Ťažisko problematiky zhrnutej v druhom problémovom okruhu je nutné
nachádzať predovšetkým v hľadaní praktických a logických postupov, ktoré
umožňujú “aditivizáciu vo svojej podstate obsahovo neaditívnych
rozhodovacích kritérií”. Tu patrí klasická problematika
konštrukcie “preferenčných systémov” a rôznych “funkcii utility (úžitku)”
pre rozhodovanie, ale aj otázky viackriteriálnych optimalizačných postupov
a pod. Je samozrejme, že pri riešení praktických rozhodovacích problémov sa
problematika obidvoch uvedených okruhov prelína, a to často ešte s radou
ďalších aspektov. Riešenia niektorých rozhodovacích problémov sa dajú uľahčiť, ak si
zobrazíme ich štruktúru graficky. Pritom samozrejme dochádza väčšinou k
určitým zjednodušeniam (veď ide o model problému), avšak pomerne rozšírené
užívanie tohto prístupu svedčí o jeho obľúbenosti v praxi. Zobrazenie
využíva pojmový aparát teórie grafov.
Rozhodovacie problémy, v ktorých subjekt rozhodovania musí postupne
uskutočniť niekoľko rozhodnutí, ktoré spolu navzájom súvisia, označujú sa
ako viac etapové rozhodovacie problémy, alebo dynamické rozhodovacie
problémy, alebo tiež rozhodovacie procesy. Rozhodovanie je nesporne jednou z hlavných aktivít každého riadiaceho
pracovníka. Zväčšujúcou sa komplexnosťou chápania problematiky zväčšuje sa
neustále aj zložitosť rozhodovacích problémov, alebo rôznych teórií
rozhodovania.