Rozhodovanie je nesporne jednou z hlavnych aktivit kazdeho riadiaceho pracovnika. Zvacsujucou sa komplexnostou chapania problematiky zvacsuje sa neustale aj zlozitost rozhodovacich problemov, alebo rozdnych teorii rozhodovania.

Rozhodovanim rozumieme proces vyberu jedneho z viacerych variantov. Rozhodujucim sa subjektom je zvycajne clovek, alebo jednomyselne vystupujuci kolektiv ludi, ktory ako reprezentant vlastnych zaujmov, alebo zaujmov nejakej organizacie, vykonava vyber variantov. Situacie, v ktorych treba vykonat vyber jedneho z vacsieho poctu variantov, t.j. rozhodnut sa, nazyvame rozhodovacimi situaciami. Viber variantov vedie k urcitym vysledkom rozhodovacej situacie. Tieto vysledky mozu byt z hladiska zaujmov rozhodujuceho sa subjektu lepsie alebo horsie. Ak rozhodujuci sa subjekt vychadza z porovnania moznych vysledkov a usiluje sa vybrat v istom zmysle najlepsi variant nazyvame ho racionalnym ucastnikom rozhodovacej situacie. Potom vyber v istom zmysle najlepsieho variantu nazyvame optimalnym rozhodovanim.
Ale nie kazdy rozhodujuci sa subjekt je racionalny. Subjekt, ktory je k vysledkom rozhodovania lahostajny, nazyvame indiferentnym ucastnikom rozhodovacej situacie. Indiferentny ucastnik moze byt tak clovek, ktory vybera varianty bez hodnotenia vysledkov, ako aj nejaky faktor nahodneho charakteru (napriklad prirodne podmienky), vo vztahu s ktorym nema pojem hodnotenia vysledkov vobec zmysel. V obidvoch pripadoch mozeme k indiferentnemu ucastnikovi pristupovat ako k nejakemu nahodnemu mechanizmu, ktory, vybera varianty podla urciteho (znameho alebo neznameho) pravdepodobnostneho rozdelenia. Výsledky rozhodovania z hladiska zaujmov racionalneho ucastnika mozno hodnotit pomocou jednej, alebo viacerych charakteristik (kriterii). V prvom pripade hovorime o rozhodovacich situaciach so skalarnym ohodnotenim vysledkov, v druhom pripade o rozhodovacich situaciach s vektorovym ohodnotenim vysledkov.
Podla poctu ucastnikov rozhodovacej situacie hovorime o rozhodovacich situaciach s jednuym ucastnikom (v tomto pripade ide vzdy o racionalneho ucastnika) a o rozhodovacich situaciach s viacerymi ucastnikmi (pricom pripustame, ze niektori z ucastnikov mozu byt indiferentni).
Rozhodovacie situácie s jedným účastníkom a so skalárnym ohodnotením výsledkov nazývame nekonfliktnými rozhodovacími situáciami. V ostatnych pripadoch hovorime o konfliktnych rozhodovacich situaciach.