Pri produkcii 300 kartónov náklady AB poklesnú na 6 USD za kartón, a AB zásobuje maďarský trh požadujúci 100 kartónov priamym exportom. Ak náklady na prepravu do Maďarska nepresiahnu 5 USD za kartón, AB týmto exportom zvyšuje svoj zisk. Ak však Maďari požadujú viac než 300 kartónov, je pre AB výhodné začať výrobu v Maďarsku tým, že tam investuje do výrobného podniku, prípadne predá technológiu maďarskému pivovaru. Predpoklajme, že maďarský trh požaduje 400 kartónov, kým dopyt na Slovensku zostáva nezmenený (200 kartónov). Úspory z veľkovýroby sú pre AB vyčerpané pre produkcii 300 kartónov a ani pri vyššom maďarskom dopyte náklady nepoklesnú pod 6 USD za kartón. Zvýšením najnižších možných nákladov (6 USD). Vtedy AB minimalizuje celkové náklady, pretože už do nich nezahŕňa dodatočné prepravné náklady na export do Maďarska.
Treba však pripomenúť, že tak ako prepravné náklady, aj importné reštrikcie môžu neutralizovať výhody vyplívajúce zo znižovania výrobných nákladov. Ak by Maďarsko chránilo svoj trh dovoznými reštrikciami, priame zahraničné investície resp. licencia by boli jedinou možnosťou, ako naň vstúpiť.

b) Priame zahraničné investície a predaj licencie
Ak si firma zvolí výrobu v zahraničí ako spôsob uspokojenia potrieb zahraničných trhov, musí si vybrať, či je efektívnejšie zriadiť si v zahraničí výrobný podnik (priamo investovať) alebo predať licenciu zahraničnej firme, aby táto vyrábala jej výrobky.
Ak porovnáme celkové jednotkové náklady AB zriaďujúcej v zahraničí výrobný podnik s priemernými variabilnými nákladmi maďarského pivovaru v prípade trhu požadujúceho menej než 400 kartónov piva za určité obdobie, výhodu v nákladoch má maďarský pivovar. V tomto prípade je pre AB výhodnejšie predať licenciu maďarskému podniku. Ak ale maďarský trh požaduje viac než 400 kartónov, je pre AB výhodnejšie priamo investovať v Maďarsku, pretože vtedy získava výhodu nákladov práve firma AB.


Priame zahraničné investície v Slovenskej republike

Zlom po desiatich rokoch

Jedným z kľúčových dôvodov pomalej reštrukturalizácie slovenskej ekonomiky bol dlhé roky veľmi nízky prílev priamych zahraničných investícií (PZI), ktorý výrazne zaostával za výsledkami okolitých štátov. Očakávania o výraznejšom vstupe zahraničného kapitálu na Slovensko sa nenaplnili ani v roku 1999, kedy sa však už rozbehlo viacero konkrétnych projektov. Časť z nich sa realizovala v roku 2000, ktorý priniesol zásadný zlom v oblasti prílevu PZI na Slovensko.