Synchronizácia v čase

Mnohé ekonomické štúdie sa venujú problematike správania reprezentatívneho spotrebitela resp. firmy v oblasti investovania.
Jednou crtou agregovaného chovania je synchronizácia (casová zhoda) rozhodnutí. Problematikou nacasovania ekonomických aktivít ako investícia alebo zrealizovanie inovácie sa venoval Andrei Shleifer v dizertacnej práci Implementácia rozhodnutí (Implementation Cycles [1986]).
Makroekonomický model sa zaoberá implementáciou rozhodnutí v teórii investovania. Záujem sa sústredil na problematiku nacasovania ekonomických aktivít agentov na trhu (všímame si oba hospodárske subjekty: domácnosti-spotrebitelov a firmy-podnikatelov), na optimálne zavedenie inovácií, aké výhody/nevýhody prináša okamžitá a na druhej strane odložená realizácia inovácie.
Ekonomické prostredie, pozostáva z konecného poctu odvetví. V každom odvetví sa nachádza velký pocet firiem, ktoré produkujú identické výrobky a získavajú si svojich zákazníkov pomocou ceny, ktorá sa stáva strategickou premennou na trhu. Každá firma sa snaží získat nové technológie, s ktorými by bola schopná lacnejšie produkovat svoje výrobky. Tieto technológie nazývame inovácie (novoty, vynálezy). Ak firma vynájde technológiu s nižšími nákladmi, môže ju zrealizovat v lubovolnom case po jej objavení. Potom táto firma stojí pred rozhodnutím, ci zaviest novú inováciu okamžite alebo odložit jej zavedenie.
Kapitál predstavuje zásobu znalostí, ktorá je stelesnená do technológie a pod pojmom investovanie rozumieme použitie dostupných myšlienok, ktoré ešte neboli zrealizované. Investovanie je identické zavedeniu inovácie. Potom tento model predstavuje hru, kde každý hráč robí binárne rozhodnutie investovat alebo neinvestovat v danom case. Hráč môže investovat v lubovolnom čase, ale iba jeden krát.
Model Andreia Shleifera hladá odpoved na otázku, ci diskrétne aktivity – zavedenia inovácií sú zosynchronizované, hoci nové technológie prichádzajú v rozlicných casoch. Firmy hladajú nové technológie, ktoré by im zabezpecili lacnejšie vyrábat, a tým si získat širší okruh spotrebitelov. Inovácie sa v tomto modeli správajú podla nasledujúcich pravidiel:
Ř v každom casovom období iba jedna firma v danom odvetví získa inováciu, ktorej implementácia jej umožní získat kontrolu nad trhom a správat sa ako monopol, pricom nie v každom odvetví dochádza k inovovaniu, t.j.

existujú odvetvia, v ktorých sa neinovuje,
Ř fakt, že iba cast odvetví získa inováciu v každom casovom období znamená, že proces technologického postupu je v ostatných odvetviach pozastavený,
Ř inovácie sa objavujú v danom odvetví konštantnou rýchlostou,
Ř príchod inovácií je daný exogénne: firmy nemôžu nacasovat objavenie inovácií tak, aby sa zhodovalo s poklesom (recesiou) alebo vzostupom (oživením) národného hospodárstva.
Ak firma vynájde technológiu s nízkymi nákladmi, môže ju začat realizovať v ľubovolnom čase po objavení. Ale zisky firmy, ktorá profituje z tejto vylepšenej technológie, sú len dočasné. Na trh vstupujú imitátori, ktorí sa snažia napodobnit jej technológiu, a tým znižujú jej zisky. V záujme firmy je zrealizovat tieto zmeny v case najväcšieho hospodárskeho rozmachu, tzv. ”boomu”, pretože investície môžu byt ziskovejšie v case, ked hladina agregovaných investícií je vysoká. To znamená, že firmy budú profitovat z vysokého agregovaného dopytu. Inými slovami povedané, firmy dostávajú nápady v rôznych casoch, optimalizáciou môžu dospiet k rozhodnutiu odložit ich realizáciu. Odloženie realizácie je jedno z viacerých rovnovážnych riešení, ktoré sú Pareto-optimálne.
Nastávajú dve možné situácie po prvé, že firma zavedie inováciu v case objavu (okamžitá realizácia) alebo po druhé, že firma odloží zavedenie (odložená realizácia). Existujú dve rôzne rovnováhy: cyklická a acyklická. Okamžitá realizácia spôsobuje acyklický vývoj, naopak odložená realizácia cyklický vývoj.
V ekonomickom prostredí, v ktorom nie je budúcnost s urcitostou známa, závisí ludské správanie do znacnej miery od ocakávaní. V tomto modeli má podnikatel ciastocne lubovolné ale jednoduché ocakávania, akým smerom sa bude uberat budúca ekonomika a volí si nezávisle schému investovania, ktorá bude naplnat tieto ocakávania. Ocakávania ovplyvnujú cyklické správanie makroekonomických premenných, efektívnost ekonomiky a v mnohých prípadoch aj dlhodobý vývoj. Ocakávaný dátum príchodu rozmachu urcuje, ci je daná firma ochotná oddialit implementáciu. z dôvodov, za ktorých je firma ochotná oneskorit zavedenie inovácií je informacný, t.j. firmy sa môžu poucit z chýb svojich predchodcov alebo sa obávajú, že ich nápady budú prevzaté.
Ak sa všetky firmy, ktoré vlastnia inováciu, podelia o svoje ocakávania týkajúce sa príchodu a dlžky rozmachu, potom môžu lepšie nacasovat tieto zmeny. Ked firmy v odlišných odvetiach bezprostredne predbehnú príchod hospodárskeho rozmachu, potom na trh uvedú inovácie, ktoré sa snažili uchránit pred ostatnými firmami. Ak zavedenie inovácií bude simultánne, tak sa naplnia ocakávania o príchode rozmachu. Na druhej strane, ak firmy ocakávajú ”boom” vo vzdialenej budúcnosti, môžu si zvolit oneskorené zavedenie nových technológií. Ked firmy v rozlicných odvetviach oddalujú inovácie, ekonomika stagnuje. Stagnácia znamená redukciu ekonomického rastu, následne nastupuje recesia, ktorá nakoniec vyústuje do depresie (najnižšieho bodu rozvoja národného hospodárstva).

Firma v danom odvetví ovplyvnuje osud firiem v ostatných odvetviach a to tým, že svoj zisk použije na nákup výrobkov iných firiem. Naopak, daná firma profituje z toho, ked zisky z iných odvetví sú použité na nákup jej výrobkov. Pocas zavádzania inovácií, všetky firmy prispievajú k všeobecnej prosperite hospodárskeho rozmachu, ktorý im prinesie zisky, pre ktoré sa oplatí cakat.
Táto teória opisuje cyklické a acyklické rovnováhy, ktoré sú determinované ocakávaniami agentov. Jedným možným rovnovážnym stavom je okamžité zavedenie inovácií (okamžitá realizácia), v tomto prípade produkcia rastie bez cyklov (acyklický vývoj). Ak sú ocakávania nezávislé, ekonomika by mohla skoncit v jednej z mnohých dokonale-predvídatelných cyklických rovnováh (odložená realizácia). Tieto rovnovážne stavy sú Pareto-optimálne, pricom najrentabilnejšia rovnováha nemusí byt najefektívnejšou, t.j. prináša zisk, ale môže byt spolocensky nevýhodná. Ak si realizácia inovácií nevyžaduje fixné náklady, acyklická rovnováha je najrentabilnejšia a najefektívnejšia. Naopak, s fixnými nákladmi máme prípad so súcasne vynaloženými fixnými nákladmi, v ktorom je najrentabilnejšia rovnováha cyklická, ale najefektívnejšia rovnováha acyklická. Štruktúra modelu je rozdelená do troch blokov:
Ř spotrebitel,
Ř štruktúra trhu a inovácie
Ř rozhodnutie inovovat.
Rovnováha je postupnost cien, úrokových mier, spotreby a implementácie rozhodnutí, ktoré sú výsledkom optimalizácie daného subjektu v danom casovom období na trhu. V trhovom hospodárstve sa reprezentatívna firma snaží maximalizovat súcasnú hodnotu zisku.
V zmysle tohto modelu jediným rozhodnutím firmy, ktorá vlastní inováciu, je urcit, kedy zaviest inováciu, t.j. kedy ”implementovat inováciu”. Firmy z odlišných odvetví budú uprednostnovat simultánne zavedenie inovácií v case vysokých ziskov a vysokého agregovaného dopytu napriek tomu, že inovácie získavajú v rozlicných casoch. Synchronizácia rozhodnutí sa takto stáva charakteristickou crtou správania firiem v tomto modeli.
Napriek tomu model v sebe obsahuje aj rovnovážny stav, v ktorom synchronizácia nenastáva. V tejto rovnováhe všetky firmy realizujú svoje inovácie v case, ked ich získali. Kedže v takomto prípade nenastáva hospodársky rozmach v agregovanom dopyte, firmy neuvažujú o odloženom zavedení inovacií a o zosynchronizovaní s ostatnými firmami. Takto uvažuje každá firma v lubovolnom odvetví. Pretože i iné firmy implementujú okamžite, je hladina agregovaného dopytu konštantná. Okamžitá realizácia, ktorá predstavuje bezprostredné zavedenie inovácie po jej objavení, je príkladom acyklickej rovnováhy.