V prvom prípade hovoríme o rozhodovacích situáciách so skalárnym ohodnotením výsledkov, v druhom prípade o rozhodovacích situáciách s vektorovým ohodnotením výsledkov.
Podľa počtu účastníkov rozhodovacej situácie hovoríme o rozhodovacích situáciách s jedným účastníkom (v tomto prípade ide vždy o racionálneho účastníka) a o rozhodovacích situáciách s viacerými účastníkmi (pričom pripúšťame, že niektorí z účastníkov môžu byť indiferentní).
Rozhodovacie situácie s jedným účastníkom a so skalárnym ohodnotením výsledkov nazývame nekonfliktnými rozhodovacími situáciami. V ostatných prípadoch hovoríme o konfliktných rozhodovacích situáciách. Konfliktná rozhodovacia situácia má aspoň jeden z nasledujúcich znakov:
§ väčší počet racionálnych účastníkov
§ aspoň jedného racionálneho a indiferentného účastníka
§ vektorové ohodnotenie výsledkov.
Rozhodovací proces
Rozhodovanie v oblasti hospodárskeho riadenia sa stáva stále čoraz zložitejšie. Vlastné rozhodnutie je nutné uskutočňovať v stále kratšom čase a ekonomická závažnosť problémov, o ktorých sa rozhoduje, rastie. Je preto pochopiteľné, že sa problematika rozhodovania stáva v posledných rokoch problematikou študovanou veľmi intenzívne, a to z najrôznejších hľadísk. Ekonómovia skúmajú ekonomické aspekty problematiky, ktoré sú zdrojom najčastejších problémov pri rozhodovaní riadiacich pracovníkov, ktorí hľadajú určité typové riešenia aktuálnych ekonomických problémov riadenia. V rozhodovacom procese rozlišujeme tieto základné fázy:
§ Rozpoznávanie problémov, pred ktorých riešeniami rozhodovateľ stojí a vytváranie prvých predstáv o vzájomných vzťahoch medzi rôznymi činiteľmi, ktoré vyvolávajú daný problém, alebo ho ovplyvňujú (tzv. identifikácia problému)
§ Štrukturovanie problému a konštrukcia rozhodovacieho modelu (napr. aj len v podobe neformalizovaných predstavách rozhodovateľa) zobrazujúceho hlavné stránky problému a odhliadajúc od nepodstatných podrobností
§ Ujasňovanie, ktoré prostriedky (rozhodovacie stratégie), môže rozhodovateľ použiť pri riešení problémov a predstava o kritériách na posúdenie (vhodnosti a efektívnosti) použitia jednotlivých stratégii pre riešenie problému. § Vlastná voľba rozhodovacej stratégie na základe modelových projekcií dôsledkov voľby tej ktorej stratégie pre riešenie daného problému. § Realizácia zvolenej stratégie v praxi a prípadne identifikácia nasledujúcich rozhodovacích problémov vyvolaných riešením daného problému. Každá z týchto fáz riešenia rozhodovacieho problému môže byť v praxi veľmi prácna a jej zvládnutie si môže vynucovať pracovnú účasť spolupracovníkov rozhodovateľa.
Základná klasifikácia rozhodovacích problémov
Pri rozhodovaní sa stretávame s dvoma základnými problémovými okruhmi:
1. S výberom rozhodovacej stratégie (varianty riešenia), keď rozhodovateľovi ešte nie je známe, ktoré z predpokladaných okolností sa stanú v budúcnosti a ovplyvnia tak efektívnosť vyberanej stratégie. 2. S otázkou neaditívnosti kritérií.