V roku 1894 si Tomáš Baťa spolu so svojimi súrodencami založil v jednom malom dome na zlínskom námestí obuvnícku živnosť. Tento podnik neskôr preslávil v mnohých krajinách sveta meno Baťa a aj mesto Zlín.
Mladý Tomáš Baťa prejavoval húževnatosť, organizačné schopnosti i obchodnú obratnosť. V roku 1900 sa podnik presťahoval do novovystavanej budovy pri zlínskom nádraží. V nej už boli inštalované stroje na parný pohon a počet zamestnancov dosahoval okolo 120 osôb.
Závod vyrábal od začiatku hunenú prešívanú obuv, ale obchodný úspech mu prinášala hlavne ľahká plátená obuv, ktorá sa predávala najmä nemajetným vrstvám zákazníkov. Dôležité podnety a skúsenosti načerpal Tomáš Baťa počas svojho pobytu v USA, kde strávil niekoľko mesiacov v továrňach, kde aj pracoval. Americká inšpirácia bola pre Tomáša Baťu mimoriadne dôležitá, nanovo orientovala smer jeho podnikateľskej aktivity. Baťova továreň postupne začínala prenikať aj na zahraničné trhy. Tomáš Baťa si začal uvedomovať, že by pre svoje úmysly potreboval ešte viac budov a pracovníkov, ktorí síce prichádzali z okolia, ale nemali kde bývať. Začal teda stavať domy pre svojich zamestnancov.
Veľký rozmach zaznamenal závod cez 1. svetovú vojnu, kde sa podieľal na vojenských objednávkach a zamestnával až 5 tisíc ľudí. Vtedy zlínske továrne dodávali milióny párov topánok rakúsko-uhorskej armáde. Okrem vojenských topánok závod vyrábal dreváky pre vidiecky ľud. Podošvy mali z dreva, zatiaľ čo ostatok bol z vojenského odpadu. Od roku 1917 sa podnikanie baťovky rozširovalo ešte aj v inom smere vytváraním vlastnej siete predajní obuvi, ktorých počet vzrástol do konca roku 1923 na 112. Okrem toho začali vznikať baťovské pobočky v Nemecku, Anglicku, Francúzsku, Juhoslávii, Poľsku, Švajčiarsku, Holandsku, Indii a USA. Málo osobností a málo firiem dokázalo poznamenať vývoj Československej republiky ako rodina Baťov a ich spoločnosť. Tomáš Baťa prišiel so zásadou koncentrovať sa predovšetkým na služby zákazníkovi a prístup k nemu. Bol možno prvý, kto sa z nej pokúsil urobiť remeslo. Dokonale zvládnutá výroba patrila vždy na prvé miesto záujmu. Práve u Baťov sa však ťažisko podnikania začalo presúvať pomerne skoro z výlučnej výroby topánok, ale aj doplnkového tovaru tiež na obchod s nimi. A za rovnako ťažké, ale profesiovo nevyhnutné remeslo sa začal považovať aj obchod a služby. Skutočne všetko ale začalo obuvníctvom.