Koexistencia strategických modelov

Veľký počet strategických modelov a ich obťažná porovnateľnosť spôsobuje, že ich klasifikácia je problematická a každý pokus v tomto smere je do istej miery umelou konštrukciou. Renomovaný autor H. Mintzberg sa napriek tomu podujal na túto prácu a dospel k vymedzeniu desiatich "strategických škôl", ale bolo by možné ich definovať aj viac.

Väčšina škôl a autorov používa určitý uhol pohľadu, ktorý nemôže obsiahnuť problém stratégie ako celok, ale vystihuje niektorú jej dôležitú stránku. Ak sa sústredíme na to, čo je podstatné, môžeme vymedziť štyri základné prístupy, ktoré sú prítomné vo všetkých modeloch. Ø "Teleologický prístup". Takto by sme mohli označiť modely, ktoré nazerajú na podnik ako na systém, ktorý môžu a musia manažéri riadiť - určovať jeho ciele, organizovať činnosť, motivovať ľudí. Na tomto princípe sú budované koncepcie, nástroje, metódy riadenia, ktorých adresátom je manažment podniku, a ktoré sú blízke vojenskému ponímaniu stratégie - definujú pozície, ktoré treba dobyť alebo ubrániť, manévre, ktoré treba navrhnúť a realizovať, strategické rozhodnutia, ktoré treba prijať. Tento prístup je označovaný tiež aj ako racionalistický alebo plánovitý. Ø "Ekologický prístup". Tento prístup, ktorý sa nazýva aj environmentálny, pripisuje rozhodujúcu úlohu okoliu podniku. Dôraz sa kladie na schopnosť firmy reagovať na požiadavky okolia, ktoré vlastne robí selekciu medzi dobrými a zlými firmami. Hlavné sú pritom ekonomické kritériá, kde do popredia vystupuje efektívnosť, náklady a konkurenčná schopnosť. Podľa niektorých autorov možno hovoriť dokonca o tzv. sociálno-ekonomickom darwinizme. Úloha manažérov je v tomto prípade redukovaná. Majú najmä reprezentovať podnik vo vzťahu k rôznym partnerom - spotrebiteľom, vlastníkom, zamestnancom, verejnosti, štátnym orgánom a presvedčiť ich, že podnik je dobre riadený. Ø "Sociologický prístup". Mnohí autori nazerajú na podnik alebo organizáciu predovšetkým ako na sociálny systém, ktorého správanie je výsledkom vnútorných vzťahov, mocenských bojov a politických cieľov zúčastnených aktérov - vlastníkov, manažérov a zamestnancov. Pri tomto prístupe sa stratégia javí ako výsledok sociálno-ekonomického života podniku a posteriori, ktorý si určuje svoju cestu a miesto v spoločnosti zložitým procesom vyjednávania medzi aktérmi, ktorý je do istej miery procesom tápania, omylov a hľadania. Ø "Ideologický prístup".