Na druhej strane sa nedosiahlo možnej úrovne ich efektívnosti, ako keby realizované opatrenia boli zabezpečované na základe komplexného vývoja manažérskej technológie. Samozrejme, že aj túto skutočnosť bolo treba v tej dobe považovať za úspech a velký prínos. Výpočtová technika môže pracovať len s takými podnikovými javmi, ktoré sú vyčísliteľné či merateľné v počte a hodnote a môžu byť preto zobrazené. To znamená, že aj doposiaľ venujeme stále väčšiu pozornosť kvantitatívnemu sledovaniu ekonomických javov a ich kvalitatívnym aj keď nemerateľným vlastnostiam. Ak má manažér získať komplexné informácie o chovaní podnikových javov, o ich vzájomných vzťahoch a o ich korelácií, musí ich sledovať komplexne. Kvalitatívne i kvantitatívne vlastnosti ekonomických ukazovateľov spoločne poskytujú komplexné zobrazenie technicko-ekonomických a sociálnych javov, ktoré v riadených objektoch existujú a sú vyjadrením ich funkčnosti. Keďže doposiaľ nevieme kvalitatívne vlastnosti podnikových javov zobraziť inak, musíme ich zobrazovať aspoň verbálne. S takou praxou sa stretávame napr. v bankovníctve, pri prejednávaní úverov. Kvalitatívne aj kvantitatívne vlastnosti ekonomických javov sledujú spoločne, pretože spolu tvoria dialektickú jednotu. Bankoví zamestnanci účtovné a štatistické informácie doplňujú sústavou otázok, ktorými dokresľujú a overujú kultúru vnútorných aj vonkajších vzťahov príslušného objektu, ktorá z účtovnej a štatistickej evidencie nie je dostatočne zrejmá.