Neformálne riadenie v rámci pružných sieťových štruktúr

Riadenie

Riadenie, podobne ako všetky ostatné činnosti, vykonávané na patričnej úrovni, považujem za umenie. Je to „vedieť ako“. V procese riadenia dochádza k stretu subjektu riadenia (to je to, čo, alebo kto riadi) a objektu riadenia (to je to, čo, alebo kto je riadený). Každý riadiaci proces má cyklický, relatívne uzatvorený charakter. Na začiatku tohto procesu je stanovenie cieľov a úloh. Ukončuje sa vyriešením, respektíve splnením zadaných povinností. Riadiace rozhodnutie by malo byť okrem iného, hlavne pružné a dynamické aby sa zabránilo nechceným situáciám. Umenie riadiť spočíva vo využívaní kladov, eliminovaní a odstraňovaní záporov.
Úspešný vedúci je schopný globálne myslieť a vytvoriť víziu inovačnej príležitosti, aj vytvoriť nadšené prostredie a záujem o novinky u svojich spolupracovníkov, a najmä inovácie aplikovať. Štýly riadenia sa môžu rozdeľovať podľa rôznych kritérií. Napr.: podľa toho kto riadi, čím sa riadi, ako sa riadi atď.
1. „Kto riadi?“ je rozdelenie na základe formy subjektu
riadenia. 2. „Riadenie čím?“ je prevládajúci prostriedok riadenia. 3. „Riadenie podľa čoho?“ je druh vodidla riadenie. 4. „Aké riadenie?“ je priorizácia orientácie a vlastnosti
riadenia. 5. „Ako sa riadi?“ je uplatňovaný spôsob riadenia

Štýly riadenia
Najčastejšie sa uvádza klasická typológia riadiacich štýlov, ktorá hovorí o štýle autokratickom, demokratickom a liberálnom (laissez faire). túto typológiu je možné rozšíriť o ďalšie štýly, takže rozdelenie štýlov vyzerá nasledovne: autokratický, konzultatívny, participatívny a laissez faire. Takéto rozdelenie nieje potrebné, pretože existujú len príliš malé rozdiely medzi klasickou typológiou a ostatnými rozdeleniami, takže v skutočnosti nič neriešia. Štýly sa v praxi nikdy nevyskytujú v čistej forme.

Môžeme to znázorniť písmenami: a b c d e f g, kde:
písmená a, d, g znázorňujú jednotlivé štýly a
písmená b, c, e, f znázorňujú prechody medzi týmito štýlmi

Autokratický štýl riadenia
Je znázornený písmenom „a“. Tento štýl vedenia ľudí operuje prevažne rozkazom čím v podstate zdôrazňuje rozdiel medzi nadriadeným a podriadeným. Manažér rozhoduje, ostatný pracovníci rešpektujú a realizujú jeho rozhodnutia. Za základné vlastnosti riadiaceho pracovníka sa považujú: rozhodnosť, inteligencia, iniciatívnosť, sebaistota, ale aj panovačnosť. Pracovníci podávajú výkony len pod vplyvom priamej kontroly. V okamžiku, keď je kontrola menšia, klesá aj výkon.

Tento štýl neumožňuje tvorivý a iniciatívny rozvoj objektu riadenia, čím vlastne zamedzuje rozmachu spoločnosti. Výsledkom tohto štýlu je veľmi značná fluktuácia pracovníkov.
Možnosť rozvíjania a uplatňovania kreatívneho prístupu je pre spoločnosť nevyhnutnou podmienkou pre zachovanie si vlastnej cesty, istého spôsobu nezávislosti. Demokratický štýl riadenia
Je znázornený písmenom „d“. Základnou črtou tohto štýlu je riadenie realizované za pomoci zamestnancov, podieľajúcich sa hlavne na rozhodovaní. Teda ak riadiaci pracovník vyjadrí isté rozhodnutie, ktoré je možné meniť, podriadení môžu do takéhoto rozhodnutia zasahovať. V prípade, že sa vyskytnú pripomienky sa o probléme, alebo daných nejasnostiach, diskutuje až do vyriešenia, ale sú chvíle, kedy aj sebademokratickejší vedúci musí rozhodnúť autokratívne, pretože je k tomu vedený okolnosťami. Medzi základné vlastnosti manažéra patria: objektívnosť, súdnosť, otvorenosť, kooperatívnosť, flexibilita, solidarita, priateľskosť. Pri vedení tímu by mal vedúci svoju pozornosť rozdeliť rovnakým dielom na výkon, aj na pracovníkov. Liberálny štýl riadenia
Znázornený písmenom „g“, je charakterizovaný tým, že vedúci pracovník stanoví ciel a podriadení si sami určujú, ako dosiahnuť daný zámer v rámci široko vymedzených možností. Ako základné znaky takéhoto pracovníka môžeme spomenúť: empatiu, integritu, súdnosť, dôveru, predstavivosť.
Tento štýl sa niekedy v literatúre označuje ako zmäkčilý, slabošský, „laissez-faire“, čiže voľného priebehu. Vo svojej podstate to nie je nejaký vyhranený štýl, ide skôr o prvky, ktoré sa v rôznej intenzite môžu prejavovať aj v demokratickom štýle. Konzultatívny štýl riadenia
Vedúci, ktorý si osvojil tento štýl, akceptuje znalosti svojich podriadených. Pred rozhodnutím sa ich pýta na názor, a až po zvážení pripomienok sa rozhoduje. Týmto postupom odbúrava tlak proti sebe a uvoľňuje pracovnú atmosféru. Občas sa ale stáva, že prijíma rady len od niektorých jedincov, čo na ostatných môže pôsobiť negatívne.

Participatívny štýl riadenia
Pracovníci majú možnosť úplne sa podieľať na rozhodovaní (ale aj tu platí, že za výsledok zodpovedá vedúci). Výsledky práce sa hodnotia ako veľmi kvalitné a tým sa dosahuje aj značnej inovatívnosti. Členovia tímu sú spokojní ako s prácou, tak aj s medziľudskými vzťahmi. To sa prejavuje na nízkej fluktuácii. Vedúci svojich podriadených podrobne informuje a svoje názory logicky zdôvodňuje. Nepoužíva príkazy a sankcie. V skupine prebiehajú časté otvorené a konštruktívne diskusie, v ktorých majú všetci možnosť vyjadriť sa.

Riadiaci pracovník sa opiera o svoju neformálnu autoritu a charakterizujú ho nasledujúce znaky :
- snaží sa získať súhlas skupiny so zavedením zmien
- zvoláva členov skupiny, aby s nimi prediskutoval určité otázky
- stále informuje skupinu o otázkach, ktoré sa jej dotýkajú
- nájde si čas, aby vypočul všetkých členov skupiny
- vysvetľuje skupine svoje zámery a situáciu
- stále sa informuje, čo si členovia skupiny myslia a čo cítia
- s uznaním víta kritiku svojho vlastného postupu
- podnecuje členov, aby prejavili svoje názory a myšlienky
- snaží sa presadiť názory, ktoré podali členovia skupiny.