoločnosti v zmysle Občianskeho zákonníka. V žiadnom prípade sa nemôže stať, že podielový fond alebo podielové fondy v správe spoločnosti budú vlastniť celú akciovú spoločnosť. Na to existujú podľa zákona o kolektívnom investovaní presné pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika, či už pre otvorený alebo uzavretý podielový fond, ktoré musí správca jednoznačne dodržiavať. Jedno z hlavných alebo základných kritérií rozloženia rizika hovorí, že správcovská spoločnosť musí zabezpečiť, aby v jej majetku a v majetku vo všetkých podielových fondoch, ktoré spravuje, nebolo viac ako 10 % súčtu menovitých hodnôt akcií vydaných jedným emitentom. Z toho vyplýva, že ak sa správca zamýšľa nad myšlienkou kúpy akcií tej-ktorej spoločnosti prostredníctvom trhu, môže podľa pravidiel kúpiť len 10 % zo základného imania spoločnosti. Jedno z ďalších pravidiel, ktoré správca musí dodržiavať hovorí, že hodnota cenných papierov rovnakého emitenta nesmie tvoriť viac ako 10 % hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde, resp. 20 % hodnoty majetku v uzavretom podielovom fonde.
Čo má robiť investor, keď zistí, že v krátkom čase stratil značnú časť zo svojej investície?
Mal by si predovšetkým uvedomiť, že situácia, v ktorej sa nachádza, prináša nebezpečenstvo strategickej chyby. Investor, ktorý stratil značnú časť investície, prežíva stratu pod značným emočným tlakom. V čom tkvie nebezpečenstvo? Investor v strate sleduje veľmi krátku minulosť a je náchylný urobiť rozhodnutie, ktoré ovplyvní dlhú budúcnosť. Pôvodné investičné ciele investora sa trochu zmenili a treba teda prehodnotiť plány (napr. predĺžiť investičný horizont, znížiť očakávania zhodnotenia).
Chybou by bolo extrémne riešenie vzniknutej situácie (všetko predať a uložiť na termínovaný vklad alebo naopak; v snahe dohnať stratu ešte viac riskovať). Správne riešenie je však niekde v strede a odvíja sa od prípadných chýb, ktoré investor urobil pred poklesom. Bolo by treba, aby odborník (finančný poradca) skontroloval portfólio a zistil, či neobsahuje chyby v rozložení aktív (veľa technologických akcií alebo veľa akcií malých spoločností), či nemá nekvalitné nástroje (nekvalitné či drahé fondy). V rámci reštrukturalizácie portfólia možno odporučiť nutné opravy a, pokiaľ je to možné, stratu prečkať. Investovanie nie je kasíno, ale dlhodobá systematická činnosť, ktorej plánovanie začína od dôkladného poznania klientových skutočných potrieb a tie sú tiež nielen o tom, čo chce (výnos), ale aj o tom, čo psychicky unesie. Pokiaľ nie je klient pripravený na kolísanie hodnoty akciovej investície, potom by si mal zvoliť iné konzervatívnejšie stratégie. Speňažiť investíciu by mal klient v situácii, keď dochádza k zmene jeho investičných cieľov, strate dočasných príjmov alebo riešeniu potrieb bývania či vzdelania. Najlepším riešením pre klienta je investovať pravidelne. Napríklad pri akciách vidíme, že tieto inštrumenty dokážu klesať a následne prudko rásť. Vtedy je dobré mať do nich zainvestované. Problémom je, že tieto trendy nevie nikto odhadnúť, a preto pravidelné investovanie umožňuje klientovi využívať dlhodobé trendy v prospech svojej investície.
Doinvestovávať sa však niekedy oplatí aj po dramatických udalostiach, ktoré sa stávajú vo svete. Stávajú sa rôzne politické, vojenské či iné krízy, ktoré krátkodobo zvyknú veľmi ovplyvňovať trhy a človek, ktorý má odvahu investovať, keď na trhu prevládajú vysoké emócie a poklesy, môže byť za to odmenený lepším výnosom. Predčasné ukončenie horizontu nie je náhodným javom. Klienti, ktorí majú chybne stanovený investičný profil s chybne stanovenou toleranciu na riziko a nemajú nikoho, kto by im pomohol zvládnuť psychologické riziká, investíciu väčšinou predávajú. Výskumy ukázali, že i keď mal fond dlhodobú pozitívnu výkonnosť, existovalo veľmi veľa klientov, ktorí boli v strate. Jednoducho porušovali horizont investovania. S dobrým produktom je múdre vydržať a nestrácať nervy.
|