Trh práce nie je schopný v súčasnosti vytvárať a ponúkať dostatok pracovných príležitostí, a tak čoraz naliehavejšie vystupuje do popredia otázka riešenia nezamestnanosti. Priblíženie programu Európskej únie, ktorý by mal viesť k zastaveniu rastu a postupnému znižovaniu miery nezamestnanosti vytváraním nových pracovných možností. Európska únia podniká mnoho aktivít vo sfére sociálnej politiky a zamestnanosti, kde zdôrazňuje predovšetkým rovnosť príležitostí a zvýšenie kvality i množstva práce. V súčasnosti pracuje v Európe asi 64% osôb v produktívnom veku, čo je takmer o 10% menej ako v Japonsku alebo USA. Cieľom politiky zamestnanosti je zvýšiť percento zamestnanosti na 70% do roku 2010 a rozšíriť možnosti zamestnania sa pre ženy a staršie osoby. Na splnenie cieľov sociálnej politiky a zamestnanosti bol zriadený Európsky sociálny fond s dotáciou 60 bil. eur v období rokov 2000-2006. Jedným z nástrojov sociálnej politiky a zamestnanosti EÚ je Stratégia európskej zamestnanosti, ktorú tvoria 4 nosné piliere:
Ř Schopnosť zamestnať sa
Ř Podnikane
Ř Schopnosť prispôsobiť sa
Ř Rovnosť príležitostí
Nezamestnanosť na Slovensku:
Nezamestnanosť verejnosť vníma ako jeden z najvážnejších problémov. Kým v roku 1997 ju takto vnímalo 39% obyvateľov, v roku 2001 už 63%. Štrukturálna povaha nezamestnanosti nedáva veľkému počtu starších osôb šancu nájsť si v budúcnosti zamestnanie. K problematickej situácii prispieva aj nevhodná koncepcia školstva, ktoré svojou kvalitou a štruktúrou nereaguje na dopyt hospodárstva. Zanedbanie vzdelávania veľkej skupiny obyvateľstva Rómov, takisto prispieva k ich nezamestnanosti. Rómovia sa pri odhadovanom 6,7% podiele na obyvateľstve podieľali na celkovej miere nezamestnanosti odhadovanými 15-25% v roku 2001. Prešovský a Košický kraj majú v miere nezamestnanosti nelichotivé prvenstvá. Každý piaty - šiesty človek tu žija na hranici chudoby a okolia Sabinova nie je výnimka. Kedysi chýrna pestovateľská a ovocinárska oblasť sa zmieta v kŕčoch nezamestnanosti. Muži – neraz načierno – odchádzajú za robotou do Čiech a Nemecka, predavačky, krajčírky, robotníčky a učiteľky siahajú po každej ponuky aj na slabo platenú prácu. Ak ju nezoženú, musia sa uspokojiť so sociálnymi dávkami alebo odcestujú za hranice, kde hľadajú zárobok aj v profesiách, ktoré domáci prehliadajú pre nízke mzdy. Stále sú však lepšie ako u nás. U slobodných žien sa takýto rok dá pochopiť, ak však za prácou do cudziny odchádza jeden z rodičov..