existujú odvetvia, v ktorých sa neinovuje,
Ř fakt, že iba cast odvetví získa inováciu v každom casovom období znamená, že proces technologického postupu je v ostatných odvetviach pozastavený,
Ř inovácie sa objavujú v danom odvetví konštantnou rýchlostou,
Ř príchod inovácií je daný exogénne: firmy nemôžu nacasovat objavenie inovácií tak, aby sa zhodovalo s poklesom (recesiou) alebo vzostupom (oživením) národného hospodárstva.
Ak firma vynájde technológiu s nízkymi nákladmi, môže ju začat realizovať v ľubovolnom čase po objavení. Ale zisky firmy, ktorá profituje z tejto vylepšenej technológie, sú len dočasné. Na trh vstupujú imitátori, ktorí sa snažia napodobnit jej technológiu, a tým znižujú jej zisky. V záujme firmy je zrealizovat tieto zmeny v case najväcšieho hospodárskeho rozmachu, tzv. ”boomu”, pretože investície môžu byt ziskovejšie v case, ked hladina agregovaných investícií je vysoká. To znamená, že firmy budú profitovat z vysokého agregovaného dopytu. Inými slovami povedané, firmy dostávajú nápady v rôznych casoch, optimalizáciou môžu dospiet k rozhodnutiu odložit ich realizáciu. Odloženie realizácie je jedno z viacerých rovnovážnych riešení, ktoré sú Pareto-optimálne.
Nastávajú dve možné situácie po prvé, že firma zavedie inováciu v case objavu (okamžitá realizácia) alebo po druhé, že firma odloží zavedenie (odložená realizácia). Existujú dve rôzne rovnováhy: cyklická a acyklická. Okamžitá realizácia spôsobuje acyklický vývoj, naopak odložená realizácia cyklický vývoj.
V ekonomickom prostredí, v ktorom nie je budúcnost s urcitostou známa, závisí ludské správanie do znacnej miery od ocakávaní. V tomto modeli má podnikatel ciastocne lubovolné ale jednoduché ocakávania, akým smerom sa bude uberat budúca ekonomika a volí si nezávisle schému investovania, ktorá bude naplnat tieto ocakávania. Ocakávania ovplyvnujú cyklické správanie makroekonomických premenných, efektívnost ekonomiky a v mnohých prípadoch aj dlhodobý vývoj. Ocakávaný dátum príchodu rozmachu urcuje, ci je daná firma ochotná oddialit implementáciu. z dôvodov, za ktorých je firma ochotná oneskorit zavedenie inovácií je informacný, t.j. firmy sa môžu poucit z chýb svojich predchodcov alebo sa obávajú, že ich nápady budú prevzaté.
Ak sa všetky firmy, ktoré vlastnia inováciu, podelia o svoje ocakávania týkajúce sa príchodu a dlžky rozmachu, potom môžu lepšie nacasovat tieto zmeny. Ked firmy v odlišných odvetiach bezprostredne predbehnú príchod hospodárskeho rozmachu, potom na trh uvedú inovácie, ktoré sa snažili uchránit pred ostatnými firmami. Ak zavedenie inovácií bude simultánne, tak sa naplnia ocakávania o príchode rozmachu. Na druhej strane, ak firmy ocakávajú ”boom” vo vzdialenej budúcnosti, môžu si zvolit oneskorené zavedenie nových technológií. Ked firmy v rozlicných odvetviach oddalujú inovácie, ekonomika stagnuje. Stagnácia znamená redukciu ekonomického rastu, následne nastupuje recesia, ktorá nakoniec vyústuje do depresie (najnižšieho bodu rozvoja národného hospodárstva).