neexistujú teda fixné výrobné koeficienty, ale očakáva sa, že ten istý objem výroby je možné dosiahnuť pri danej technike rôznymi výrobnými metódami, ktoré predstavujú rôzne kombinácie výrobných faktorov práce a kapitálu. Do rozboru bol zahrnutý aj vplyv vedecko-technického pokroku, t.j. vplyv vedy, vzdelania, organizácie a riadenia výroby na efektívnosť výrobných faktorov. VII. Výrobná funkcia ako východisko neoklasických teórií rastu
Na makroekonomickej úrovni rozpracovali výrobnú funkciu Clark, Wicksteed a Wicksell. Najznámejšou je však Cobbova-Douglasova výrobná funkcia, na základe ktorej boli zostavené prvé neoklasické modely rastu. Pri konštrukcii výrobnej funkcie vychádzali Cobb a Douglas z týchto predpokladov:
 objem výroby je funkciou dvoch výrobných faktorov, medzi ktorými existuje možnosť neobmedzenej vzájomnej substitúcie
 hraničný produkt oboch výrobných faktorov je vždy pozitívny, teda zvyšuje objem výroby
 medzi dosiahnutým objemom výroby a objemom výrobných faktorov je lineárna závislosť – objem výroby sa zvyšuje proporcioálne s rovnakým rastom oboch faktorov

IX. Neoklasická syntéza
Hlavným propagátorom neoklasickej syntézy sa stal P.A. Samuelson, autor učebnice Economics, ktorý spočiatku vystupoval ako presvedčený a nadšený stúpenec keynesovej ekonómie. V roku 1955 však predstavil tzv. veľkú neoklasickú syntézu. Táto predstavovala pokus o spojenie niektorých teoretických postulátov keynesovskej a neoklasickej teórie do jedného celku Samuelson vychádzal z predpokladu, že obidve teórie obsahujú mnohé pozitívne prvky, ktoré môžu slúžiť ako východisko pre vytvorenie teórie novej – zodpovedajúcej hospodárskej realite a potrebám hospodárskej politiky.