Podľa počtu účastníkov rozhodovacej situácie hovoríme o rozhodovacích
situáciách s jedným účastníkom (v tomto prípade ide vždy o racionálneho
účastníka) a o rozhodovacích situáciách s viacerými účastníkmi (pričom
pripúšťame, že niektorí z účastníkov môžu byť indiferentní). Rozhodovacie situácie s jedným účastníkom a so skalárnym ohodnotením
výsledkov nazývame nekonfliktnými rozhodovacími situáciami. V ostatných prípadoch hovoríme o konfliktných rozhodovacích situáciách. Konfliktná rozhodovacia situácia má aspoň jeden z nasledujúcich znakov :
väčší počet racionálnych účastníkov,
aspoň jedného racionálneho a indiferentného účastníka,
vektorové ohodnotenie výsledkov. Doteraz neexistuje jednotná a dostatočne všeobecná teória optimálneho
rozhodovania v konfliktných rozhodovacích situáciách, ktoré majú všetky
tri z uvedených znakov, t.j. v ktorých vystupuje väčší počet racionálnych
účastníkov spolu s indiferentným účastníkom, a v ktorých rozhodovanie
racionálnych účastníkov vychádza z vektorového ohodnotenia výsledkov. Operačná analýza dáva však k dispozícií viac alebo menej rozpracované
teórie jednotlivých špeciálnych prípadov.
Konfliktnými rozhodovacími situáciami s väčším počtom racionálnych
účastníkov a so skalárnym ohodnotením výsledkov sa zaoberá teória hier. Konfliktnými rozhodovacími situáciami s väčším počtom racionálnych
účastníkov, alebo s jedným racionálnym účastníkom a jedným indiferentným
účastníkom a so skalárnym ohodnotením výsledkov sa zaoberá teória
rozhodovania za rizika a neurčitosti. Konfliktnými rozhodovacími situáciami s jedným racionálnym účastníkom a s
vektorovým ohodnotením výsledkov sa zaoberá teória viackriteriálnej
optimalizácie. Uvedené tri oblasti operačnej analýzy spolu veľmi tesne súvisia. Najvšeobecnejšou a najviac rozpracovanou z nich je teória hier, ktorá
poskytuje analytické nástroje pre ďalšie dve oblasti. Súčasne prebieha
vývoj samej teórie hier, ktorá zovšeobecňuje svoje modely tak, aby okrem
konfliktu medzi racionálnymi účastníkmi rozhodovacích situácií zahŕňali aj
konfliktnosť vychádzajúcu z účasti indiferentných účastníkov (náhodné
faktory), resp. konfliktnosť rôznych cieľov (vektorové ohodnotenie
výsledkov). Rozhodovací proces
Rozhodovanie v oblasti hospodárskeho riadenia sa stáva stále čoraz zložitejšie. Vlastne rozhodnutie je nutne uskutočňovať v stále kratšom čase a ekonomická záväznosť problémov, o ktorých sa rozhoduje, rastie. Je preto pochopiteľné, že sa problematika rozhodovania stáva v posledných rokoch problematikou študovanou veľmi intenzívne, a to z najrôznejších hľadísk.