Henry Ford patril v USA k prvým ľuďom, ktorí nevideli v automobile iba motorizovaný kočiar. Nebol však jediný, v rokoch 1901 – 1903 vzniklo v Amerike okolo 120 automobiliek, ale väčšina z nich čoskoro zanikla. Henry Ford prekonal svojich súčasníkov, keď sa stal priekopníkom nového veľkopriemyselného myslenia a činorodým inovátorom. Stal sa jedným z najznámejších predstaviteľov klasickej teórie manažmentu. Jeho význam spočíva v rozvedení a zdokonalení manažmentu Fredericka Winslow Taylora, ktorého teória manažmentu sa objavuje začiatkom tohto storočia. Henry Ford sa narodil 30. júla 1863 na farme v Greenfielde pri Dearborne v štáte Michigan, asi 14,5 km od Detroitu. Od detstva ho nezaujímali poľnohospodárske práce, ale mechanické. V dvanástich rokoch sa začal zaujímať o hodiny a hodinky, neskôr ho zaujal parný stroj. Od roku 1879 pracoval ako mechanik v dielni na parné stroje. Od roku 1884 do 1891 sa zaoberal správcovstvom lesa a vedením píly. Neskôr pracoval v Detroidskej Edisonovej elektrickej spoločnosti, kde sa prepracoval až na pozíciu generálneho riaditeľa, ktorú však odmietol, aby sa nemusel vzdať myšlienok na zostrojenie automobilu. Za pomoci investície malej skupinky miestnych podnikateľov založili v roku 1899 Detroit Automobile Company; v ktorej sa Ford po prvý raz stretol s obchodnými problémami, ako sú náklady a kalkulácie, ktoré mu istý čas robili problémy. Spoločnosť však prečkala iba 15 mesiacov, kedy ju pre zadĺženosť rozpredali. Za pár mesiacov však opäť prehovoril zopár z nich a založili Henry Ford Company, v ktorej stavali pretekárske automobily a zožali s nimi úspechy. V roku 1903 spolu so skupinu investorov založil 16. júna Ford Motor Company na výrobu “komerčného automobilu“. Spoločnosť počas prvého roka vyrobila 600 automobilov Ford A, ktoré sa predali aj do Británie, Kanady a Austrálie. Po tomto modeli sa rýchlo striedali nové modely B, C, F, K, N, R a S, ktoré mali lepší výkon a boli spoľahlivejšie. V americkom priemysle sa rozvíjali nové prvky v organizácií a riadení priemyselnej veľkovýroby prezentované Fordom, ktoré možno označiť ako inovačné. Ide o uplatnenie hromadnej výroby, technickej normalizácie pásovej výroby. Fordov systém známy pod názvom fordizmus sa vyznačuje hromadnou, masovu výrobou, ktorý je schopný dodať na trh veľký objem štandartných a pomerne lacných výrobkov, ale bohužiaľ často nekvalitných.

Nie je vždy racionálny, naviac neposkytuje priestor na tvorivú prácu ľudí, svojich pracovníkov.
Pre obdobie etablovania sa automobilu ako nového druhu výrobkov na začiatku 20. storočia je typická remeselná výroba. Jej charakteristickými znakmi sú: 1.používanie univerzálnych strojov a nástrojov, práca kvalifikovaných a zručných remeselníkov schopných vykonávať množstvo operácií, decentralizovaný spôsob výroby súčiastok v rôznych dielňach a veľký rozsah prispôsobovacích prác. Nízky objem výroby, 1000 alebo menej automobilov ročne, z ktorých len niekoľko desiatok bolo zostrojených podľa rovnakého návrhu spôsoboval nízku produktivitu. Remeselná výroba zároveň nemala dostatočné stimuly na rozvoj technológií. Remeselná výroba všeobecne po roku 1920 ustupuje z hromadnej výroby, pretože čiastkové inovácie vo vzájomnej vymeniteľnosti súčiastok, deľbe pracovných operácií a zvýšení sériovosti preberané z hromadnej výroby nezabezpečovali dostatočný rast produktivity. Modifikácia remeselnej výroby sa v súčasnosti uplatňuje len okrajovo, pri výrobe športových špeciálov, replík historických vozidiel, luxusných modelov a inovačných štúdií. 2. Hromadná výroba automobilov. Limity remeselnej výroby automobilov odstránil až nový princíp, ktorý Henry Ford nazval hromadnou výrobou v roku 1926. Dovtedy sa používalo označenie nového spôsobu výroby ako fordizmus. Reálnym medzníkom nástupu hromadnej výroby automobilov je rok 1908, kedy začala hromadná výroba modelu FORD T. Inovačnými východiskami pre hromadnú výrobu boli: úplná a konzistentná vzájomná súčiastok, jednoduchá pripojiteľnosť jednej súčiastky k druhej, umožňujúca rozdeliť pracovný proces na sekvenciu jednoduchých operácií, prechod na pásovú výrobu, možnosť vyrábať so zaškolenými pracovníkmi (dostatok pracovných síl pre rastúcu výrobu), rast sériovosti umožňujúci amortizovať vysokovýkonné výrobné zariadenia a nástroje. Skokovitý nárast produktivity a zníženie nákladov spojené s expanzívnym rastom trhu následne otvára priestor pre ďalšie inovácie zvyšovanie presnosti výroby, s dopadom na spoľahlivosť automobilov, stavba vysokoproduktívnych mechanizovaných a neskoršie automatizovaných strojov a liniek, s dopadom na produktivitu , technologickosť výrobkov, neustály vývoj technológií a organizácie práce. V 50-tych rokoch rokoch dominovala hromadná výroba automobilov prakticky na celom svete. V tomto čase sa však začali prejavovať nedostatky hromadnej výroby v nízkej reakčnej schopnosti na nové požiadavky zákazníkov. Nastáva obdobie, keď postupne (do 80-tých rokov) nastáva vytláčanie hromadnej výroby novým princípom just-in-time. 3. Flexibilná výroba (Just-In-Time).

Tak, ako v prvej polovici 20. storočia dominoval inovačný princíp hromadnej výroby automobilov, od 60-tych rokov určuje inovačné trendy variabilná výroba orientovaná na zákazníka označovaná pojmom Just-in-Time (JIT). Systém JIT vznikol vo firme Toyota na základe riešenia kritických faktorov hromadnej výroby (dlhý priebežný čas výroby, veľké zásoby, nízka pružnosť). Po osvojení systému ďalšími japonskými automobilkami, JIT preniká do celého sveta a je dominantný aj v súčasnosti. JIT je komplexný prístup ako vyrábať okamžite, s perfektnou kvalitou a minimom nadbytočností. Jeho jadro predstavujú tieto techniky riadenia výroby: ťahový princíp objednávania t.j. od finálnych operácií, minimalizácia výrobných dávok a skladovania, synchronizácia výrobného toku, totálne riadenie kvality a kontinuálne zlepšovanie. Hlavné inovačné princípy JIT sú:
- minimalizácia zásob (minimálne výrobné dávky, eliminácia prerušení výrobného toku, prestavba operačnej logistiky, nové technické prostriedky skladovania a informačné technológie). - minimalizácia prestojov pri zmene výroby (rýchle zoraďovanie nástrojov a strojov, predzoraďovanie, výmennné systémy). - eliminácia výrobných prestojov (prevencia porúch, vizuálne riadenie, zastavenie linky pri neregulérnej práci, riešenie úzkych miest, spoľahliveejšia výrobná technika). - totálne riadenie kvality (vnútroprocesové riadenie kvality, zodpovednosť za kvalitu v operáciách a procesoch, certifikácia, stopercentná kvalita
vstupov). - pružný systém plánovania ( objednávkový spôsob Kanban, vyvažovanie ýrobných
kapacít, počítačová podpora plánovania). - zapojenie pracovníkov do zlepšovania ( precízny poriadok na pracoviskách, pracoviská bez nadbytočnosti, stimulovanie návrhov na zlepšenie
produktivity a kvality, tímová práca, tréning a vzdelávanie pracovníkov pre túto činnosť).
- technické vybavenie ( bunkové pracoviská, efektívna automatizácia a robotizácia, využívanie výrobných technológií). 4. Agilná výroba – súčasná a budúca výroba automobilov. V 90-tych rokoch boli pokusy integrovať veľký počet všeobecných inovačných zmien vo vedúcich odvetviach priemyslu o nový pojem Factory of Future (továreň budúcnosti, výroba pre
21. storočie atď.). Boli formulované koncepty agilnej výroby, štíhlej výroby, dýchajúcej továrne, excelentnej výroby učiacej sa organizácie a mnoho ďalších. Nezávisle od pojmových problémov automobilový priemysel dynamizoval inovačné tempo vo všetkých zložkách hodnototvorného reťazca a dosiahol novú kvalitatívnu úroveň.

Základné inovačné trendy: Technologické spracovanie - kontinuálne inovácie v technologických metódach. Dominantné sú aplikácie energolúčových technológií (najmä laserov), presné metódy spracovania a zvyšovanie rýchlostí technologického spracovania.
Uplatňovanie vysokých technológií (high-tech) - automobilový priemysel infiltroval potenciál mikroelektrotechniky, optoelektroniky, nanotechnológií, počítačovej komunikácie
nielen v automobiloch, ale aj na výrobnej ploche. Rozvoj technologických štruktúr. Typické
inovácie sú: v komplexných nástrojových systémoch, multifunkčných výrobných centrách, pracovných staniciach, automatickej manipulácii a procesovej logistike.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Henry Ford - Fordizmus