Pojem a členenie priamych zahraničných investícií

Pojem priame zahraničné investície

Zahraničné investície sú jednou z foriem realizácie dlhodobého medzinárodného pohybu kapitálu, ktorý sa delí na:
1. portfoliové investície, na základe ktorých ich vývozca neovláda ani neriadi firmu v zahraničí, a zo zahraničia mu plynú iba výnosy z kapitálu (úroky, dividendy, podiel na zisku atď.)
2. priame investície, ktoré umiestňuje investor v zahraničí s cieľom získať kontrolu nad podnikom, do ktorého investuje zväčša na dlhodobom základe. Investor sa teda podieľa nielen na zisku firmy, ale i na jej vlastníctve v takom rozsahu, že ju môže ovládať, kontrolovať či riadiť.
Priame zahraničné investície je možné definovať viacerými spôsobmi. Podľa definície OSN sú to investície, ktorých základom je dlhotrvajúci vzťah a trvalý záujem subjektu so sídlom v jednej krajine (priamy investor) o subjekt so sídlom v inej krajine. Cieľom priameho investora je uplatnenie značného stupňa vplyvu na manažment podniku, ktorý má sídlo v inej krajine investora. Priama zahraničná investícia zahŕňa tak počiatočnú transakciu medzi dvoma subjektami, ako aj všetky nasledovné transakcie medzi nimi a pridruženými podnikmi.
Podľa U.S. Departmen of Commerce za priame zahraničné investície možno označiť všetky formy zahraničných spoločností, v ktorých vlastní americký občan, firma alebo skupina podiel 10% a viac. Definícia, ktorá vznikla pre potreby platobnej bilancie, hovorí, že priama zahraničná investícia je poskytnutie pôžičky zahraničnému podniku alebo kúpa vlastníctva v ňom, ak tento podnik je vo väčšinovom vlastníctve rezidentov investujúcej krajiny. Ako vyplýva z tejto i ďalších definícií, priame zahraničné investície nie sú len pohybom finančných prostriedkov, ale aj presunom manažmentu, skúseností, obchodného tajomstva, technológie, práv na používanie značky, know-how, marketingových stratégií a pod. Je pre ne typické, že sú spojené s určitým stupňom kontroly. Nie je presne určené, aký podiel vlastníkovi podniku zaručuje jeho kontrolu. Niekedy totiž ani 100-percentné vlastníctvo nezaručuje absolútnu kontrolu, ak sa firma musí podriadiť reštrikciám vlády hostiteľskej krajiny. Väčšina autorov však uvádza rozpätie 10% až 25% ako predpoklad pre zatriedenie investície medzi priame.

Členenie priamych zahraničných investícií podľa podielu na vlastníctve

1.

Investície v 100%-om vlastníctve zahraničného investora

Tieto majú dnes najčastejšie formu prevádzok a pobočiek transnacionálnych korporácií (z angl. výrazu – transnational corporation). Jednotná definícia týchto korporácií (ďalej len TNK) zatiaľ nejestvuje, avšak mnohé najväčšie TNK majú zhodné črty. Na ich základe možno povedať, že sú to spoločnosti, ktoré vlastnia, riadia alebo spravujú výrobné alebo obchodné zariadenia vo viacerých krajinách. K ich rastu došlo po druhej svetovej vojne a dnes sa počet materských TNK pohybuje okolo 60 000, pričom ich asi 500 000 pobočiek je rozmiestnených po celom svete. Mnohé TNK dnes dorástli do obrovských rozmerov (pozri tabuľku č. 1) a ich ročný obrat presahuje hrubý národný produkt väčšiny krajín sveta. Typická TNK má vysoký podiel predaja v zahraničí na celkovom objeme predaja – často 25% a viac. Počet zamestnancov v najväčších TNK je niekoľko stitisíc – napr. General Motors v roku 1997 zamestnával 608 000 pracovníkov, Siemens 386 000, Ford Motor 364 000 atď. TNK sú transnacionálne, či už z hľadiska zloženia vlastníkov alebo manažmentu. Okrem pojmu transnacionálna korporácia sa v literatúre stretávame s pojmami globálna, svetová, transnacionálna, medzinárodná, nadnárodná, supernacionálna či supranacionálna alebo korporácia. Už toto množstvo výrazov odzrkadľuje fakt, že jestvuje celý rad transnacionálnych firiem vznikajúcich za rôznych účelom. Napriek odlišnosti pojmov sa však ich obsahová stránka podstate zhoduje. OSN napr. uprednosťňuje pojem „transnacionálna korporácia“ ako označenie pre firmu, ktorá vlastní aktíva a riadi výrobu či služby v dvoch či viacerých štátoch mimo materskej krajiny, kde bola založená.
V činnosti TNK dochádza k priamemu investovaniu v zahraničí vtedy, ak:
1. materská spoločnosť získa dostatočný počet akcií v zahraničnej spoločnosti, ktoré jej zaistia kontrolu pri hlasovaní,
2. materská spoločnosť získa alebo zakladá v zahraničí nové podniky a pobočky
3. materská spoločnosť presúva do zahraničia fondy na financovanie rozvoja (expanzie) jej zahraničných pobočiek, podnikov príp. prevádza prostriedky do firiem, v ktorých už má rozhodujúcu účasť,
4. príjmy podnikov a zahraničných pobočiek materskej spoločnosti sú reinvestované do ich ďalšieho rozvoja.
TNK poskytujú svojim pobočkám v zahraničí metodické usmerňovanie v oblasti riadenia a organizácie, marketingu, výrobným podnikom technológiu a know-how, možnosť zapojiť sa do vybudovanej distribučnej siete, odoberať suroviny a polotovary od materskej firmy a dcérskych firiem atď. Budovanie podnikov a pobočiek v zahraničí vytvára pre TNK nové konkurenčné príležitosti.

Sú založené na úsporách z rozsahu výroby, deľby práce a výrobnej špecializácie, na zhromaždení väčších zdrojov financovania, na spoločnom financovaní výskumu a vývoja a pružnejšom informačnom prepojení. Okrem týchto výhod je fenomén TNK často aj zdrojom obáv – hostiteľské krajiny sa obávajú narušenia ich národnej suverenity a autonómie v dôsledku ekonomickej i politickej sily TNK a TNK sa v nich vystavujú rizikám diskriminačných a reštrikčných opatrení či dokonca aj riziku vyvlastnenia.

2. Joint ventures

Joint ventures alebo spoločné podniky predstavujú takú formu výrobnej alebo obchodnej činnosti, na ktorej sa zúčastňuje domáci i zahraničný partner (príp. partneri), a to v pomere, ktorý si stanovia v zmluve, alebo ktorý bol stanovený nariadením vlády krajiny sídla podniku. Jestvujú rôzne definície spoločných podnikov. Podľa Carbaugha „spoločný podnik je podnikateľskou organizáciou zriadenou dvoma alebo viacerými firmami, ktoré kombinujú svoje schopnosti a majetok.“
Ďalší autori vymedzili základné črty joint venture takto:
Podľa Landschutzera je joint venture dlhodobo kapitálovo zdôvodnená a zmluvne určená spolupráca medzi dvomi právne a ekonomicky nezávislými partnermi vo forme vlastnej spoločnosti, s vlastným riadením, pričom zúčastnení partneri joint venture ovplyvňujú a kontrolujú. Harriganová hovorí, že joint venture je jednotka vytvorená dvomi alebo viacerými firmami s cieľom kombinovať ich vlastné zdroje a schopnosti. Podľa Peyarda je joint venture spojenie medzi zahraničným partnerom a miestnym partnerom uskutočnené v zahraničnej krajine.

Poznáme tri typy medzinárodných joint ventures:

1. firmy z dvoch krajín vytvoria joint venture v tretej krajine,
2. firmy z dvoch krajín vytvoria joint venture v jednej z nich, aby uspokojili vlastné firemné záujmy,
3. firmy z dvoch krajín vytvoria joint venture i s účasťou miestnej vlády, čiže sledujú vlastné záujmy i záumy hostiteľskej krajiny.

Joint ventures môžu mať obmedzené trvanie a obmedzený cieľ (spoločný výskum alebo výrobu). Môžu byť až transnancionálne – a to vtedy, ak zahŕňajú spoluprácu medzi niekoľkými domácimi a zahraničnými firmami. Joint ventures sa líšia od fúzií, pretože predstavujú vytvorenie novej firmy, a nie iba spojenie dvoch jestvujúcich spoločností. Forma joint venture sa môže odlišovať aj podľa čiastkovej funkcie, pre ktorú je založená: napr.

výrobná, nákupná, odbytová, výskumno-vývojová a pod..

Členenie zahraničných investícií podľa funkčného hľadiska

Priame investície firiem do zahraničia možno z funkčného hľadiska rozdeliť na investície vertikálne, horizontálne a konglomerátne.

Vertikálne investície

Materská a dcérska firma sú špecializované v rôznych fázach produkcie (graf č. 1). Táto špecializácia závisí od zdrojov jednotlivých krajín. Ak ide o zdroje nerastných surovín, ktoré si zaisťuje materská spoločnosť pre ďalšie spracovanie, ide o integráciu typu „backward“ (smerujúcu späť). Táto je typická napr. pre spoločnosti, ktoré spracovávajú ropu či železné rudy, ale i pre tie, ktoré v zahraničí produkujú jednotlivé komponenty svojich výrobkov. Naftárska spoločnosť pri tomto druhu investícií vyťaží ropu napríklad na strednom Východe, spracuje v rozvinutých krajinách a pošle marketingovým dcérskym spoločnostiam, aby zabezpečili predaj po celom svete. Mnohé firmy presúvajú výrobu alebo montáž náročnú na pracovnú silu do rozvojových prípadne menej vyspelých krajín, kde dosahujú úspory nákladov vďaka neporovnateľne lacnejšej pracovnej sile. Firma Volkswagen vstúpila takto v roku 1991 na slovenský trh, pričom najskôr vytvorila s podnikom BAZ Bratislava spoločný podnik zameraný na montáž automobilov, a neskôr ho prevzala do stopercentného vlastníctva.
K vertikálnemu investovaniu typu „forward“ (smerujúce dopredu) dochádza vtedy, ak si materská spoločnosť zriaďuje v zahraničí pobočky na predaj tovaru, ktorý vyrába. Tento postup je bežný najmä v automobilovom priemysle. Horizontálne investície

Materská firma investuje horizontálne, ak dcérske pobočky vykonávajú v zahraničí tie isté funkcie ako ona (graf č. 2), čiže napríklad vyrábajú tie isté produkty. Typickým príkladom sú oba giganty vo výrobe nealkoholických nápojov Coca-Cola a Pepsi-Cola. Činnosť pobočky pritom nemusí mať taký istý rozsah ako činnosť materského podniku: môže vyrábať iba niektoré produkty z výrobného programu. Väčšinou sa špecializuje na tie v ktorých môže využiť komperatívne výhody hostiteľskej krajiny. V takom prípade si materská spoločnosť vymieňa výrobky s dcérskymi spoločnosťami, pretože každá firma obsluhuje najmä miestny trh. Takýto postup predpokladá určitú štandardizáciu výrobkov. Okrem využitia komparatívnych výhod môžu byť dôvodom pre tento postup dovozné bariéry na niektorých trhoch alebo potreba blízkosti k zákazníkom kvôli rozdielom v národných preferenciách, a teda napr. potreba zvláštneho dizajnu.

Konglomerátne investície

Väčšina veľkých transnacionálnych firiem investuje v zahraničí vertikálne, horizontálne i konglomerátne. Konglomerátne investície sú tie, ktoré smerujú do oblastí, ktoré nesúvisia s pôvodným hlavným predmetom činnosti materskej spoločnosti.

Napríklad veľké naftárske spoločnosti v osemdesiatych rokoch v očakávaní poklesu investičných príležitostí v rope i plyne vstupovali do iných oblastí podnikania. Spoločnosť Tenneco tak kúpila v Európe francúzsku firmu vyrábajúcu automatické čerpadlá, Exxon získal zahraničnú prevádzku na ťažbu medi v južnej Amerike v Chile, General Electric je zase už dlhodobo činný vo finančnej oblasti.

Prečo firmy v zahraničí investujú? (Priame zahraničné investície versus iné formy vstupu)

Ak na zahraničnom trhu jestvuje dopyt po tovare, ktorý určitá firma vyrába, začnú sa jej mamažéri zaoberať možnou a najmenej nákladnou formou vstupu na tento trh. Predpokladajme, že slovenský pivovar AB chce predávať svoje pivo v Maďarsku. Môže voliť buď priamy export alebo predať licenciu maďarskému podniku na výrobu a predaj piva alebo môže v Maďarsku priamo investovať, t.j. zriadiť v ňom vlastný výrobný podnik, ktorého produkcia bude pokrývať maďarský dopyt. Rozhodnutie o forme vstupu závisí najmä od úspor z rozsahu výroby, prepravných a distribučných nákladov, tarifných a netarifných prekážok obchodu.
a) Priamy export a priame zahraničné investície / licencie
V tomto prípade sa pokúsime zhodnotiť výber formy vstupu na zahraničný trh na základe úspor z rozsahu výroby, ktoré podnik dosahuje pri exporte a investovaní / predaji licencie.
Povedzme, že slovenský pivovar AB chce zásobovať pivom maďarský trh. Pokúsme sa analyzovať vplyv úspor z veľkovýroby na rozhodnutie AB. Logická úvaha hovorí, že úspory z veľkovýroby pôsobia takto: ak maďarský trh požaduje relatívne malé množstvo piva, AB ho bude priamo exportovať, a ak požaduje relatívne veľké množstvo, bude to dôvod pre výrobu piva v Maďarsku buď prostredníctvom predaja licencie alebo prostredníctvom priamych zahraničných investícií. Aby sme tento princíp ilustrovali, predpokladajme, že AB maďarský pivovar a výrobný podnik AB v Maďarsku majú identické produkčné krivky a platie tie isté ceny za vstupy: Ich náklady sú vtedy indentické. Pre zjednodušenie si predstavme, že slovenský konzumenti požadujú 200 kartónov v určitom časovom úseku. Pri výrobe tohto množstva AB dosahuje úspory z veľkovýroby a náklady sú vo výške 8 USD na kartón. Predpokladajme, že maďarský konzumenti požadujú menšie množstvo – napr. 100 kartónov. Pretože toto množstvo je príliš malé, maďarský pivovar, ktorý by kúpil licenciu či výrobný podnik AB v Maďarsku, by mal náklady 11 USD na kartón. AB však môže znížiť náklady tým, že zvýši produkciu na Slovensku, aby uspokojila aj dopyt v Maďarsku.

Pri produkcii 300 kartónov náklady AB poklesnú na 6 USD za kartón, a AB zásobuje maďarský trh požadujúci 100 kartónov priamym exportom. Ak náklady na prepravu do Maďarska nepresiahnu 5 USD za kartón, AB týmto exportom zvyšuje svoj zisk. Ak však Maďari požadujú viac než 300 kartónov, je pre AB výhodné začať výrobu v Maďarsku tým, že tam investuje do výrobného podniku, prípadne predá technológiu maďarskému pivovaru. Predpoklajme, že maďarský trh požaduje 400 kartónov, kým dopyt na Slovensku zostáva nezmenený (200 kartónov). Úspory z veľkovýroby sú pre AB vyčerpané pre produkcii 300 kartónov a ani pri vyššom maďarskom dopyte náklady nepoklesnú pod 6 USD za kartón. Zvýšením najnižších možných nákladov (6 USD). Vtedy AB minimalizuje celkové náklady, pretože už do nich nezahŕňa dodatočné prepravné náklady na export do Maďarska.
Treba však pripomenúť, že tak ako prepravné náklady, aj importné reštrikcie môžu neutralizovať výhody vyplívajúce zo znižovania výrobných nákladov. Ak by Maďarsko chránilo svoj trh dovoznými reštrikciami, priame zahraničné investície resp. licencia by boli jedinou možnosťou, ako naň vstúpiť.

b) Priame zahraničné investície a predaj licencie
Ak si firma zvolí výrobu v zahraničí ako spôsob uspokojenia potrieb zahraničných trhov, musí si vybrať, či je efektívnejšie zriadiť si v zahraničí výrobný podnik (priamo investovať) alebo predať licenciu zahraničnej firme, aby táto vyrábala jej výrobky.
Ak porovnáme celkové jednotkové náklady AB zriaďujúcej v zahraničí výrobný podnik s priemernými variabilnými nákladmi maďarského pivovaru v prípade trhu požadujúceho menej než 400 kartónov piva za určité obdobie, výhodu v nákladoch má maďarský pivovar. V tomto prípade je pre AB výhodnejšie predať licenciu maďarskému podniku. Ak ale maďarský trh požaduje viac než 400 kartónov, je pre AB výhodnejšie priamo investovať v Maďarsku, pretože vtedy získava výhodu nákladov práve firma AB.

Priame zahraničné investície v Slovenskej republike

Zlom po desiatich rokoch

Jedným z kľúčových dôvodov pomalej reštrukturalizácie slovenskej ekonomiky bol dlhé roky veľmi nízky prílev priamych zahraničných investícií (PZI), ktorý výrazne zaostával za výsledkami okolitých štátov. Očakávania o výraznejšom vstupe zahraničného kapitálu na Slovensko sa nenaplnili ani v roku 1999, kedy sa však už rozbehlo viacero konkrétnych projektov. Časť z nich sa realizovala v roku 2000, ktorý priniesol zásadný zlom v oblasti prílevu PZI na Slovensko.

Podľa Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) bolo v roku 2000 Slovensko v príleve PZI na obyvateľa na druhom mieste medzi krajinami strednej a východnej Európy.

Prílev priamych zahraničných investícií

Mil. USD 1996 1997 1998 1999 2000 2001
Celkový stav k 31. 12.* 1447 1671 2128 2272 3717 4670
Ročný prílev 370 214 527 403 2032 1186

*v aktuálnom kurze k danému termínu zdroj: NBS

Tabuľka číslo 1

Najväčšie multinacionálne korporácie podľa zahraničných aktív v roku 1997 (mld USD)
Korporácia Krajina Odvetvie Zahraničné aktíva Aktíva celkom
Gen. Elektric USA Elektronika 97,4 304,0
Ford Motor Co. USA Automobily 72,5 275,4
Royal Dutch/Shell Holandsko/V. Británia Ťažba, sprac.,distribúcia ropy 70,0 115,0
General Motors USA Automobily ... 228,9
Exxon Corp. USA Ťažba, sprac.,distribúcia ropy 54,6 96,1
Toyota Japonsko Automobily 41,8 105,0
IBM USA Počítače 39,9 81,5
Volkswagen SRN Automobily ... 57,0
Nestlé Švajčiarsko Potraviny 31,6 37,7
Daimler-Benz SRN Automobily 30,9 76,2

Pozn. .. údaje nie sú dostupnú a určujú sa na základe odhadu

Prameň: UNCTAD – World Investment Report 1999. New York, UN 1999

Graf číslo 1

Prepojenie materskej spoločnosti a dcérskych firiem pri vertikálnej integrácií

Graf číslo 2

Prepojenie meterskej spoločnosti a dcérskych firiem pri horizintálnej integrácii.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Teória priamych zahraničných investícií