To opätovne vyvoláva potrebu spojenia separátnych výkonných častí do celku, aby sa mohli optimálne dosahovať ciele podniku. Problém integrácie nemožno chápať len ako mechanický problém zlučovania. V organizácii sa misia vytvoriť také vzťahy, aby dochádzalo k efektívnemu fungovaniu celého podniku. Problémom pri tvorbe optimálnych vzťahov v organizácii je hlavne orientácia zamestnancov a oddelení. Každá organizačne separovaná jednotka má svoje vlastné čiastkové špeciálne ciele, pričom môže ľahko dochádzať ku konfliktom medzi jednotlivými útvarmi. Vznikajúce konflikty vyžadujú určitú integráciu, t.j. koordináciu činností medzi jednotlivými organizačnými útvarmi. Konflikty môže vyvolávať aj zhoršená komunikácia medzi nimi. S rastúcou veľkosťou sa stále viac prejavuje tendencia vymieňať si informácie len vo vlastnej oblasti. Vyvoláva to uzatvorenie organizačných útvarov do seba a diferenciáciu vnútri nich. V rámci organizačného útvaru dochádza k ďalšej špecializácii, ktorá vyvoláva zhoršenie komunikácie medzi jednotlivými organizačnými útvarmi v podniku a to vedie ku konfliktom a stresom, čo stojí v ceste efektívnej integrácie jednotlivých organizačných útvarov v podniku. Na zvládnutie uvedených problémov existujú rôzne mechanizmy integrácia. Najčastejšie využívaným nástrojom je organizačná hierarchia. Vo veľkých podnikoch sa vytvárajú viaceré úrovne riadenia, t.j. usporiadania nadriadených a podriadených inštancií. Rozhodnutia najvyššej inštancie sa dotýkajú podniku ako celku. Vedúci nižšej inštancie pri rozhodovaní o podobnom probléme však nesmie prekročiť hranice svojej oblasti činnosti a kompetencie. Uvedené riadiace vzťahy v podniku sa nazývajú vertikálnymi vzťahmi, t.j. vzťahmi nadriadenosti a podriadenosti. Medzi jednotlivými riadiacimi úrovňami prechádzajú príkazy zhora nadol a opačne, hlásenia, oznámenia alebo sťažnosti zdola nahor. Okrem vertikálnych vzťahov nadriadenosti a podriadenosti existujú v podniku aj horizontálne vzťahy. Na rozdiel od vertikálnych vzťahov sú informačného alebo hmotného a energetického charakteru. Spôsob usporiadania vertikálnych vzťahov v podniku môže byť: líniový, funkčný a líniovo-štábny. Líniový systém spočíva v tom, že podriadený má len jedného nadriadeného, od ktorého dostáva podriadený príkazy. Na druhej strane nadriadený má viac podriadených. Dosahuje sa tak jednotnosť udeľovania príkazu. Nadviazanie informačných vzťahov s vyššími organizačnými útvarmi je dovolené len cez priamo nadriadený útvar a opačne. Vo funkčnom systéme sú najnižšie pracovné miesta pospájané s viacerými hierarchicky vyššími špecializovanými organizačnými jednotkami.