Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Štandardizácia vo výrobe

Na štandardizáciu sa v mojej práci budem pozerať ako na všeobecný prehľad Európskeho systému štandardizácie (European Voluntary Standardisation System). Normy sú samozrejme jeden zo základných prvkov. Štandardizačný systém je sieť inštitúcií, ktorá vytvára normy vrátane pravidiel ich vzájomných vzťahov. Smernice a predpisy EÚ predstavujú ďalší základný prvok Európskej štandardizácie. Ich funkciou je zaručiť na jednej strane základnú bezpečnosť a všeobecný verejný záujem pokiaľ ide o produkty a služby a na druhej strane voľný pohyb produktov a služieb v rámci Európskej únie.
Norma je dokument zriadený prostredníctvom dohody, schválený uznávanou organizáciou, určený na všeobecné a opakované použitie, pravidlá, smernice alebo charakteristiky pri činnosti alebo ich výsledky zamerané na dosiahnutie optimálneho stupňa usporiadanosti v danom kontexte, založený na konsolidovaných výsledkoch vedy, technológie a skúsenosti, zameraný na podporu optimálnych benefitov pre Spoločenstvo. Typy noriem: základné normy, terminologické normy, skúšobné normy, normy produktov, procesné normy, služobné normy, normy rozhraní, normy údajov, ktoré je potrebné poskytnúť. Základná norma je to norma so širokým záberom alebo ktorý obsahuje všeobecné ustanovenia pre jednu konkrétnu oblasť. Terminologická norma je norma, ktorá sa zaoberá s pojmami, obvykle sprevádzaná ich definíciami a príkladmi, ilustráciami, poznámkami atď. Skúšobná norma je norma, ktorá sa zaoberá skúšobnými metódami, niekedy doplnená o ustanovenia týkajúce sa skúšok. Norma produktov je norma, ktorá špecifikuje požiadavky, ktoré musí splniť produkt alebo skupina produktov, aby vyhovovala danému účelu. Procesná norma je norma, ktorá špecifikuje požiadavky, ktoré musí splniť proces, aby vyhovoval danému účelu. Služobná norma je norma, ktorá špecifikuje požiadavky, ktoré musí splniť služba, aby vyhovovala danému účelu. Norma rozhraní je norma, ktorá špecifikuje požiadavky týkajúce sa kompatibility produktov a systémov – pokiaľ ide o ich vzájomné prepojovacie body. Normy údajov, ktoré je potrebné poskytnúť – norma , ktorá obsahuje zoznam charakteristík, ktorých hodnoty alebo iné údaje treba uviesť pri špecifikácii produktu, procesu alebo služby. Princípy štandardizácie: konsenzus, otvorenosť (zahrnutie účastníkov), priehľadnosť, kvalita výsledkov, súdržnosť (koherencia).

Konsenzus je definovaný ako všeobecná dohoda, charakterizovaná absenciou trvalého odporu k podstatným veciam – a to zo strany ktorejkoľvek časti záujmov ako aj procesom, ktorý zahrňuje úsilie o zahrnutie pohľadov všetkých zúčastnených strán a o zmierenie rozpornej debaty. Zahrnutie účastníkov – všetky zainteresované strany musia mať právo sa zúčastniť alebo prispieť k vypracovaniu noriem. Priehľadnosť – už v procese inicializácie (projektové normy, vytvorenie technického výboru...) sa projekt zverejňuje, prostredníctvom štandardizačných bulletinov, alebo sa dokonca oznamuje patričnému špecifikovanému orgánu. Súdržnosť – normy definujú stav vecí, a preto zbierka noriem musí predstavovať súdržný a ucelený súbor noriem (normy si nesmú vzájomne odporovať).
Verejne dostupné špecifikácie sú dobrovoľné referenčné dokumenty, ktoré poskytujú pravidlá, vodítka (smernice) alebo charakteristiky pre činnosti alebo ich výsledky. Vypracovávajú ich v rámci seminárov, konzorciá alebo iné skupiny, ktoré obvykle nezahŕňajú všetkých relevantných účastníkov. Vo väčšine prípadov tu nejde o podrobné postupy pre ich vypracovanie a údržbu. Normy sú tiež dobrovoľné dokumenty, ale postupy pre ich vypracovanie zabezpečujú demokratickú legitímnosť. Predpisy sú dokumenty, ktoré poskytujú záväzné legislatívne pravidlá. Prijíma (schvaľuje) ich legislatívny orgán a sú povinné.
Spolupráca je pre Európsky štandardizačný systém veľmi dôležitá. Systém založený na princípe dobrých vzťahov s ostatnými štandardovými orgánmi. S Národným štandardizačným orgánom v Európe, spolupráca je tiež ponúkaná Národným štandardizačným orgánom mimo Európy na základe pridruženia, spolupráca je ponúkaná na základe statusu korešpondenčnej organizácie. Úzke spojenia existujú medzi Európskym štandardizačným systémom a patričnými medzinárodnými organizáciami. Organizácie spolupracujú na európskej úrovni ako „spojené organizácie“ alebo „asociované organizácie“. V politickej rovine je Európsky štandardizačný systém uznávaným partnerom Európskej komisie, Európskeho parlamentu a sekretariátu združenia EFTA. Európsky štandardizačný systém uznáva WTO Code of Good Practice pre the Preparation, Adoption and Application of Standards (Kódex praktického postupu WTO pri príprave, prijímaní a aplikácií noriem).
Európske štandardizačné orgány sú: CEN (Comité Européen de Normalisation/Európsky výbor pre štandardizáciu), CENELEC (Comité Européen de Normalisation Electrotechnique/Európsky výbor pre elektrotechnickú štandardizáciu), ETSI (European Telecommunications Standards Institute/Európsky výbor pre telekomunikačné normy). Všetky orgány majú koordinačné štruktúry pre všeobecnú politiku a technický styk.

Majú špecifické dohody o spolupráci v oblasti informačných technológií.
Systém CEN má: 19 národných členov – štandardizačné organizácie 18 členov EÚ a EFTA a Českej republiky, 7 asociovaných organizácií – Európske sektorové organizácie ANEC, CECIMO, CEFIC, EUCOMED, FIEC, NORMAPME, TUTS, 14 pridružených organizácií – Národné štandardizačné organizácie Albánska, Bulharska, Chorvátska, Cypru, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty, Poľska, Slovenska, Slovinska, Rumunska a Turecka.
Požiadavky systému noriem národného pôvodu treba prezentovať relevatnému členovi CEN/CENELEC, môžu tiež pochádzať od technického orgánu CEN/CENELEC, môžu tiež pochádzať od CEC organizácie EFTA, môžu tiež pochádzať od medzinárodných organizácií alebo európskych obchodných, profesných, technických a vedeckých organizácií.
Štandardizácia EÚ a certifikačná politika zahŕňa: Smernica Rady ustanovuje postup pre poskytovanie informácií v oblasti technického riadenia, Rezolúcia Rady o Novom prístupe k technickej harmonizácií a noriem, Rezolúcia Rady o Globálnom prístupe k hodnoteniu zhody, Rozhodnutie Rady o moduloch rôznych fáz hodnotenia zhody (ktorých použitie sa zvažuje v technických harmonizačných smerniciach), Rezolúcia Rady o úlohe európskej štandardizácie v európskej ekonomike, Rozhodnutie Rady o „moduloch“ a pravidlách pre umiestnenie a používanie značky CE.
Akreditácia a certifikácia v Európe: akreditácia je postup, prostredníctvom ktorého autorizovaný orgán dáva formálne uznanie, že orgán alebo osoba je kompetentná na výkon špecifických úloh; certifikácia je postup prostredníctvom ktorého tretia strana podáva písomné uistenie, že produkt, proces alebo služba vyhovujú špecifickým požiadavkám; skúšanie je vykonávanie testov (= tech. operácie za účelom určenia charakteristík produktu, proces alebo služba podľa špecifikovaného postupu); inšpekcia je hodnotenie zhody prostredníctvom merania, pozorovania, testovania alebo kalibrovania charakteristík produktu, procesu alebo služby; certifikačný systém je systém, ktorý má svoje vlastné pravidlá postupu a riadenia realizácie certifikácie zhody, možno ich prevádzkovať na národnej, regionálnej či medzinárodnej úrovni; certifikačná schéma je certifikačný systém vzťahujúci sa na špecifikované produkty, procesy alebo služby, na ktoré sa aplikujú rovnaké normy a rovnaký prístup; certifikát zhody je dokument indikujúci, že produkt, proces alebo služba je v súlade so špecifickou normou alebo iným normatívnym dokumentom; značka zhody je chránená značka aplikovaná v rámci certifikačného systému, ktorá označuje, že patričný produkt, proces alebo služba je v súlade so špecifickou normou alebo iným normatívnym dokumentom.
Modulárny prístup špecifikuje globálny prístup v regulovanej sfére (v súlade so smernicami Nového prístupu). Globálny prístup bol špecifikovaný modulárnym prístupom pre hodnotenie zhody so smernicami nového prístupu. Tento postup hodnotenia zhody je potrebný pre verejné orgány, ktoré zabezpečujú, aby produkty umiestnené na trh EÚ spĺňali zakladné požiadavky dotyčnej smernice. Nakoľko EÚ preferuje slobodnú trhovú ekonomiku, je potrebné voľbu medzi týmito dvoma modulmi prenechať z veľkej časti samotnému výrobcovi. Zákonodárca spoločenstva si môže vybrať medzi rôznymi opísanými modulmi. Komplexnosť a prísnosť modulov závisí od rizík, ktoré sa na konkrétne produkty viažu, t.j. pre hračky iste postačí menej prísny postup, ale implantovateľné lekárske zariadenia si vyžiadajú prísnejšie metódy kontroly. To znamená, že typ produktu, s ním spojené riziká, okolnosti aké vládnu v dotyčnom sektore sú všetko faktory, ktoré určujú vhodnosť istých modulov pre isté špecifické smernice.

Smernice podľa nového prístupu sa vzťahujú na: slaboprúdové zariadenia, jednoduché tlakové nádoby, bezpečnosť hračiek, elektromagnetická kompatibilita, stavebné produkty, bezpečnosť strojov, výťahy, osobné ochranné pomôcky, neautomatické vážiace prístroje, lekárske zariadenia, aktívne implantovateľné lekárske zariadenia, plynové spotrebiče, nové boilery na horúcu vodu – na kvapalné alebo plynné palivo, výbušniny pre nevojenské použitie, zariadenia a ochranné systémy pre potencionálne nebezpečné atmosféry, obnova remesiel, telekomunikačné a terminálové zariadenia, tlakové zariadenia, potenciálne výbušné atmosféry, diagnostické in-vitro zariadenia, energetická efektivita – domáce chladničky a mrazničky, lanovky pre prepravu cestujúcich, obaly a obalový odpad.
Označovanie značkou CE: v roku 1993 bol globálny prístup k hodnoteniu zhody rozšírený Rozhodnutím Rady, ktoré doplňuje „modulové“ Rozhodnutie prostredníctvom stanovenia spoločných pravidiel pre aplikáciu a používanie značenia CE v rámci smerníc Nového prístupu. Označovanie značkou CE označuje, že produkt má oprávnenie na voľný predaj na trhu EÚ, umiestňuje sa na produkt alebo na jeho obal samotným výrobcom produktu alebo jeho autorizovaným predajcom, certifikuje, že produkt je v súlade s ustanoveniami patričnej smernice, nešpecifikuje aplikovné moduly, je doplnené kódom, ktoré identifikuje notifikovaný orgán, ktorý je zapojený do riadenia výrobnej fázy, nevylučuje prítomnosť značiek, ktoré označujú zhodu s národnými alebo európskymi normami. Značenie značkou CE nezakazuje aplikovanie iných značiek, ktoré označujú zhodu s národnými alebo európskymi normami, ak tieto s označením CE nespôsobujú zmätok. Umiestňovanie akýchkoľvek iných značiek, ktoré by mohli byť omylom zamenené so značkou CE je treba dôsledne zakázať.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk