Manažment ako vedná disciplína

Manažment je jedna z najdôležitejších ľudských činností. Je to proces, ktorý slúži na dosahovanie cieľov organizácie prostredníctvom usmerňovania premeny vstupov, resp. zdrojov na požadované výstupy. Vykonávajú ho manažéri, ktorí pomocou racionálnych aktivít vplývajú na zdroje, tieto kombinujú a usilujú sa zabezpečiť ich efektívnu transformáciu. Manažment je teória a prax riadenia organizácií v podmienkach trhového hospodárstva. Hlavným prvkom organizácie sú ľudia, preto manažéri pôsobia predovšetkým na nich a koordináciou ich individuálnych úsilí zabezpečujú plnenie cieľov. Koordinácia činnosti ľudí umožňuje dosiahnuť také výsledky, ktoré nie sú dosiahnuteľné samostatne konajúcimi jednotlivcami.
Celková výkonnosť organizácie závisí od manažmentu. Preto sa jeho úspech zvyčajne meria ako vzťah medzi výstupom a vstupom organizácie. Manažment však neslúži len na racionálne ovplyvňovanie podnikateľského správania, ale uplatňuje sa aj v nepodnikateľských organizáciách, v ktorých je potrebné racionálne konať.
Pri štúdiu manažmentu si treba uvedomiť, že pojem manažment možno chápať a interpretovať v štyroch významoch. Ide o manažment ako proces, profesia, vedná disciplína a umenie.
Manažment ako proces vyjadruje skutočnosť, že manažment je praktická činnosť manažéra, ktorá predstavuje súbor aktivít na dosiahnutie cieľa. Manažment v tomto zmysle je dynamický proces, ktorý sa začína definovaním cieľov, pokračuje ich realizáciou až po kontrolu. Ide o neprestajne sa opakujúci cyklus činností.
Manažment ako profesia sa traduje od obdobia, ktoré je známe pod názvom „manažérska revolúcia“. Ide o obdobie od polovice 40. rokov dvadsiateho storočia, keď v hospodársky vyspelých krajinách sa začal proces oddeľovania vlastníctva podnikov a ich manažmentu. Tento proces bol spojený s nástupom profesionálnych pracovníkov do manažérskych funkcií v hospodárskych organizáciách. Tým sa potvrdila skutočnosť, že efektívny manažment podobne ako každá iná profesia si vyžaduje špecifický obsah, štruktúru a úroveň poznatkov, zručností, schopností a praktických skúseností. Na splnenie týchto požiadaviek je nevyhnutné zabezpečiť aj zodpovedajúce podmienky na prípravu a výchovu manažérov. Manažment ako vedná disciplína má interdisciplinárny charakter, pretože integruje do jedného celku poznatky z oblasti spoločenských disciplín (psychológia, sociológia, ekonómia, atď.), ale aj prírodných a technických disciplín.

Tieto poznatky tvoria logicky usporiadaný súbor princípov, metód a techník, ktoré sú predmetom výučby. Hlavnou úlohou manažmentu ako vednej disciplíny je vytvoriť metodológiu riadenia, ktorej uplatnenie umožní zvyšovať efektívnosť fungovania organizácií.
Manažment ako umenie je spájaný s japonským manažmentom. Ten sa snaží osloviť celého človeka, a to nielen jeho pragmatickú, ale aj sociálnu, morálnu, estetickú a citovú stránku. Manažment ako umenie znamená „vedieť ako“, t. j. hľadať a umiestniť správnych ľudí na správne miesta, komunikovať s nimi, reálne ich motivovať a stimulovať individuálne aj ako členov tímu, kreovať tím, predvídať vývoj, rozumne riskovať, atď.
Základné črty manažmentu sú:
Manažment je prierezový multi- a interdisciplinárny vedný odbor, ktorý má svoj vlastný predmet skúmania a vlastné zdroje poznávania. Manažment čerpá hlavne z oblasti manažérskej praxe. Mnohí úspešní manažéri publikovali svoje skúsenosti. Významným zdrojom sú aj akademickí autori, ktorí hlavne v posledných desaťročiach prispeli k vedeckému rozvoju tohto odboru. Manažment obohatili aj predstavitelia rozličných vedných odborov (hlavne z vied o človeku, z matematiky, filozofie, ekonómie, práva, vied o počítačoch, technických vied).
Manažment je praxeologická vedná disciplína, čo sa prejavuje v jeho prioritnej orientácii na konečný výsledok. Toto kritérium kvality manažmentu determinuje hlavné ciele teórie manažmentu:
- zdokonaľovanie manažérskej praxe,
- výchovu a vzdelávanie manažérov a uchádzačov o manažérske miesta,
- identifikovanie oblastí a problémov manažmentu, ktoré vyžadujú osobitný výskum a ďalšie rozpracovanie.
Internacionalizácia manažmentu má dve príčiny:
- prenikanie medzinárodných firiem do iných krajín,
- preberanie a osvojovanie know-how moderného manažmentu.

Manažérska práca obsahuje tri skupiny úloh, ktoré vyplývajú zo základných manažérskych skôl a základných prístupov k manažmentu (operačný, situačný a systémový prístup). Tieto úlohy sú:
1. riadenie práce a organizácie,
2. riadenie pracovníkov,
3. riadenie operácií a produkcie (výroby). Manažment vychádza z troch základných manažérskych škôl: klasickej (tradičnej), behavioristickej a modernej (kvantitatívnej) školy. Tieto školy sa neprestajne rozvíjajú, obohacujú, vzájomne sa prepletajú a dopĺňajú.
Klasická škola je zameraná na úlohy riadenia práce a organizácie.

Týka sa troch primárnych manažérskych funkcií: plánovania, organizovania a kontroly.
Behavioristická škola sústreďuje pozornosť na oblasti personalistiky, vedenia pracovníkov, motiváciu, komunikáciu.
Moderná, kvantitatívna škola obohatila manažment o rad významných metód a techník, ktoré zdokonaľujú manažérske rozhodovanie. K najpoužívanejším patria hlavne metódy sieťovej analýzy, alokačné modely, modely zásob a niektoré heuristické metódy. Pojem manažment (pôvodne písané ako management – z angličtiny) v slovenčine znamená riadenie. Na základe spoločných znakov a rôznych prístupov k vymedzeniu obsahu možno formulovať všeobecnú pracovnú definíciu manažmentu orientovanú na mikroekonomickú úroveň. Manažment je otvorená sústava poznatkov o špecifických činnostiach (funkciách) manažérov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov organizácie. Za základné funkcie (činnosti) manažmentu považujeme plánovanie, organizovanie, personalistiku, vedenie a kontrolu. Takéto členenie funkcií riadenia odzrkadľuje časovú postupnosť vynakladania práce v riadenom objekte, ktoré má tri nadväzujúce etapy: prípravnú, realizačnú a hodnotiacu. Plánovanie
V plánovacej činnosti sa rozhoduje o blízkej i vzdialenejšej budúcnosti organizácie. Zahrňuje informačný proces stanovenia cieľov a postupov ich dosiahnutia. Stanovenie cieľov predpokladá rozhodovanie o výbere z možných variantov budúceho chceného stavu, ako aj rozhodovanie o optimalizácii zdrojov na zabezpečenie plánu.
Plánovanie je potrebné minimálne z týchto dôvodov: identifikuje úlohy, význam a podiel jednotlivých zdrojov na dosahovaní cieľov organizácie, koordinuje činnosť všetkých pracovníkov organizácie, rozhoduje o činnostiach, ktoré sú, resp. nie sú potrebné na realizáciu stanovených cieľov a umožňuje porovnať reálne výsledky sa stanovenými cieľmi a v prípade potreby korekcie prijať potrebné opatrenia.
Organizovanie
Úlohou organizácie je vytvoriť účelnú štruktúru úloh pre pracovníkov organizácie. Organizovanie obsahuje jednak tvorbu organizačnej štruktúry, jednak koordináciu činností jednotlivých pracovníkov. Organizačná štruktúra vytvára prostredie pre pracovný výkon. Tým sa stáva nástrojom manažmentu a nie je samoúčelná. Efektívne organizovanie je jedným z rozhodujúcich predpokladov efektívneho využívania zdrojov organizácie. Personalistika
Úloha tejto činnosti spočíva v personálnom zabezpečení riadiacich a riadených procesov, ktoré sú vyjadrené v organizačnej štruktúre. Dôraz sa kladie hlavne na profesijné a kvalifikačné predpoklady disponibilných pracovníkov, t. j. vedomosti, schopnosti, získané skúsenosti.

Okrem personálneho zabezpečenia sa venuje pozornosť hodnoteniu a zlepšovaniu pracovného výkonu zamestnancov a systému odmeňovania zamestnancov.
Vedenie
Vedenie ľudí predstavuje činnosť manažéra, ktorá usmerňuje a motivuje pracovníkov tak, aby sa dosiahli stanovené ciele organizácie. Vo vedení prevláda interpersonálne hľadisko. Vedenie ľudí nemožno chápať ako činnosť, ktorá sa začína po plánovaní, organizovaní a personalistike a končí sa pred kontrolou. V skutočnosti je efektívne vedenie ľudí rozhodujúcim predpokladom na realizáciu všetkých ostatných manažérskych funkcií. Ťažisko efektívneho vedenia ľudí je v schopnosti manažéra motivovať a komunikovať s ľuďmi.
Kontrola
Kontrola ako funkcia riadenia je monitorovanie priebehu jednotlivých procesov a v prípade potreby ich korekcia v súlade so stanovenými cieľmi. V podstate ide o porovnanie kvantity a kvality stanovených zámerov s dosiahnutými výsledkami. Kontrola nie je zameraná len na akosť výrobkov, ale zahrňuje kontrolu všetkých činností, ktoré prebiehajú v organizácii a podmieňujú dosiahnutie cieľov organizácie.

Podstata a obsah manažmentu sú závislé od špecifík riadeného objektu (organizácie). Súhrn činností, ktoré zabezpečujú efektívne fungovanie a rozvoj objektu, tvorí obsah procesu riadenia. Formu riadeného objektu a riadiaceho systému odzrkadľuje štruktúra.
Proces riadenia je cyklický, pomerne uzatvorený. Začína sa stanovením cieľov, pokračuje ich realizáciou a končí sa dosiahnutím určitých cieľov, pokračuje ich realizáciou a končí sa dosiahnutím určitých výsledkov. V každej organizácii prebieha množstvo jedinečných riadiacich cyklov, ktoré sa navzájom líšia časovou dĺžkou trvania, priestorovým zameraním, informačným zabezpečením, ako aj používanými metódami a technikami. Každý riadiaci cyklus sa člení na etapy, štádiá, ktoré sú pomerne samostatné a nasledujú jedno po druhom.