Poslanie a obsah funkcie organizovania

Úlohou organizovania je dosiahnuť čo najvyšší stupeň organizovanosti systému s vymedzením a zabezpečením plánovaných činností ľudí pri plnení cieľov organizácie. Organizovanie je proces stanovenia potrebných činností a vzájomných väzbách podmienenosti v priestore, v čase a následnosti. Využíva výhody deľby práce, najmä špecializáciu. Zabezpečuje koordináciu potrebných činností a vzájomných vzťahov ľudí a kolektívov, ktoré ju uskutočňujú. Deľba práce a vymedzenie činností majú zodpovedať kritériám hospodárnosti a účelnosti. Organizovanie má zabezpečiť premenu plánov na činnosť. Predovšetkým v jeho rámci sa musí rozhodnúť, kto práce vykoná, lepšie povedané, určiť, ktorí ľudia majú prácu urobiť. Zároveň treba zabezpečiť koordináciu úsilia prostredníctvom navrhnutia štruktúry vzťahov úloh a právomocí. Ide vlastne o štruktúru organizácie, podobnú anatómii živých organizmov, ktorá ako rámec pre fungovanie sa sústreďuje na diferenciáciu pracovných miest, formuláciu pravidiel a postupov a stanovení právomocí. Poslaním organizovania je stanoviť úlohy ľudí (jednotlivcov, skupín), ktorí po vymedzenej oblasti práce a v čase zabezpečujú plánované, príp. iné potrebné činnosti v záujme plnenia cieľov organizácie. Organizovanie využíva výhody deľby práce (najmä špecializácie) a koordinácie činnosti a vzťahov ľudí, ktorí ich vykonávajú.

Proces organizovania s tvorbou organizačných štruktúr sa uskutočňuje podľa určitých požiadaviek.

Podľa amerického odborníka Ernesta Daleho sú to nasledovné požiadavky, ktoré by mali byť v procese organizovania rešpektované:
Ø Ciele podnikateľských činností
Ø Špecializácia
Ø Koordinácia
Ø Právomoc
Ø Zodpovednosť

Obsah organizovania tvorí viacero na seba nadväzujúcich čiastkových procesov:
§ Určenie sústavy činností, ktoré sú potrebné na zabezpečenie fungovania riadeného celku (časti podniku, kolektívu ľudí a pod.) za účelom splnenia cieľov.
§ Priradenie (stanovenie) príslušných činností jednotlivým vykonávateľom (ľuďom, pracoviskám) pri zabezpečení racionálnej deľby práce.
§ Zoskupenie vymedzených činností, pracovísk a ľudí do organizovaných celkov (útvarov) a ich podriadenie príslušným manažérom.
§ Stanovenie (delegovanie) úloh, právomocí a zodpovednosti jednotlivcom a útvarom.
§ Zabezpečenie horizontálnej a vertikálnej koordinácie činností, ľudí a útvarov smerujúcej k realizácii plánovaných cieľov v organizačnej štruktúre.

Organizovanie ako časť manažmentu predstavuje proces rozdelenia celkovej úlohy organizácie na jednotlivé práce (pracoviská) a ich opätovné spojenie do jednotiek alebo útvarov. Určité množstvo právomoci sa deleguje na manažérov každej jednotky alebo útvaru. Cieľom organizovania je dosiahnuť čo najvyšší stupeň organizovanosti systému (organizácie). Z tohto hľadiska organizovanie je činnosť, ktorá súvisí s dvoma etapami vývinu systémov (organizácii) a to:
1. S vytváraním nového systému t.j. s prvotným vytváraním organizácie (so zodpovedajúcou štruktúrou a funkciami jej prvkov).
2. S pretváraním už fungujúceho systému, čo znamená zdokonaľovanie existujúcej organizačnej štruktúry a jej procesov.

Podstata a poslanie organizačnej štruktúry

Organizačná štruktúra vyjadruje formu usporiadania dĺžky procesu deľby práce pre účinné a racionálne zabezpečenie vystupujúcej množiny riadiacich a realizačných činností. Organizačnú štruktúru možno na základe systémového prístupu definovať ako množinu prvkov a vzťahov medzi nimi. Pod pojmom prvky treba rozumieť štruktúrne jednotky a podľa rozlišovacej úrovne a miery agregácie – závody, výrobne, jej úseky, odbory, sekcie, oddelenia či ďalšie útvary. Vzťahy medzi prvkami predstavujú informačné väzby, ktoré pomáhajú realizovať nevyhnutné informačné prepojenie na zladené plnenie vykonávaných procesov. Je to informačný prenos výsledkov rozhodovania po hierarchickej úrovni, výmena informácii v rámci vzájomnej spolupráce jednotlivých prvkov a poskytovanie informácii o splnení úlohy. Podľa toho, či sa útvary a pracoviská zaoberajú výkonnými (operačnými) činnosťami alebo riadením, rozoznávame:
- Organizačnú štruktúru riadeného systému, t.j. výkonnej (operačnej, prevádzkovej) sféry. - Organizačnú štruktúru riadiaceho systému, t.j. riadiacich orgánov a riadiaceho aparátu. Určenie miery formalizácie organizačnej štruktúry

S deľbou práce (špecializáciou) je spojená voľba vhodných foriem združovania činností, ľudí a pracovísk do kolektívov, resp. jednotlivých druhov organizačných celkov (jednotiek, útvarov), čím sa zároveň určujú vzájomné vzťahy spolupráce. Vzniká formálna a neformálna organizačná štruktúra slúžiaca na zabezpečenie plnenia stanovených činností a cieľov organizácie. Jej účelom je pomôcť vytvoriť podmienky na ľudský výkon.

Formálna organizačná štruktúra predstavuje plánovanú koordináciu činností skupiny pracovníkov na dosiahnutie spoločného a explicitne stanoveného cieľa, a to na základe deľby práce, funkcií a vymedzenej právomoci a zodpovednosti.

Neformálna organizačná štruktúra sa vytvára spontánne na základe spoločných záujmov skupiny ľudí, najmä však dobrých osobných a priateľských vzťahov a dlhodobej spolupráce. Tieto vzťahy silne ovplyvňujú spokojnosť a atmosféru na pracoviskách, ich morálku a správanie ako i motiváciu k práci.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Organizovanie a organizačná štruktúra; Určenie miery formalizácie v organizačnej štrúkture