Vo svete manažéra predstavuje správna informácia nevyčísliteľnú hodnotu, nakoľko sa od rozhodnutia manažéra odvíja chod podniku. Už N. Wiener, zakladateľ kybernetiky, dokázal, že riadenie závisí od existencie informácií. Rovnako významný odborník v oblasti manažmentu, J. W. Forrester, charakterizoval riadenie ako proces premeny informácií na činnosť. Informácia je oznámenie alebo údaj, ktorý obsahuje syntaktické hľadisko /spôsob vyjadrenia informácie/, pragmatické hľadisko /obsah informácie/ a sémantické hľadisko /užitočnosť informácie vzhľadom k cieľu/ a uspokojuje subjektívne informačné potreby. Množstvo informácií, ktoré má ľudstvo k dispozícií, rastie veľmi rýchlo. Nie je možné, aby si ľudia zaznamenávali a spracovávali každú informáciu, ktorá sa k nim dostane. Spočiatku stačili na zaznamenávanie informácií napr. hlinené tabuľky, do ktorých sa vrývalo. Zvyšujúce sa množstvo informácií však donútilo ľudstvo k hľadaniu lepších, rýchlejším, úspornejších a kvalitnejších metód záznamu informácií. Dokonca aj v súčasnosti platí, že pre existujúce množstvo informácií nie je postačujúci priestor a nie sme schopní zaznamenávať všetky informácie. V súčasnej dobe nás obklopuje obrovské množstvo informácií. Stali sa strategickým tovarom. Avšak naskytujú sa otázky typu: Kde nájsť informácie? Ako ich vytriediť, vyhodnotiť a spracovať? Aké technické prostriedky k tomu budú potrebné? V súčasnosti na takéto otázky existuje odpoveď. Počítač a jeho neoddeliteľná súčasť internet. Počítač ako prostriedok na spracovanie informácií a internet ako ich zdroj. Internet je najväčšia počítačová sieť na svete. V ňom je nevyčerpateľné množstvo informácií. Keby sme na internete trávili 24 hodín denne, nevyčerpali by sme ani 1% z informácií, ktoré sa tam nachádzajú.
Schopnosť spracovávať informácie je vlastná živým organizmom. Prísny prírodný výber vo všeobecnosti hovorí, že prežije ten, kto si vie získať viac informácií, vie ich lepšie spracovať a použiť. Pri súčasnom kvante informácií je dôležité vybrať si správnu informáciu., teda takú, ktorá je pre našu existenciu nevyhnutná. Manažéri musia vyberať informácie, ktoré sú dôležité pre plynulý chod podniku. Takéto informácie umožňujú jednotlivým organizačným zložkám vykonávať svoje funkcie, navzájom koordinovať svoje činnosti a efektívne reagovať na zmeny vonkajšieho prostredia. Informácie sa preto stávajú dôležitou podmienkou toho, aby manažéri mohli v daných podmienkach prijímať optimálne rozhodnutia.

Vybrať tú správnu informáciu je veľmi ťažké, nakoľko existujú isté úskalia, ktoré takémuto výberu bránia. Ide o to, že existuje priveľa zlých informácií a je nedostatok správnych informácií. Ďalším problémom je, že informácie sú príliš rozptýlené a je ťažké na ne odpovedať. Navyše, dôležité informácie sú často utajované a prichádzajú neskoro.
Manažér však nebude nikdy schopný získať všetky informácie, a preto je väčšina rozhodnutí založená na neúplných informáciách. Funguje to tak preto, lebo nie je možné získať všetky existujúce dôležité informácie, buď z časového alebo finančného hľadiska.
Každý manažér potrebuje iný druh informácií. Napr. top manažéri potrebujú informácie o chode podniku a jeho okolí, ale pracovníkov na najnižšej úrovni zaujímajú výsledky riadených procesov. Preto je pri prijímaní a spracovávaní informácií dôležité rozlíšiť, ktorá informácia je pre koho určená. Čiže, čo je dobrá informácia. Dobrá informácia je taká, ktorá je využitá v procese rozhodovania a pri tvorbe hodnoty. Mala by teda spĺňať tieto charakteristiky:
· rozširuje vedomosti
· redukuje neurčitosť
· je využiteľná na zmýšľaný účel
Keď teda informácia spĺňa tieto podmienky, manažér ju vyhodnotí ako užitočnú a potom ju spracuje. Spracovanie informácie zahŕňa operácie, ktorými sa v informačnom systéme informácie triedia a upravujú tak, aby boli vhodné na znázornenie pre príjmateľa. Spracovanie informácií zahŕňa niekoľko krokov a môže sa robiť dvomi spôsobmi:
1., ručné spracovanie informácií – je to najstarší spôsob a charakterizuje ho pomalé spracovanie dát. Často sa stáva, že kým sú informácie spracované, stanú sa neaktuálnymi. Ďalšou nevýhodou je, že užívateľ nie je v priamom kontakte s úlohou, takže nemôže okamžite reagovať na zmeny alebo chyby. Čiže opäť sa dostávame k tomu, že informácia sa ľahko stáva neaktuálna, a teda nevyužiteľná. Oveľa výhodnejšie je:
2., interaktívne spracovanie informácií – je to súčasný, a teda najmodernejší spôsob spracovania údajov. Jeho výhoda spočíva v tom, že spracovanie dát je rýchlejšie ako predchádzajúcim spôsobom. Preto je pravdepodobnejšie, že počas ich spracovávania sú informácie stále aktuálne a bude ich možné využiť. Sú stále užitočné. Ďalšou výhodou tohto spracovania je, že užívateľ priamo komunikuje so systémom a bezprostredne zasahuje do systému. Čiže môže reagovať na zmeny okamžite a tým zabrániť negatívnym dôsledkom. Tento systém môžeme nazvať akýmsi manažmentom informácií. Je to v podstate tok informácií od technologického chápania k informačnému chápaniu.

Pričom je nevyhnutná premena dát na informácie prostredníctvom rôznych analýz, ktoré sa vykonávajú pomocou anaylitických systémov, ktoré zahŕňajú veľké množstvo údajov, prezentujú ich väzby, spracovávajú ich a následne vytvárajú odvodené poznatky, čiže nové informácie. Cieľom hľadania informácií je získať jeden pohľad na veľké množstvo dát uložených v rozdielnych databázach v rôznych formátoch. Vychádzame z toho, že systém dát a informácií organizácie možno využiť nielen na automatizáciu úloh, ale tiež aj ako pomoc pri rozhodovaní a riadení, teda na zabezbepečenie manažérskych informácií. Z tohto pohľadu musí vedúci útvaru informatiky hľadať cesty, ako informačný systém zabezpečí informačnú podporu na dosiahnutie strategických cieľov organizácie. Vo vyspelých organizáciách sa zavádza funkcia informačného manažéra (CIO), t. j. človeka zodpovedného za rozvoj informácií uložených v informačnom systéme. Pretože táto funkcia má omnoho bližšie k strategickému a podnikateľskému rozvoju organizácie, stáva sa informačný manažér väčšinou členom vrcholného vedenia spoločnosti. Úloha informačného manažéra v manažmente informačných procesov sa začína meniť. Je čoraz menej zviazaná s technológiami ako v predchádzajúcich úrovniach spracovania dát a viac je orientovaná na informácie ako také a informačné procesy v organizácii. Tým sa informačný manažér stáva priamym spolutvorcom strategickej orientácie firmy. Ide teda o osobu, ktorá sa zaoberá výlučne spracovaním a poskytovaním informácií. Keďže je oslobodený od bežných manažérskych činností, ako organizovanie, rozhodovanie, plánovanie, kontrola atď., vvýsledkom je, že pre podnik získa oveľa lepšie, užitočnejšie informácie. Vytváranie takýchto pracovných miest nie je zatiaľ veľmi rožšírené, ale v blízkej budúcnosti sa očakáva zavedenie tohto trendu vo väčšine veľkých korporácií. Pre manažment a manažéra je teda nevyhnutné získavať informácie, vyhodnocovať ich užitočnosť a spracovávať pre potreby podniku. Ak má byť manažment podniku účinný, je potrebné, aby sa prispôsoboval najnovším informačným technológiám. Konkurencieschopnosť organizácie potom bude záležať menej na priamej (napr. výrobnej) produktivite a viac na správnom využívaní informácií z okolia organizácie a na schopnosti adaptácie k rýchle sa meniacemu trhu, podmienkam, príležitostiam a hrozbám. Znalosti budú vedené cez kooperatívny informačný systém. A potom môže byť manažér úspešný a zabezpečiť prosperitu podniku.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Informácie a ich spracovanie v manažmente