Ide predovšetkým o také špeciálne manažmenty ako sú marketingový manažment, komplexný manažment kvality, strategický manažment, projektový manažment, výrobný manažment vrátane manažmentu predvýrobných etáp, organizačný manažment, logistický manažment, informačný manažment, personálny manažment a vôbec riadenie ľudských zdrojov, finančný a investičný manažment, manažment inovácií, hodnotový manažment a operačný vnútrofiremný manažment.
Historické základy manažmentu
a) vedecké riadenie - racionalizácie výrobných a obslužných procesov na najnižších úrovniach podnikového riadenia, normovanie a plánovanie, organizácia spoločnosti, evidencia nákladov a výsledkov, motivovanie a odmeňovanie
b) škola ľudských vzťahov – psychologické a sociálne činitele pôsobia na výsledky práce ľudí; vytváranie vhodných podmienok pracovného a sociálneho prostredia, význam právomoci, autority a zodpovednosti,
c) správne riadenie – úloha riadiacich pracovníkov + organizovanie riadiaceho procesu; v tejto dobe funkcie správy: plánovanie, organizovanie, prikazovanie, koordinácia a kontrola
d) byrokratická organizácia – význam pevnej administratívnej organizácie riadenia, spravodlivý správny štáb, ktorý bdie nad dodržiavaním povinností; systém fungujúci na základe pevných noriem;
Základné procesy rozvoja manažmentu:
kvantitatívne – založené na nástrojoch, ktoré sú súčasťou operačnej analýzy
empirické – snažia sa zovšeobecniť zadokumentované postupy špičkových manažérov
V značnej časti slovenských podnikov absentuje systémové, celistvé, integratívne poňatie a uplatňovanie podnikového manažmentu.
Činnosť priemyselného podniku je takmer vždy, prirodzene v rôznom stupni, spojená s negatívnym ovplyvňovaním jednotlivých zložiek životného prostredia. Snáď až na nevýznamné výnimky, každý výrobný podnik produkuje odpadové vody, vypúšťa emisie škodlivín do ovzdušia a je producentom odpadov. Ovplyvňovanie zložiek životného prostredia je daň, ktorú odvádza industriálna spoločnosť za to, že procesom výroby uspokojuje svoje stále narastajúce potreby. Daň o to vyššia, že v priemyselných technológiach sa stále viac používajú látky, ktoré z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie sú škodlivé.
Proces znižovania záťaže životného prostredia sa po vecnej stránke môže uskutočňovať nasledovnými postupami: - následne na jestvujúci výrobný proces, t.zn. čistením odpadových vôd, zachytávaním emisií, optimálnou organizáciou odpadového hospodárstva,
- vstupom do jestvujúceho technologického procesu a hľadaním možností minimalizácie vzniku odpadov (v tomto prípade je myslené širšie ponímanie tohto pojmu, teda odpadov tekutých, plynných a tuhých), - zásadnou zmenou výrobného procesu, pri ktorej sa využijú máloodpadové technológie.
Z hľadiska správania sa výrobcu sú možné tieto prístupy k riešeniu vlastných environmentálnych problémov: - podľa princípu "akcia - reakcia" v podmienkach využívania environmentálnej legislatívy a ekonomických nástrojov, - iniciatívne, na základe dobrovoľne uskutočňovaných krokov.
Doterajší postup riešenia environmentálnych problémov, napokon aj uprednostňovaný štátom, je jednoznačne založený na administratívnej regulácii, používajúcej ako nástroj environmentálnu legislatívu. Tá definuje a predpisuje prípustné a neprípustné správanie podniku prostredníctvom povolení, limitov, povinností, zákazov, obmedzení, termínov, nápravných opatrení príp. výnimkami. To znamená, že správanie podniku je administratívnou cestou prísne vymedzené, s minimálnymi mantinelmi pre vlastné rozhodovanie výrobcu. V zásade sa od neho vyžaduje iba plniť, čo je prípustné a nekonať, čo je zakázané. Výrobca je v takomto prípade vykonávateľom vymedzených práv a povinností.