Ekonomika a energetika

Medzi týmito dvoma odvetviami hospodárstva existuje veľmi úzke prepojenie. Ekonomika by nemohla existovať bez energetiky a naopak. Napríklad na Slovensku je dominantný spotrebiteľ elektriny vyše 53% priemysel a to predovšetkým pre svoj charakter (orientácia na metalurgiu, ťažkú chémiu a strojárstvo) a neefektivitu (zastaralé technológie, slabá organizácia práce atď). V dnešnej dobe sa preferuje veľa možností ako ekonomicky hospodáriť a s tým súvisí aj lacnejšia výroba elektrickej energie. Medzi lacné zdroje energie patrí aj jadrová energia, aj keď v súčasnosti ju začínajú nahrádzať oveľa lacnejšie a životnému prostrediu viac vyhovujúcejšie zdroje. Napríklad veterná energia, slnečná energia, energia biomasy atď. Americký Worldwatch Institute predpokladá, že svetová jadrová výrobná kapacita začne klesať najneskôr po roku 2002. Ministerstvo energetiky USA predpokladá, že do dvoch desaťročí klesne jej hodnota o jednu polovicu. Najväčším problémom jadrovej energetiky je ekonomika. Už jednoducho nie je konkurencieschopná s inými, novšími formami výroby energie. Výstavba posledných 20 reaktorov v USA stála 3 až 4 miliardy USD, respektíve 3000 – 4000 USD na kilowatt elektriny. Pre porovnanie, nový paroplynový cyklus využívajúci modernú technológiu, stojí asi 400 – 600 USD/kW a novo inštalované veterné turbíny menej ako 1000 USD/kW. Dokonca aj Francúzsko, ktoré využíva viac ako tri štvrtiny elektriny z jadrových elektrárni, zaviedlo moratórium na výstavbu ďalších. Ďalšie európske krajiny diskutujú o tom, ako rýchlo uzavrieť ich vlastné elektrárne. Jedine krajiny, ktoré ešte stavajú jadrové elektrárne, ako napríklad Čína, Japonsko a možno Irán, sú tie, kde je elekroenergetický priemysel stále vládou riadený monopol chránený pred konkurenciou. Ku koncu roku 1998 bolo vo svete v prevádzke 429 reaktorov, o jeden menej ako pred piatimi rokmi. Vo výstavbe je 33 ďalších. Z nich 7 bude pravdepodobne dokončených do roku 2001 a ďalších 14 sa možno nikdy nedokončí. A tak výrobná kapacita možno ešte rok, dva poraste, neskôr však začne určite klesať so znižujúcim sa množstvom nových reaktorov a naopak, rastúcim množstvom odstavených neekonomicky alebo nedostatočne bezpečne prevádzkovaných reaktorov. Hlavným dôvodom sú náklady: jadrová energetika nedokáže konkurovať v stále viac súťaživom prostredí energetického sektora. Z celosvetového hľadiska sú to hlavne vysoké náklady jadrovej energetiky, ktoré najviac poškodili jej trhovú pozíciu.

Väčšinu jadrových elektrárni postavili monopolné podniky, pričom náklady znášali spotrebitelia, bez ohľadu na ich výšku. Vlády na celom svete však otvárajú energetický priemysel voľnej konkurencii a tak sa jadrová energetika musí sama vedieť „predať“. Tento trend je ďalšou ranou tomuto sektoru. Dnes je už len niekoľko málo chránených trhov, hlavne na východe Ázie, kde je možné očakávať nové objednávky na jadrové reaktory. Jedným z indikátorov ekonomického postavenia jadrovej energetiky je hodnota, ktorú jej pripisuje voľný trh. V roku 1998 sa spoločnosť CBS rozhodla predať pobočku Westinghouse Nuclear, kedysi najväčší jadrovoenergetikcký podnik na svete. Firma bola predaná za 1,2 miliardy dolárov. Pre porovnanie, Exxon je oceňovaný na 172 miliárd USD a Microsoft na 278 miliárd USD. Namiesto toho sa začalo investovať do nových technológii, ako sú solárna a veterná energia, ako odpoveď na hrozbu klimatických zmien. Výsledkom je, že obnoviteľné zdroje energie zaznamenávajú rýchly rast. V roku 1998 výrobná kapacita jadrovej energetiky klesla, inštalovaný výkon veterných turbín naopak vzrástol o 2100 MW. Tieto síce ešte stále poskytujú len malé percento svetovej elektriny, ale ich výkon rastie v dvojciferných číslach, podobne ako jadrová energetika v 70. rokoch. Navyše, tieto nové technológie nie sú ohrozované konštrukčnými či ekonomickými výbuchmi, ako sa to stalo jadrovej energetike. Dôležitá je tiež skutočnosti, že kým cena vyrobenej energie z jadra zaznamenáva neustály rast, cena elektrickej energie vyrobenej novými technológiami neustále klesá.