Manažment v industriálnej spoločnosti

Manažment je proces, v ktorom riadiaci pracovníci pomocou vedeckých poznatkov, ale najmä praktických odporúčaní, vedia vykonávať základné manažérske funkcie za účelom určovania a dosahovania podnikateľských cieľov organizácie
Základné podoby manažmentu: práca ľudí (deľba práce medzi riadiacimi a výkonnými pracovníkmi) ; funkcia (riadiaca funk. v podniku s dôrazom na účelovú stránku riadenia, treba pod tým rozumieť: prístupy, techniky a metódy používané v riadení podniku) ; inštitúcia (riadiaci a správny aparát podniku – vykonávatelia, pyramída manažmentu podniku: vrcholový, stredný a najnižší manažment) ; profesia (teoretické vedomosti a praktické skúsenosti = manažérske schopnosti) ; proces (neustále prebiehajúci cyklický, relatívne uzavretý proces, pozostávajúci z nadväzujúcich fáz - predvídanie, vytyčovanie cieľov, organizovanie, výber a príprava ľudí, vedenie a kontrolovanie so spätnou väzbou)
Systém manažmentu je nevyhnutné rozložiť, usporiadať do vzájomne prepojených podsystémov špeciálnych manažmentov.

Ide predovšetkým o také špeciálne manažmenty ako sú marketingový manažment, komplexný manažment kvality, strategický manažment, projektový manažment, výrobný manažment vrátane manažmentu predvýrobných etáp, organizačný manažment, logistický manažment, informačný manažment, personálny manažment a vôbec riadenie ľudských zdrojov, finančný a investičný manažment, manažment inovácií, hodnotový manažment a operačný vnútrofiremný manažment.
Historické základy manažmentu
a) vedecké riadenie - racionalizácie výrobných a obslužných procesov na najnižších úrovniach podnikového riadenia, normovanie a plánovanie, organizácia spoločnosti, evidencia nákladov a výsledkov, motivovanie a odmeňovanie
b) škola ľudských vzťahov – psychologické a sociálne činitele pôsobia na výsledky práce ľudí; vytváranie vhodných podmienok pracovného a sociálneho prostredia, význam právomoci, autority a zodpovednosti,
c) správne riadenie – úloha riadiacich pracovníkov + organizovanie riadiaceho procesu; v tejto dobe funkcie správy: plánovanie, organizovanie, prikazovanie, koordinácia a kontrola
d) byrokratická organizácia – význam pevnej administratívnej organizácie riadenia, spravodlivý správny štáb, ktorý bdie nad dodržiavaním povinností; systém fungujúci na základe pevných noriem;
Základné procesy rozvoja manažmentu:
kvantitatívne – založené na nástrojoch, ktoré sú súčasťou operačnej analýzy
empirické – snažia sa zovšeobecniť zadokumentované postupy špičkových manažérov
V značnej časti slovenských podnikov absentuje systémové, celistvé, integratívne poňatie a uplatňovanie podnikového manažmentu.
Činnosť priemyselného podniku je takmer vždy, prirodzene v rôznom stupni, spojená s negatívnym ovplyvňovaním jednotlivých zložiek životného prostredia. Snáď až na nevýznamné výnimky, každý výrobný podnik produkuje odpadové vody, vypúšťa emisie škodlivín do ovzdušia a je producentom odpadov. Ovplyvňovanie zložiek životného prostredia je daň, ktorú odvádza industriálna spoločnosť za to, že procesom výroby uspokojuje svoje stále narastajúce potreby. Daň o to vyššia, že v priemyselných technológiach sa stále viac používajú látky, ktoré z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie sú škodlivé.
Proces znižovania záťaže životného prostredia sa po vecnej stránke môže uskutočňovať nasledovnými postupami: - následne na jestvujúci výrobný proces, t.zn. čistením odpadových vôd, zachytávaním emisií, optimálnou organizáciou odpadového hospodárstva,
- vstupom do jestvujúceho technologického procesu a hľadaním možností minimalizácie vzniku odpadov (v tomto prípade je myslené širšie ponímanie tohto pojmu, teda odpadov tekutých, plynných a tuhých), - zásadnou zmenou výrobného procesu, pri ktorej sa využijú máloodpadové technológie.
Z hľadiska správania sa výrobcu sú možné tieto prístupy k riešeniu vlastných environmentálnych problémov: - podľa princípu "akcia - reakcia" v podmienkach využívania environmentálnej legislatívy a ekonomických nástrojov, - iniciatívne, na základe dobrovoľne uskutočňovaných krokov.
Doterajší postup riešenia environmentálnych problémov, napokon aj uprednostňovaný štátom, je jednoznačne založený na administratívnej regulácii, používajúcej ako nástroj environmentálnu legislatívu. Tá definuje a predpisuje prípustné a neprípustné správanie podniku prostredníctvom povolení, limitov, povinností, zákazov, obmedzení, termínov, nápravných opatrení príp. výnimkami. To znamená, že správanie podniku je administratívnou cestou prísne vymedzené, s minimálnymi mantinelmi pre vlastné rozhodovanie výrobcu. V zásade sa od neho vyžaduje iba plniť, čo je prípustné a nekonať, čo je zakázané. Výrobca je v takomto prípade vykonávateľom vymedzených práv a povinností.

Správanie podniku je štátom plne regulované. Štát okrem administratívnej regulácie správania výrobcu vykonáva aj kontrolu a používa dostupné donucovacie prostriedky správneho, ale aj trestnoprávneho charakteru.
Administratívny prístup má spravidla zložkový charakter, t.zn., že sa izolovane zameriava na riešenie problematiky ochrany vôd, ochrany ovzdušia a odpadového hospodárstva. Z dnešného pohľadu je takýto prístup nedokonalý, postrádajúci komplexnosť riešenia problému. Nerešpektuje nadväznosti a vzájomný súvis technologického procesu, chýba mu prepojenie medzi jednotlivými zložkami. Nerozvinuté resp. potlačené hľadanie komplexného riešenia environmentálnych problémov podniku výrazne obmedzuje uplatnenie iniciatívy podnikovej sféry.
Problematika zivotneho prostredia vo svete uz dlhe roky nie je len modnym prvkom, ale patri medzi vyznamne oblasti hospodarskeho rozvoja vyspelych krajin. Napr.: V Slovnafte sa zvysena pozornost problematike ochrany zivotneho prostredia zacala venovat od zaciatko sedemdesiatych rokov, co suviselo s uvadzanim legislativnych predpisov pre oblast ochrany ovzdusia a vod do zivota. Na druhej strane aj havarijna situacia sposobena znecistenim podzemnych vod v okoli Slovnaftu prispela k tomu, ze k rieseniu otazok vplyvu podniku na okolite zivotne prostredi sa zacalo pristupovat cielavedomo a programovo. Hlavne obsahove a programove zameranie riesenia otazok zivotneho prostredia spociva v rieseni :
· ochrany cistoty podzemnych a povrchovych vod,
· ochrany cistoty ovzdusia,
· zneskodnovania odpadov.
V oblasti zivotneho prostredia ma Slovnaft stanovene jasne dlohodobe aj kratkodobe ciele,realizaciou ktorych sa chceme prezentovat ako spolocnost usilujuca o sulad s environmentalnymi a bezpecnostnymi normami platnymi nielen na Slovensku ale aj v statoch Europskeho spolocenstva.