Konfliktna rozhodovacia situacia ma aspon jeden z nasledujucich znakov:
Ř vacsi pocet racionalnych ucastnikov
Ř aspon jedneho racionalneho a indiferentneho ucastnika
Ř vektorove ohodnotenie vysledkov. Doteraz neexistuje jednotna dostatocne vseobecna teoria optimalneho rozhodovania v konfliktnych rozhodovacich situaciach, ktore maju vsetky tri z uvedenych znakov, t.j. v ktorych vystupuje vacsi pocet racionalnych ucastnikov spolu s indiferentnym ucastnikom, a v ktorych rozhodovanie racionalnych ucastnikov vychadza z vektoroveho ohodnotenia vysledkov. Operacna analyza dava vsak k dispozicii viac alebo menej rozpracovane teorie jednotlivych specialnych pripadov.
Konfliktnymi rozhodovacimi situaciami s vacsim poctom racionalnych ucastnikov a so skalarnym ohodnotenim vysledkov sa zaobera teoria hier.
Konfliktnymi rozhodovacimi situaciami s vacsim poctom racionalnych ucastnikov, alebo s jednym racionalnym ucastnikom a jednym indiferentnym ucastnikom a so skalarnym ohodnotením vysledkov sa zaobera teoria rozhodovania za rizika a neurcitosti.
Konfliktnymi rozhodovacimi situaciami s jednym racionalnym ucastnikom a s vektorovym ohodnotenim vysledkov sa zaobera teoria viackriterialnej optimalizacie.
Uvedene tri oblasti operacnej analyzy spolu velmi tesne suvisia. Priklady konfliktnych rozhodovacich situacii nachadzame v rozlicnych oblastiach zivota spolocnosti, napriklad sachova hra a ine tzv. salonne hry, vojenske stretnutia a konflikty, medzinarodne rokovanie, koordinacia cinnosti rozlicnych zloziek ekonomickej sustavy, rozhodovanie o vyrobnom programe podniku pri sledovani vacsieho mnozstva ekonomickych ukazovatelov hospodarskej cinnosti, rokovanie o rozdelovani zdrojov, sudne konanie, problem volby pestovania polnohospodarskych kultur, alebo zaciatku ich zberu. Rozhodovaci proces
V rozhodovacom procese rozlisujeme tieto zakladne fazy:
1. Rozpoznavanie problemov, pred ktorych rieseniami rozhodovatel stoji a vytvaranie prvych predstav o vzajomnych vztahoch medzi roznymi cinitelmi, ktore vyvolavaju dany problem, alebo ho ovplyvnuju (tzv. identifikacia problemu)
2. Strukturovanie problemu a konstrukcia rozhodovacieho modelu (napr. aj len v podobe neformalizovanych predstavach rozhodovatela) zobrazujuceho hlave stranky problemu a odhliadajuc od nepodstatnych podrobnosti
3. Ujasnovanie, ktore prostriedky (rozhodovacie strategie), moze rozhodovatel pouzit pri rieseni problemov a predstava o kriteriach na posudenie (vhodnosti a efektivnosti) pouzitia jednotlivych strategii pre riesenie problemu. 4. Vlastna volba rozhodovacej strategie na zaklade modelovych projekcii dosledkov volby tej ktorej strategie pre riesenie daneho problemu.