referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Teória priamych zahraničných investícií
Dátum pridania: 22.03.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: paulomat
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 222
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 9.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 15m 10s
Pomalé čítanie: 22m 45s
 

výrobná, nákupná, odbytová, výskumno-vývojová a pod..


Členenie zahraničných investícií podľa funkčného hľadiska

Priame investície firiem do zahraničia možno z funkčného hľadiska rozdeliť na investície vertikálne, horizontálne a konglomerátne.

Vertikálne investície

Materská a dcérska firma sú špecializované v rôznych fázach produkcie (graf č. 1). Táto špecializácia závisí od zdrojov jednotlivých krajín. Ak ide o zdroje nerastných surovín, ktoré si zaisťuje materská spoločnosť pre ďalšie spracovanie, ide o integráciu typu „backward“ (smerujúcu späť). Táto je typická napr. pre spoločnosti, ktoré spracovávajú ropu či železné rudy, ale i pre tie, ktoré v zahraničí produkujú jednotlivé komponenty svojich výrobkov. Naftárska spoločnosť pri tomto druhu investícií vyťaží ropu napríklad na strednom Východe, spracuje v rozvinutých krajinách a pošle marketingovým dcérskym spoločnostiam, aby zabezpečili predaj po celom svete. Mnohé firmy presúvajú výrobu alebo montáž náročnú na pracovnú silu do rozvojových prípadne menej vyspelých krajín, kde dosahujú úspory nákladov vďaka neporovnateľne lacnejšej pracovnej sile. Firma Volkswagen vstúpila takto v roku 1991 na slovenský trh, pričom najskôr vytvorila s podnikom BAZ Bratislava spoločný podnik zameraný na montáž automobilov, a neskôr ho prevzala do stopercentného vlastníctva.
K vertikálnemu investovaniu typu „forward“ (smerujúce dopredu) dochádza vtedy, ak si materská spoločnosť zriaďuje v zahraničí pobočky na predaj tovaru, ktorý vyrába. Tento postup je bežný najmä v automobilovom priemysle. Horizontálne investície

Materská firma investuje horizontálne, ak dcérske pobočky vykonávajú v zahraničí tie isté funkcie ako ona (graf č. 2), čiže napríklad vyrábajú tie isté produkty. Typickým príkladom sú oba giganty vo výrobe nealkoholických nápojov Coca-Cola a Pepsi-Cola. Činnosť pobočky pritom nemusí mať taký istý rozsah ako činnosť materského podniku: môže vyrábať iba niektoré produkty z výrobného programu. Väčšinou sa špecializuje na tie v ktorých môže využiť komperatívne výhody hostiteľskej krajiny. V takom prípade si materská spoločnosť vymieňa výrobky s dcérskymi spoločnosťami, pretože každá firma obsluhuje najmä miestny trh. Takýto postup predpokladá určitú štandardizáciu výrobkov. Okrem využitia komparatívnych výhod môžu byť dôvodom pre tento postup dovozné bariéry na niektorých trhoch alebo potreba blízkosti k zákazníkom kvôli rozdielom v národných preferenciách, a teda napr. potreba zvláštneho dizajnu.

Konglomerátne investície

Väčšina veľkých transnacionálnych firiem investuje v zahraničí vertikálne, horizontálne i konglomerátne. Konglomerátne investície sú tie, ktoré smerujú do oblastí, ktoré nesúvisia s pôvodným hlavným predmetom činnosti materskej spoločnosti.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Priame zahraničné investície – vnútorné a medzinárodné súvislosti – Ferenčíková S. a kol., Medzinárodné podnikanie – Baláž P. a kolektív, Internet
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.