Právomoc vo firmách je centralizovaná, preto sú nižšie postavení vedúci s malým rozsahom pravomocí povinní informovať vrcholové vedenie o všetkých svojich rozhodnutiach a vyžiadať si na ne jeho súhlas.

Rin – predložiť návrh nadriadenému a získať jeho súhlas
Gi – uvažovanie a rozhodovanie

Možno teda povedať, že je to systém obehu dokumentu zdola nahor, ktorého cieľom je získať súhlas alebo nesúhlas s návrhom.

Výhody:
- iniciatíva pracovníkov,
- vznik nových nápadov,
- naplňovanie kolektívnych cieľov,
- ok všetci s návrhom súhlasia, je takmer isté, že sa uskutoční aj jeho realizácia.

Nevýhody:

- málo operatívny, zdĺhavý a byrokratický systém
- chýbajú informácie pre rozhodovanie
- jednotlivci nerozhodujú, len vyjadrujú svoj súhlas
- nie je definovaná zodpovednosť za prijatie rozhodnutia
- návrh je vypracovaný a predložený na schválenie až vtedy, ok je problém evidentný

Kaizen - kľúč k japonskému úspechu. Japonský zamestnanci predložia ročne 230-krát viac zlepšovacích návrhov ako nemecký zamestnanci, pričom až 87% z nich sa v Japonsku zrealizuje, v Nemecku je to iba 39%. Rozhodujúcim kľúčom úspechu je stratégia, ktorá dostala označenie Kaizen. Podľa nej má manažment dve úlohy:

1. udržať sa
2. zlepšiť sa

Úlohou Kaizenu je teda vytvoriť manažment pre zmeny. Zmena je v Japonsku súčasťou spôsobu života. Preto je podstatou Kaizenu snaha o zvýšenie kvality, zníženie nákladovosti a v zlepšení plánovania výroby. Existuje názor, že oneskorenie západného manažmentu za japonským je spôsobené absenciou filozofie zlepšovania

Dualita z hľadiska podnikov
Princíp duality vládne aj z hľadiska podnikov: dva druhy firiem:
1. Veľké korporácie - mnohé veľké sú stále zaibatsu - závislé na finančnom a bankovom kapitále (rodinné banky) - Mitsubishi, Mitsumi, a i. - vyrábajú komplexný program; druhá skupina sú nezávislé firmy -Toyota (po 45), Nissan, Nippon Steel Corporation, Sony, Hitachi (napr. Sony bola založená 1945 tromi Japoncami, ktorí vložili po 500 USD)
2. Malé/stredné firmy = satelitné firmy (20-100 pracovníkov) - až 90% z celkového počtu firiem - sú závislé na veľkých dodávajú súčiastky a pod.; veľké firmy majú voči ním tvrdé pravidlá; v dôchodku (55) odchádzajú mnohí pracovníci do týchto satelitných firiem

Významným článkom je MITI - ministerstvo zahraničného obchodu a priemyslu. Koncepčne riadi priemysel predovšetkým v týchto oblastiach:
1. Výskum a vývoj (štát dotuje)
2. Investičná politika
3. Regulácia zahraničného obchodu

3. postavenie odborov

Odbory v Japonsku sú organizované vertikálne, to znamená, že zahŕňajú všetkých zamestnancov bez ohľadu na profesiu.