realizovať ako postupnosť uzlov a hrán orientovaného grafu. Uzly zobrazujú buď „okamihy“, v ktorých dochádza k výberu niektorej alternatívy jednania subjektom rozhodovania (tzv. rozhodovacie uzly), alebo „okamihy“, v ktorých volí svoju alternatívu jednania „okolitý svet, príroda“ (tzv. situačné uzly). Ide vždy o realizáciu niektorej zo situácie, ktorú rozhodovateľ berie vo svojom modely rozhodovania do úvahy. Je pochopiteľné, že označené „okamihy“ nemôžeme chápať v prísnom časovom význame.
Rozhodovacie uzly sa označujú štvorčekmi (obr. 1). Situačné uzly sa označujú krúžkami (obr. 2). Hrany predstavujú rozhodovacie (rij), alebo situačné (sij) alternatívy. V grafe sa často hrany vyskytujú ako nákladovo alebo výnosovo ohodnotené. Rozhodovacie problémy, v ktorých subjekt rozhodovania musí postupne uskutočniť niekoľko rozhodnutí, ktoré spolu navzájom súvisia, označujú sa ako viac etapové rozhodovacie problémy, alebo dynamické rozhodovacie problémy, alebo tiež rozhodovacie procesy.
Ak nie sú v modelovom zobrazení po sebe nasledujúce rozhodnutia rozhodovateľa prerušené rozhodnutiami prírody, môžu sa rozhodovacie alternatívy redukovať spôsobom uvedeným na (obr. 3.)To isté platí pre postupnosť po sebe bezprostredne nasledujúcich situačných alternatív (obr. 4). Redukovaný graf rozhodovacieho procesu dostáva spravidla tvar stromu (tzv. rozhodovací strom), v ktorom sa pravidelne striedajú rozhodovacie uzly s uzlami situačnými a vytvárajú tak jednotlivé rozhodovacie etapy (obr. 5). Redukciu ciest prevádza človek tým, že vždy dve (poprípade aj viac) rôzne situačné alternatívy nahradzuje výslednou alternatívou, ktorej priradzuje ohodnotenie, ktoré podľa svojich skúseností považuje za „kalkulačne istý ekvivalent“ nominálneho ohodnotenia pôvodných alternatív zaťažených neistotou. Jednotlivé postupnosti rozhodovacích a situačných alternatív v modely nazývame cestami grafu.
Rozhodovanie je nesporne jednou z hlavných aktivít každého riadiaceho pracovníka. Zväčšujúcou sa komplexnosťou chápania problematiky zväčšuje sa neustále aj zložitosť rozhodovacích problémov, alebo rôznych teórií rozhodovania.