Združovanie pracovných úloh môže prebiehať horizontálne, to znamená vytváranie väčších celkov z rovnorodých činností (operácií), ktoré majú približne rovnaké nároky na pracovníka alebo vertikálne, ak sa spájajú činnosti s rôznym obsahom. Pri združovaní pracovných úloh ide prevažne o opatrenia organizačného charakteru, ktoré nevyvolávajú zásadné zmeny techniky, technológie a v prípade horizontálneho združovania ani kvalifikácie pracovníkov. Prekonanie neochoty pracovníkov meniť zabehnutý spôsob prác a lepšie výsledky zo združovania pracovných úloh možno docieliť ak sa táto metóda použije vo väčšom rozsahu, to znamená, že sa vytvorí komplexná pracovná úloha (medzi jednotlivými pracovnými činnosťami by mali byť vnútorné súvislosti).
Spájanie profesií, funkcií a špecializácií – znamená rozšírenie pôvodnej základnej profesie, resp. funkcie o kvalifikačné predpoklady jednej alebo viacero doplnkových. Vychádza z princípu vertikálneho združovania operácií. Pri spájaní profesií a špecializácií sa pracovníkovi k jeho základnej profesii priraďuje úplne alebo čiastočne ďalšia profesia za predpokladu, že spĺňa kvalifikačné požiadavky. V prípade spájania funkcií dochádza k doplneniu pracovných náplní v základnom výrobnom procese o niektoré pomocné alebo obslužné činnosti, napríklad údržbárske, kontrolné, laboratórne činnosti alebo aj určité riadiace činnosti. Nastáva zmena hlavnej pracovnej náplne pracovníka, za predpokladu, že frekvencia zásahov do výrobného zaradenia spájanie funkcií a profesií umožňuje. Výsledkom spájania profesií a funkcií je vytvorenie predpokladov pre zvyšovanie kvalifikácie pracovníkova pre ich vzájomnú zastupiteľnosť. Dochádza k obohacovaniu pracovných úloh a podstatne sa obmedzuje jednostranné zaťaženie pracovníkov, čo sa napokon kladne prejavuje v ich spokojnosti s prácou. Zvyšovanie plynulosti výroby a využitia času smeny má taktiež priaznivý dopad na vlastné náklady výroby.
Autonómne pracovné skupiny- predstavujú tzv. sociologický prístup vytváraniu pracovných úloh, to znamená, že pracovné úlohy sa orientujú na menšie pracovné skupiny, nie na jednotlivého pracovníka. Takéto pracovné skupiny musia mať k dispozícii všetky potrebné zdroje na splnenie pracovnej úlohy, ktorá je zadávaná len formou základných obmedzení potrebných pre zosúladenie činnosti danej pracovnej skupiny s ostatnými útvarmi organizácie. V ostatných záležitostiach sa predpokladá samostatné rozhodovanie pracovnej skupiny, čo však predpokladá aj adekvátny systém organizácie a riadenia podniku.