Základ však by mal tvoriť praxou overený euro-americký manažment.



Hlavné prístupy amerického manažmentu

Je potrebné, aby sme sa venovali i histórii vzniku a vývinu amerického manažmentu, aby sme pochopili manažment v jeho komplaxnosti, jeho vnútorné súvislosti a rozpory a to nie len preto, že súčasné nové trendy v manažmente sa vracajú k poznatkom klasickej školy manažmentu z obdobia F. W. Taylora a ďalších počiatočných priekopníkov manažmentu.

V začiatkoch kapitalizmu (ešte i v devätnástom storočí), vedúci na pracovisku neskúmal žiadne teoretické otázky riadenia, lebo:
- - vtedajší charakter rozvoja výroby to nepotreboval (bolo vlastníctvo jednej osoby alebo rodiny, nízka technická úroveň výroby, atď.)
- - prevládali názory subjektívnych predstáv riadenia: riadenie je umením, že v riadení neexistujú zákonitosti, atď.

Postupne, s rozvojom kapitalizmu, prestali postačovať v riadení len tradície a zvyky a keď koncom 19. storočia v USA k tomu pristúpil i nedostatok pracovných síl a nízke pracovné tempo, vzrástol význam riadenia – musel nastať prechod od empírie k vede a k vedeckému riadeniu.

Za významné stredisko vznikajucého odboru – manažmentu priemyselných podnikov, sa pokladá Americká spoločnosť strojných inžinierov – ASME (American Society of Mechanical Engineers), ktorú založili v roku 1880.
V prednáške, ktorú v roku 1886 predniesol Henry R. Towne, autor dokazoval, že inžinier sa nemôže zaoberať len technickými otázkami, ale musí tiež vedieť jednať s robotníkmi, musí sa starať o to, aby výroba bola hospodárna, atď. – na základe tejto prednášky doplnili program spoločnosti ASME o štúdium riadenia. Spoločnosť ASME sa stala fórom, kde sa viedli diskusie o rôznych návrhoch na zlepšenie riadenia.
Prvým problémom v oblasti riadenia, ktorý v spoločnosti ASME riešili bolo zvyšovanie výkonu robotníkov a teda zvyšovanie výroby – hlavný prostriedok, ktorým to malo byť zabezpečečené boli mzdové stimuly.

Často sa za „otca“ vedeckého rozpracovania riadenia uvádza Frederick Winslow Taylor (1856 – 1915). Mnohí odborníci v USA však tvrdia, že Taylor sa riadením firmy ako celku nezaoberal.
V Európe sa za tvorcu koncepcie manažmentu považuje Francúz Henry Fayol.

Taylor i Fayol si všimli veľký význam úrovne riadenia pre dosiahnutie dobrých výsledkov podniku. Ich spoločným prvkom bola hierarchicky poňatá deľba práce a najmä odčlenenie riadiacej práce od práce výkonnej.

V začiatkoch sa rozvoju manažmentu venovali výlučne praktici – na základe svojich dlhoročných skúsenosti robili závery a doporučenia.
Postupne sa menil postoj akademických kruhov k riadeniu a začali sa v problematike riadenia angažovať. Manažment sa postupne stal predmetom štúdia i disciplín ako je psychológia, sociológia, ekonómia, matematika, atď.