Opis pracovnej činnosti

Pracovná činnosť
- je základná sociálna činnosť človeka, ktorou pretvára za pomoci nástrojov a strojov prírodné podmienky
- uspokojuje materiálne, biologické a sociálne potreby človeka
- prácou sa získava moc, uznanie, prostriedky nevyhnutné k živobytiu
Práca zanecháva aj určité spoločenské dôsledky vo forme industrializácie a celkového technického pokroku. Práca ako komplexná činnosť človeka má stránku fyziologickú, technickú, ekonomickú, psychologickú a sociologickú.

1. Fyziologická – spočíva vo vynakladaní svalovej a mozgovej energie v pracovnej činnosti.
2. Technická – týka sa schopností zamestnanca pracovať s prideleným strojom alebo nástrojom a zvládnuť požiadavky vyplývajúce z technických objavov.
3. Ekonomická – spočíva vo výrobno-spotrebiteľských vzťahoch.
4. Psychologická – spočíva v nárokoch pracovnej činnosti na psychiku zamestnanca.
5.

Sociologická – spočíva v kolektívnom ponímaní Pracovné podmienky a ich vplyv na výkonnosť zamestnancov

Pracovné podmienky a ich vplyv na výkon zamestnancov
- človek vykonáva prácu v zložitých spoločenských, materiálnych podmienkach
- pracovné podmienky pôsobia na pracovníka bezprostredne alebo sprostredkovane
- BEZPROSTREDNE (vykurovanie, osvetlenie priestorov, hlučnosť)
- SPROSTREDKOVANE (výška odmeňovania, možnosť zvyšovania kvalifikácie)
- pracovné podmienky sú v užšom slova zmysle a môžeme ich chápať aj v širšom slova zmysle
- V UŽŠOM ZMYSLE – konkrétne podmienky pre výkon určitej profesie
- V ŠIRŠOM ZMYSLE – všeobecné podmienky (spoločenské zriadenie, politický charakter spoločnosti a obsah práce, ktorú človek vykonáva)
- medzi konkrétne podmienky patrí systém odmeňovania pracovníkov, hygiena prostredia, podiel ručnej práce k pracovnej činnosti, stupeň samostatnosti pri voľbe pracovných postupov, stupeň namáhavosti práce, monotónnosť pracovnej činností, rôznorodosť a tvorivosť práce a zaujímavosť pracovnej činností
- medzi konkrétne podmienky patrí aj úroveň technického a strojového vybavenia pracoviska a úroveň modernizácie strojového parku
- konkrétne podmienky sú aj organizačné predpisy, kooperačné vzťahy, pracovné postupy, pracovný režim (smennosť), dochádzka do zamestnania, fyzikálne podmienky pracovnej činnosti (prašnosť), zdravotno-hygienické podmienky, sociálne podmienky
- špecifickú skupinu pracovných podmienok tvoria sociálno-psychologické podmienky, medzi ktoré patrí možnosť uplatnenia a zvyšovania si kvalifikácie, možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní, stupeň informovanosti, formy spoločenského oceňovania práce, typy riadenia, úroveň interdisciplinárnych vzťahov, najmä spôsoby jednania nadriadených a úroveň sociálnych služieb, napr. poskytnutie ubytovania, zabezpečenie stravovania, rekreácie
- za pracovné podmienky v širšom zmysle sa považujú ekonomicko-právne vzťahy (napr. Zákonník práce)
- práva a povinností pracovníkov všeobecne vymedzuje Zákonník práce, ktorý býva konkretizovaný na určité pracoviská (napr. určuje nárok na dovolenku, prijímanie a prepúšťanie zamestnancov z pracovného pomeru, minimálnu mzdu, otázky ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci, náhradou škody vzniknutej pri pracovnej činnosti a podmienky, ktoré musia byť splnené pri vykonávaní konkrétne pracovnej činnosti)pracovnej činnosti. Pracovný čas = doba, v kt. človek zvyčajne vykonáva činnosť pod tlakom záväzkov a povinností vyplývajúcich z potreby zachovať si svoj biofyziologický a rodinný systém.




Voľný čas = čas ostávajúci človeku po splnení pracovných a mimopracovných povinností. Predmetom mimopracovnej doby = spánok, hygiena, odpočinok, zábava, vzdelávanie, športová aktivita (aktívna - pasívna), príprava na prácu, dochádzka do a zo zamestnania + domácnosť.


Postavenie jednotlivca v pracovnej skupine z hľadiska sociálneho:
1. formálny vedúci = oficiálny riadiaci pracovník, kt. je poverený riadením - vedením skupiny zamestnancov. Na svoju pozíciu je dosadzovaný konkurzom...

2. neformálny vedúci = prirodzený vodca prac. skupiny = človek, kt. názor je najuznávanejší. Svoju pozíciu získa a) “vytvorená pozícia“, b) vrodené predpoklady, c) odborníci
Pre firmu je najideálnejší stav ak 1.=2. → jeden pracovník

3. konformisti → konformné správanie = očakávané
- ľudia sú lojálny, a tí, kt. funkciu vykonávajú sú pre nich autoritou → „uznávajú kohokoľvek kto je pri moci.“

4. epigóni = členovia prac. skupiny, kt. súhlasia s prirodzeným vodcom (neformálnym vedúcim) - a) na úrovni sympatizovania, b) negatívne postavenie proti form. vedúcemu.
- epigónov môže form. vedúci získať ak získa prir. vodcu.

5. kritici = sú vždy v opozícii - sú zárodkom opozície proti formálnemu aj neformálnemu vedúcemu. V spol. činn. je to najproblematickejšia sk. ľudí. Ich vrodené vlastnosti ich nútia kritizovať všetko (najčastejšie najbližšie nadriadeného) → veľa energie sa vyplýva na blbosti.

6. samotári = sú relatívne izolovaní v neformálnej štruktúre skupiny. Dôvody izolovania:

Typológia pracovnej činnosti
1) práca je zdrojom obživy, mzda za vynaloženú námahu v prac. činnosti je pre mnohých jediným fin.

príjmom
2) práca je zdrojom aktivity, umožňuje ľuďom osvojiť si určité poznatky a zručnosti nevyhnutné pre výkon povolania
- ak sa dlhodobo nepoužívajú, človek stráca na odbornosti
- ten, kto zostáva bez zamestnania, stráca šancu svoje vedomosti a schopnosti uplatniť
3) práca je tvorcom denného režimu, u zamestnaných ľudí sa štruktúra dňa prispôsobuje pracovnej činnosti. Práca dáva celému dňu poriadok, ktorý osobám nezamestnaným často chýba
4) pre nezamestnaných býva veľkým problémom mzda, prestávajú si všímať ako beží čas, stávajú sa apatickými voči svojmu okoliu i životu
- práca je protipólom voľného času a ten má zmysel iba keď má človek prácu ; je ťažké vyplniť 14 hodín voľného času
5) práca je zdrojom osobnej identity, pracovníkovi poskytuje pocit pevnej sociálnej identity, ktorá je pre neho veľmi dôležitá, najmä u mužov je sebaúcta spojená s tým, aký je ich ekonomický prínos do chodu domácnosti
6) práca je predpokladom vzniku sociálnych kontaktov, v pracovnom prostredí si ľudia nachádzajú priateľov a získavajú príležitosť podieľať sa na spoločných činnostiach. Po strate zamestnania sa okruh potenciálnych priateľov rapídne zužuje.
Typológie pracovnej činnosti:
I. podľa odmeňovania
- platená
- neplatená;
obe majú význam, vyžaduje sa fyzické i duševné úsilie oboma druhmi možno vyrábať T&S, uspokojovať ľudské potreby
- za zamestnanie sa považuje taká práca, ktorá sa uskutočňuje výmenou za pravidelnú mzdu, naturálie, alebo inú formu odmeny (hod. mzda, úkolová mzda...)
- odmena môže mať aj inú ako finančnú podobu
Práca je vo všetkých kultúrach sveta základom ekonomiky, štátu, rodiny, skupiny či jednotlivca. Každý človek, ktorý sa dá prenajať na prácu za odmenu vykonáva platenú prácu. Dôležitú úlohu v živote človeka zastáva neplatená práca. Napr: práca v domácnosti; rozdielne muž a žena, býva vykonávaná všetkými členmi rodiny, považuje sa za veľmi ťažkú a vyčerpávajúcu a preto je v mnohých štátoch nahrádzaná platenou prácou ľudí, ktorí sa podieľajú na výchove detí, varení, upratovaní, práca v prospech charitatívnych činností
- tento druh bude pribúdať
- týka sa aj chorých ľudí, ktorí potrebujú opateru, brigádnické, dobrovoľné činnosti
- stavby kultúrnych domov za socializmu a zamestnanie.