Systém kvality bol po 2. svetovej vojne do japonských spoločností prevzatý z USA pod názvom SQC (Statistical Quality Control). Táto koncepcia bola v Japonsku zdokonalená na systém TQC (Total Quality Control) a týka sa vo firme všetkých od robotníkov až po vedenie. Veľkej pozornosti sa vo fabrikách venuje prístupu „gemba-ism", čo znamená, že robotníci dobre poznajú problémy vo fabrike a úlohou inžinierov a vedúcich je pomáhať ich riešiť.
Just-In-Time(JIT), systém nazývaný tiež výrobný systém Toyota (TPS) je typickým japonským systémom riadenia výroby. Jeho podstata sa nazýva „autonomous checking of abnormals in a process - autonomation". Má dva významy. Jeden význam sa odvoláva na automatizáciu s mechanickou kontrolou s cieľom pomôcť ľudskému rozhodovaniu a tiež znamená dávanie dôležitosti ľudskej pracovnej sile a dovoliť jej zastaviť výrobnú linku, ak nastanú problémy. Najdôležitejšia časť JIT systému v úzkom ponímaní je koncepcia tzv. „vyhladenia výroby". Znamená to, že sa porovnáva množstvo výroby a čas v určitých časových úsekoch v spojení so všetkými výrobnými linkami. V tomto ponímaní je výroba presne plánovaná na roky, mesiace, 10-dňové obdobie a dni. Tento systém riadenia výroby má význam okrem iného v tom, že nie sú potrebné sklady na suroviny a hotové výrobky, peniaze nie sú umŕtvené v skladových zásobách. Výroba je naplánovaná tak, že prísun materiálu, koordinácia medzi výrobnými linkami a odbyt výrobkov sa deje „práve včas", tak ako to bolo naplánované. Množstvo produkcie v každom procese a riadenie harmonizácie medzi týmito procesmi je zabezpečované pomocou informačného systému nazývaného „Kanban".
Tretia významná črta tohto systému riadenia nazývaná „shojinka" je šetrenie pracovných síl a stimulácia k vyššej efektívnosti pracovníkov. Zahrňuje tiež používanie liniek v tvare U a obsluha viacerých procesov. V praxi to znamená, že pracovníci, ktorí sú trénovaní na viacej druhov operácií sú zodpovední za obsluhu viacerých strojov v rozličných procesoch rozložených na výrobnej linke v tvare U. Výrobný proces je kontrolovaný pomocou rôznych metód. Systém JIT nie je uplatňovaný len u finálnych výrobcov, ale u ich subdodávateľov a ďalších spolupracujúcich podnikov v skupine. Japonské výrobné podniky sú známe vysokým stupňom automatizácie, ale v menších podnikoch je vo veľkej miere využívaná i ľudská pracovná sila na vykonávanie základných operácií. V elektronickom priemysle sú to hlavne ženy.