Mnohé ekonomické štúdie sa venujú problematike správania reprezentatívneho spotrebitela resp. firmy v oblasti investovania.
Jednou crtou agregovaného chovania je synchronizácia (casová zhoda) rozhodnutí. Problematikou nacasovania ekonomických aktivít ako investícia alebo zrealizovanie inovácie sa venoval Andrei Shleifer v dizertacnej práci Implementácia rozhodnutí (Implementation Cycles [1986]).
Makroekonomický model sa zaoberá implementáciou rozhodnutí v teórii investovania. Záujem sa sústredil na problematiku nacasovania ekonomických aktivít agentov na trhu (všímame si oba hospodárske subjekty: domácnosti-spotrebitelov a firmy-podnikatelov), na optimálne zavedenie inovácií, aké výhody/nevýhody prináša okamžitá a na druhej strane odložená realizácia inovácie.
Ekonomické prostredie, pozostáva z konecného poctu odvetví. V každom odvetví sa nachádza velký pocet firiem, ktoré produkujú identické výrobky a získavajú si svojich zákazníkov pomocou ceny, ktorá sa stáva strategickou premennou na trhu. Každá firma sa snaží získat nové technológie, s ktorými by bola schopná lacnejšie produkovat svoje výrobky. Tieto technológie nazývame inovácie (novoty, vynálezy). Ak firma vynájde technológiu s nižšími nákladmi, môže ju zrealizovat v lubovolnom case po jej objavení. Potom táto firma stojí pred rozhodnutím, ci zaviest novú inováciu okamžite alebo odložit jej zavedenie.
Kapitál predstavuje zásobu znalostí, ktorá je stelesnená do technológie a pod pojmom investovanie rozumieme použitie dostupných myšlienok, ktoré ešte neboli zrealizované. Investovanie je identické zavedeniu inovácie. Potom tento model predstavuje hru, kde každý hráč robí binárne rozhodnutie investovat alebo neinvestovat v danom case. Hráč môže investovat v lubovolnom čase, ale iba jeden krát.
Model Andreia Shleifera hladá odpoved na otázku, ci diskrétne aktivity – zavedenia inovácií sú zosynchronizované, hoci nové technológie prichádzajú v rozlicných casoch. Firmy hladajú nové technológie, ktoré by im zabezpecili lacnejšie vyrábat, a tým si získat širší okruh spotrebitelov. Inovácie sa v tomto modeli správajú podla nasledujúcich pravidiel:
Ř v každom casovom období iba jedna firma v danom odvetví získa inováciu, ktorej implementácia jej umožní získat kontrolu nad trhom a správat sa ako monopol, pricom nie v každom odvetví dochádza k inovovaniu, t.j.