Americký manažment - Taylorizmus

Manažment je tvorený systémom princípov, metód, postupov a techník používaných v riadení podnikateľských subjektov a iných (i nepodnikateľských) inštitúcií. Je výsledkom spojenia vedy a umenia riadiť.

Manažment vznikol v USA a jeho význam vzrástol najmä po druhej svetovej vojne. Americký manažment sa rozšíril i do Európy, Japonska a ďalších krajín.
S preberaním amerického manažmentu sa preberali i jeho úskalia a problémy ale preberala sa i americká terminológia. Každá krajina, ktorá preberala americký manažment, pri jeho aplikácii uplatnila vždy i určité národnostné zvláštnosti – preto sú rozdiely medzi manažmentom v Taliansku, Francúzsku, Nemecku, Švédsku, atď. No i napriek určitým národnostným zvláštnostiam, podstata amerického manažmentu sa zachovala i v Európe – niekedy sa preto používa názov euroamerický manažment. V Japonsku sa v druhej polovici dvadsiatého storočia vytvorila japonská škola manažmentu, ktorá mala veľký vplyv na vysoké tempo hospodárskeho rozvoja Japonska – ekonómovia pripisujú tento rozvoj Japonska práve systémom jeho riadenia. Japonský manažment sa stal predmetom záujmu Európy i USA.
Niektoré rozdiely amerického a japonského manažmentu:
- - v USA je snaha minimálnej úrovne ovplyvňovania podnikov vládou
- - v USA a v Európe je manažment založený na vedeckej a skúsenostnej realite, na uplatňovaní nových teórii v praxi
- - v Japonsku bola centrálna regulácia ekonomiky na vysokej a kvalifikovanej úrovni – bola tu príkladná spolupráca vlády a podnikov
- - Japonský manažment oslovuje človeka a využíva jeho rozum, skúsenosti, sociálne, morálne a estetické cítenie. Dominujú v ňom kolektívne ciele a pocit záväznosti.

Koncom dvadsiateho storočia však v Japonsku mladšia generácia manažérov prišla so snahami o modifikáciu tradičných japonských riadiacich praktík.

Veľké rozdiely vo vyspelých krajinách vidíme v riešení vzťahov medzi ekonomickou a sociálnou problematikou. Na sociálne istoty sa najväčší dôraz v Európe kladie v škandinávskych krajinách, čo má i niektoré tienisté stránky - napríklad v pracovnej výkonnosti.

Pri aplikácii manažmentu v našich podmienkách nesmieme postupovať mechanicky – z jednotlivých systémov manažmentu je potrebné prevziať všetko pozitívne pri rešpektovaní našich kultúrnych a civilizačných podmienok.

Základ však by mal tvoriť praxou overený euro-americký manažment.



Hlavné prístupy amerického manažmentu

Je potrebné, aby sme sa venovali i histórii vzniku a vývinu amerického manažmentu, aby sme pochopili manažment v jeho komplaxnosti, jeho vnútorné súvislosti a rozpory a to nie len preto, že súčasné nové trendy v manažmente sa vracajú k poznatkom klasickej školy manažmentu z obdobia F. W. Taylora a ďalších počiatočných priekopníkov manažmentu.

V začiatkoch kapitalizmu (ešte i v devätnástom storočí), vedúci na pracovisku neskúmal žiadne teoretické otázky riadenia, lebo:
- - vtedajší charakter rozvoja výroby to nepotreboval (bolo vlastníctvo jednej osoby alebo rodiny, nízka technická úroveň výroby, atď.)
- - prevládali názory subjektívnych predstáv riadenia: riadenie je umením, že v riadení neexistujú zákonitosti, atď.

Postupne, s rozvojom kapitalizmu, prestali postačovať v riadení len tradície a zvyky a keď koncom 19. storočia v USA k tomu pristúpil i nedostatok pracovných síl a nízke pracovné tempo, vzrástol význam riadenia – musel nastať prechod od empírie k vede a k vedeckému riadeniu.

Za významné stredisko vznikajucého odboru – manažmentu priemyselných podnikov, sa pokladá Americká spoločnosť strojných inžinierov – ASME (American Society of Mechanical Engineers), ktorú založili v roku 1880.
V prednáške, ktorú v roku 1886 predniesol Henry R. Towne, autor dokazoval, že inžinier sa nemôže zaoberať len technickými otázkami, ale musí tiež vedieť jednať s robotníkmi, musí sa starať o to, aby výroba bola hospodárna, atď. – na základe tejto prednášky doplnili program spoločnosti ASME o štúdium riadenia. Spoločnosť ASME sa stala fórom, kde sa viedli diskusie o rôznych návrhoch na zlepšenie riadenia.
Prvým problémom v oblasti riadenia, ktorý v spoločnosti ASME riešili bolo zvyšovanie výkonu robotníkov a teda zvyšovanie výroby – hlavný prostriedok, ktorým to malo byť zabezpečečené boli mzdové stimuly.

Často sa za „otca“ vedeckého rozpracovania riadenia uvádza Frederick Winslow Taylor (1856 – 1915). Mnohí odborníci v USA však tvrdia, že Taylor sa riadením firmy ako celku nezaoberal.
V Európe sa za tvorcu koncepcie manažmentu považuje Francúz Henry Fayol.

Taylor i Fayol si všimli veľký význam úrovne riadenia pre dosiahnutie dobrých výsledkov podniku. Ich spoločným prvkom bola hierarchicky poňatá deľba práce a najmä odčlenenie riadiacej práce od práce výkonnej.

V začiatkoch sa rozvoju manažmentu venovali výlučne praktici – na základe svojich dlhoročných skúsenosti robili závery a doporučenia.
Postupne sa menil postoj akademických kruhov k riadeniu a začali sa v problematike riadenia angažovať. Manažment sa postupne stal predmetom štúdia i disciplín ako je psychológia, sociológia, ekonómia, matematika, atď.

Na základoch psychológie a sociológie sa v dvadsiatych rokoch minulého storočia sformoval behavioristický prístup v manažmente.
Významným zdrojom rozvíjania manažmentu, po 2. svetovej vojne, sa stala kybernetika – jej predstaviteľom bol americký matematik Norbert Wiener a teória systémov – spája sa najmä s menom L. Von Bertalanffyho.

Veľké zapojenie sa rôznych vedných odborov do skúmania problémov manažmentu spôsobilo, že vznikli rôzne nazerania a vysvetlovania teórie manažmentu – tento stav v roku 1961 charakterizoval dr. Harold Koontz z Kalifornskej univerzity ako džunglu. H. Koontz následne vymedzil a charakterizoval šesť základných prístupov v teórii manažmentu, ktoré nazval školami manažmentu.
Okrem dr. Koontza i ďalši vedci v USA prišli s vlastnými klasifikáciami prístupov v manažmente – nazývajú ich teórie, školy, prístupy, koncepcie.

V americkom manažmente (v jeho teoretickom rozpracovaní) je možno i v súčasnosti vidieť odlišné prístupy k manažmentu a jeho interpretácie – vyjadruje to rozdielnosť chápania podstaty, obsahu a nástrojov používaných v riadení.

FREDERICK WILSON TAYLOR
- nemal akademické vzdelanie, bol nádeníkom
- dovtedy bola manufaktúrna výroba, a začala veľko kapitalistická výroba → veľký počet pracovníkov
- Taylor pracoval v hutníckych firmách, vypracoval sa na pozíciu hlavného inžiniera
- neskôr si založil poradenskú a konzultačnú firmu
- bol zakladateľom časových štúdií → najefektívnejšie využívanie pracovných síl – špecializácia na určité činnosti
- chronometráže – pomocou nich sa robili časové štúdie, zostavila sa výkonová norma
- bol autorom diela: „ Riadenie dielní “
- zistil, že je potrebná štandardizácia pracovných nástrojov ( príklad: poznali 17 druhov lopát ), ktorá si však vyžadovala ďalšiu organizáciu práce → riadiaca činnosť bola diverzifikovaná:
o 1. chronometráže
2. štandardizácia nástrojov
3. organizácia práce
- pracovníci začali mať jedného reprezentanta, uzatvárali sa pracovné zmluvy → trvalý pracovný pomer, vznikali odbory
- Taylor musel obhajovať svoje chronometráže pred kongresom; boli zakázané zbrojárskym priemyslom na obdobie 18 rokov, pravdepodobne do roku 1939, do začiatku II.

svetovej vojny
- aby sa mohli robiť časové štúdie, je nutné čas klasifikovať

príklad: máme celkový čas 8 hodín



CELKOVÝ ČAS

→ čas práce → jednotkový – dochádza k technologickej zmene
→ dávkový – čas prechodu na inú dávku
→ smenový – čas, ktorý uplynie počas prípravy pracoviska na začiatku
jednotkového času a taktiež na konci jednotkového času → čas prestávok → podmienečne nutné prestávky ( pracovné porady )
→ obecne nutné prestávky ( fyziologické potreby )
→ straty → osobné – strata zapríčinená chybou samotného
pracovníka
→ technicko-organizačné – zapríčiní ich napr. majster
alebo predošlý pracovník,
ktorý nevykonal dôkladne
svoju prácu
→ z vyššej moci – blesk ( všetko začalo stáť )

- ak hľadáme rezervy času, prvé čo sa snažíme odstrániť sú straty, druhou vecou sú prestávky
- táto Taylorova štúdia bola podkladom pre vznik vedeckého riadenia (1905 – 1920)
- zakladateľom pojmu „vedecké riadenie“ nebol Taylor, ale BRANDAIS
- začína neoklasická ekonomika
- ďalší predstavitelia: PETERS a WATERMAN
- je známy výrok LENINA: „ Taylorizmus vykorisťuje človeka “.