Tým, že manažérsku etiku považujeme za inováciu managementu, chápeme ju ako: vývojovú zmenu metód a nástrojov managementu v súlade s rozvojom vedy a techniky a novými potrebami ekonomického rozvoja, stimul pre hľadanie nových metód a nástrojov vnútorného riadenia podnikateľskej a verejnosprávnej sféry v konkrétnych podmienkach, motiváciu manažéra pre formovanie vlastnej osobnosti a východisko k uplatňovaniu systémového prístupu v rozhodovaní, ktoré tvorí základnú činnosť managementu, požiadavku na rýchle prispôsobenie vnútorných podmienok našej podnikateľskej a verejnosprávnej sféry dynamickému vývoju ekonomiky a managementu. Dynamický vývoj vedy a techniky vyžaduje rýchle uplatňovanie zmien v chovaní riadených objektov aby sa hlavne predchádzalo stratám. Ak sú uplatňované zmeny chápané ako inovácia, musí vychádzať z metodických požiadaviek inovačnej teórie. Predovšetkým je treba zdôrazniť význam podmienky: sústavnosti, komplexnosti, dôslednosti a včasnosti. Nedodržiavanie základných podmienok inovačnej teórie ovplyvňuje kvalitu a efektívnosť uplatnených zmien. V prípade nedodržiavania podmienok efektívnosti inovácií, nemusia uplatnené zmeny prinášať očakávaný efekt, niekedy aj stratu. Tým ale zaniká dôvod k ich realizovaniu a ekonomický vývoj by bol bez života – statický. Na druhej strane vieme, že vedecko technický rozvoj sa obvykle nerealizuje ako komplex zmien, na základe plošnej úrovne poznania, ale skôr ako výstrel vo vnútri jednej oblasti. Tým pre management vzniká naliehavá úloha, doplniť nekomplexnosť technického rozvoja komplexným prístupom manažéra, ako realizátora, resp. užívateľa nových poznatkov tým, že vytvára žiadúce prostredie pre uplatňovanie a fungovanie vyvolaných inovácií. Každý posun vedecko-techického rozvoja považujeme za podnetnú inováciu, ktorá vyvoláva potrebu uplatnenia ďalších zmien ( vyvolaných inováciou ) v konkrétnej sústave faktorov, ktoré reprezentujú a zobrazujú oblasť a úroveň, v ktorej by nový poznatok mal byť uplatnený a efektívne pôsobiť. Inak povedané, manažér by sa nemal nadchnúť pre novinku a jej realizáciu v riadenom objekte, bez toho aby skúmal jej nároky na nové vzťahy a ich súvislosti v prostredí v ktorom má pôsobiť. Mal by hľadať cesty k tomu, ako zabezpečiť jej komplexné pôsobenie v managemente vnútornej štruktúry riadeného objektu a tým zvyšovať efektívnosť jej nákupu. To je prejav etického postoja manažéra, ktorý ovplyvňuje efektívnosť investície. Efektívnosť podnetnej investície sa zvyšuje, keď ju podporíme uplatnením zmien ( vyvolaných inováciou ) vo vnútorných faktoroch riadeného objektu, ktorých súčasný stav ba mala ovplyvniť, aby spoločne a relatívne vyrovnane pôsobili na rozvoj vnútornej štruktúry riadeného objektu. Efektívnosť podnetnej inovácie potom vyplýva z toho, ako komplexne sa jej dokážu vyvolané zmeny ( inovácie ) prispôsobiť. Ako príklad si môžeme vzpomenúť na počiatočnú fázu zavádzania výpočtovej techniky v päťdesiatych rokoch minulého storočia do managementu hospodárskych organizácií. Vtedy bol touto inováciou vytláčaný pôvodný diernoštítkový systém spracovania dát.