Väčšinu jadrových elektrárni postavili monopolné podniky, pričom náklady znášali spotrebitelia, bez ohľadu na ich výšku. Vlády na celom svete však otvárajú energetický priemysel voľnej konkurencii a tak sa jadrová energetika musí sama vedieť „predať“. Tento trend je ďalšou ranou tomuto sektoru. Dnes je už len niekoľko málo chránených trhov, hlavne na východe Ázie, kde je možné očakávať nové objednávky na jadrové reaktory. Jedným z indikátorov ekonomického postavenia jadrovej energetiky je hodnota, ktorú jej pripisuje voľný trh. V roku 1998 sa spoločnosť CBS rozhodla predať pobočku Westinghouse Nuclear, kedysi najväčší jadrovoenergetikcký podnik na svete. Firma bola predaná za 1,2 miliardy dolárov. Pre porovnanie, Exxon je oceňovaný na 172 miliárd USD a Microsoft na 278 miliárd USD. Namiesto toho sa začalo investovať do nových technológii, ako sú solárna a veterná energia, ako odpoveď na hrozbu klimatických zmien. Výsledkom je, že obnoviteľné zdroje energie zaznamenávajú rýchly rast. V roku 1998 výrobná kapacita jadrovej energetiky klesla, inštalovaný výkon veterných turbín naopak vzrástol o 2100 MW. Tieto síce ešte stále poskytujú len malé percento svetovej elektriny, ale ich výkon rastie v dvojciferných číslach, podobne ako jadrová energetika v 70. rokoch. Navyše, tieto nové technológie nie sú ohrozované konštrukčnými či ekonomickými výbuchmi, ako sa to stalo jadrovej energetike. Dôležitá je tiež skutočnosti, že kým cena vyrobenej energie z jadra zaznamenáva neustály rast, cena elektrickej energie vyrobenej novými technológiami neustále klesá.