Na základoch psychológie a sociológie sa v dvadsiatych rokoch minulého storočia sformoval behavioristický prístup v manažmente.
Významným zdrojom rozvíjania manažmentu, po 2. svetovej vojne, sa stala kybernetika – jej predstaviteľom bol americký matematik Norbert Wiener a teória systémov – spája sa najmä s menom L. Von Bertalanffyho.

Veľké zapojenie sa rôznych vedných odborov do skúmania problémov manažmentu spôsobilo, že vznikli rôzne nazerania a vysvetlovania teórie manažmentu – tento stav v roku 1961 charakterizoval dr. Harold Koontz z Kalifornskej univerzity ako džunglu. H. Koontz následne vymedzil a charakterizoval šesť základných prístupov v teórii manažmentu, ktoré nazval školami manažmentu.
Okrem dr. Koontza i ďalši vedci v USA prišli s vlastnými klasifikáciami prístupov v manažmente – nazývajú ich teórie, školy, prístupy, koncepcie.

V americkom manažmente (v jeho teoretickom rozpracovaní) je možno i v súčasnosti vidieť odlišné prístupy k manažmentu a jeho interpretácie – vyjadruje to rozdielnosť chápania podstaty, obsahu a nástrojov používaných v riadení.

FREDERICK WILSON TAYLOR
- nemal akademické vzdelanie, bol nádeníkom
- dovtedy bola manufaktúrna výroba, a začala veľko kapitalistická výroba → veľký počet pracovníkov
- Taylor pracoval v hutníckych firmách, vypracoval sa na pozíciu hlavného inžiniera
- neskôr si založil poradenskú a konzultačnú firmu
- bol zakladateľom časových štúdií → najefektívnejšie využívanie pracovných síl – špecializácia na určité činnosti
- chronometráže – pomocou nich sa robili časové štúdie, zostavila sa výkonová norma
- bol autorom diela: „ Riadenie dielní “
- zistil, že je potrebná štandardizácia pracovných nástrojov ( príklad: poznali 17 druhov lopát ), ktorá si však vyžadovala ďalšiu organizáciu práce → riadiaca činnosť bola diverzifikovaná:
o 1. chronometráže
2. štandardizácia nástrojov
3. organizácia práce
- pracovníci začali mať jedného reprezentanta, uzatvárali sa pracovné zmluvy → trvalý pracovný pomer, vznikali odbory
- Taylor musel obhajovať svoje chronometráže pred kongresom; boli zakázané zbrojárskym priemyslom na obdobie 18 rokov, pravdepodobne do roku 1939, do začiatku II.