Manažérska etika a kultúra

Podnikaťeľské jednotky tvoria súčasť sociálno-ekonomickej štruktúry spoločnosti. Preto je pre ich podnikateľské chovanie nutné dodržiavať určité formálne a neformálne pravidlá a normy chovania. Súčasný management stále vo väčšej miere zdôrazňuje sociálnu zodpovednosť vedúcich pracovníkov, etiku a kultúru ich jednania. Sociálnou zodpovednosťou manažérov sa rozumie ochota, morálna a kvalifikačná pripravenosť vedúcich pracovníkov niesť dôsledky svojho jednania voči vnútornému a vonkajšiemu spoločenskému prostrediu a rešpektovať jeho potreby. Ide o chovanie, ktoré nemožno vtesnať len do obvyklého zamerania činnosti na prosperitu nimi riadenej organizačnej jednotky. V súčasnom managemente sa väčšinou pochybuje o možnosti jasne stanoviť hranicu medzi ekonomickou racionalitou a sociálnou zodpovednosťou, etikou a kultúrou v jednaní manažéra voči vnútornému a vonkajšiemu prostrediu. Etické chovanie manažérov predpokladá dodržiavať určité, v danej komunite všeobecne uznávané normy jednania. Niektoré môžu byť deklarované v písomnej forme, iné sú nepísané pravidlá. Zatiaľ čo jasne deklarované etické normy sú v manažmente brané ako dané a mimo diskusiu, jasne nedeklarované pravidlá sú často chápané rozporuplne. Preto sa niektoré firmy snažia vypracovať vlastné špecifické etické pravidlá chovania svojich zamestnancov, prípadne vedúcich pracovníkov. Etika manažéra dnes vyžaduje značné sebadisciplína a starostlivosť samotných vedúcich pracovníkov o morálnu bezúhonnosť svojej osoby. ( úplatky, korupcia, nátlak, nelojalita voči vlastnej firme .. ) Etické, či neetické jednanie má silný vplyv i na to ako ich morálny profil vidia spolupracovníci. Pod týmto pojmom sa obvykle chápe osobný image manažéra, tj. charakteristické rysy jeho chovania a vzťahov k ľuďom. Podnikovú kultúru vytvárajú ponúkané názory, uznávané pravidlá chovania a z toho vyplývajúce vzťahy v podnikovej rodine. Manažérsku etiku považujeme za inováciu budúceho štýlu managementu, ako pre oblasť riadenia podnikového, tak aj verejnosprávnej sféry. Očakávame, že pozitívne ovplyvní vývoj managementu a zvýši jeho efektívnosť. Manažérska etika sa realizuje v medziľudských vzťahoch, ktoré sú stimulom vývoja ekonomiky v novom storočí.

Tým, že manažérsku etiku považujeme za inováciu managementu, chápeme ju ako: vývojovú zmenu metód a nástrojov managementu v súlade s rozvojom vedy a techniky a novými potrebami ekonomického rozvoja, stimul pre hľadanie nových metód a nástrojov vnútorného riadenia podnikateľskej a verejnosprávnej sféry v konkrétnych podmienkach, motiváciu manažéra pre formovanie vlastnej osobnosti a východisko k uplatňovaniu systémového prístupu v rozhodovaní, ktoré tvorí základnú činnosť managementu, požiadavku na rýchle prispôsobenie vnútorných podmienok našej podnikateľskej a verejnosprávnej sféry dynamickému vývoju ekonomiky a managementu. Dynamický vývoj vedy a techniky vyžaduje rýchle uplatňovanie zmien v chovaní riadených objektov aby sa hlavne predchádzalo stratám. Ak sú uplatňované zmeny chápané ako inovácia, musí vychádzať z metodických požiadaviek inovačnej teórie. Predovšetkým je treba zdôrazniť význam podmienky: sústavnosti, komplexnosti, dôslednosti a včasnosti. Nedodržiavanie základných podmienok inovačnej teórie ovplyvňuje kvalitu a efektívnosť uplatnených zmien. V prípade nedodržiavania podmienok efektívnosti inovácií, nemusia uplatnené zmeny prinášať očakávaný efekt, niekedy aj stratu. Tým ale zaniká dôvod k ich realizovaniu a ekonomický vývoj by bol bez života – statický. Na druhej strane vieme, že vedecko technický rozvoj sa obvykle nerealizuje ako komplex zmien, na základe plošnej úrovne poznania, ale skôr ako výstrel vo vnútri jednej oblasti. Tým pre management vzniká naliehavá úloha, doplniť nekomplexnosť technického rozvoja komplexným prístupom manažéra, ako realizátora, resp. užívateľa nových poznatkov tým, že vytvára žiadúce prostredie pre uplatňovanie a fungovanie vyvolaných inovácií. Každý posun vedecko-techického rozvoja považujeme za podnetnú inováciu, ktorá vyvoláva potrebu uplatnenia ďalších zmien ( vyvolaných inováciou ) v konkrétnej sústave faktorov, ktoré reprezentujú a zobrazujú oblasť a úroveň, v ktorej by nový poznatok mal byť uplatnený a efektívne pôsobiť. Inak povedané, manažér by sa nemal nadchnúť pre novinku a jej realizáciu v riadenom objekte, bez toho aby skúmal jej nároky na nové vzťahy a ich súvislosti v prostredí v ktorom má pôsobiť. Mal by hľadať cesty k tomu, ako zabezpečiť jej komplexné pôsobenie v managemente vnútornej štruktúry riadeného objektu a tým zvyšovať efektívnosť jej nákupu. To je prejav etického postoja manažéra, ktorý ovplyvňuje efektívnosť investície. Efektívnosť podnetnej investície sa zvyšuje, keď ju podporíme uplatnením zmien ( vyvolaných inováciou ) vo vnútorných faktoroch riadeného objektu, ktorých súčasný stav ba mala ovplyvniť, aby spoločne a relatívne vyrovnane pôsobili na rozvoj vnútornej štruktúry riadeného objektu. Efektívnosť podnetnej inovácie potom vyplýva z toho, ako komplexne sa jej dokážu vyvolané zmeny ( inovácie ) prispôsobiť. Ako príklad si môžeme vzpomenúť na počiatočnú fázu zavádzania výpočtovej techniky v päťdesiatych rokoch minulého storočia do managementu hospodárskych organizácií. Vtedy bol touto inováciou vytláčaný pôvodný diernoštítkový systém spracovania dát.

Výpočtová technika nahradzovala predchádzajúcu techniku, ale súčasne nevyvolala zmeny v súvisiacich oblastiach, ako napr. vo vedení účtovníctva a skladového hospodárstva. Pracovníci boli nútení prevádzať dáta z diernych štítkov na zostavy pre počítač, ktorý ich najprv spracovával. Ešte doposiaľ sa nedarí vyvolať také zmeny v managementu využívania výpočtovej techniky a spracovania informácií pre rozhodovanie, aby komplexne zobrazovali podnikové javy, ktoré sú predmetom sledovania. Výpočtová technika vykonala v poslednom desaťročí ohromný pokrok manažérska prax si zvykla považovať počítač za komplexného a kompetentného spracovateľa informácií pre riadenie. Management komplexných informácií pre rozhodovanie: keď manažéri po druhej svetovej vojne chceli držať krok s dynamickým vývojom výpočtovej techniky a urýchlene ju kúpiť, sústredili sa na uplatňovanie inovácií rozvíjajúcich technickú časť manažérskej technológie. S manažérskou technikou sa museli zoznámiť a v neposlednej rade sa aj učiť komunikovať so špecialistami, ktorí túto techniku uvádzali do života. Častokrát si sťažovali, že ich organizácia síce zakúpila vyspelú výpočtovú techniku, ale že sa im so špecialistami obtiažne spolupracuje, že si spolu nerozumia, a že im prakticky nie sú schopní pomôcť v riadení tak, ako pôvodne očakávali. Vysvetlenie je prosté. Druhá polovica minulého storočia sa vo vedeckej práci, ale aj v pedagogike vyznačovala prehlbovaním vertikálnej špecializácie. Preto ani dynamický vývoj výpočtovej techniky dostatočne neorientoval pozornosť výchove syntetikov, generalistov, ktorí by boli schopní vertikálnu špecializáciu manažérov a programátorov zbližovať, prepájať a prakticky využívať. Nehovoria rovnakým odborným jazykom a preto si len obtiažne môžu porozumieť a efektívne spolupracovať. Je možné povedať, že pedagogika kladie väčší dôraz na výchovu analytických odborníkov ako syntetikov. Je nutné zdôrazniť, že ekonomika vyžaduje obidva typy pracovníkov. Využitie oboch typov odborníkov zvyšuje význam týmovej práce. V súčasnej dobe sa však zdá, že nemáme dostatočný počet syntetikov, ktorí by, ako manažéri, dokázali zkĺbiť svoje potreby s výsledkami a riadením odbornej práce analytických odborníkov. Tým, že sme sa sústredili na využívanie výpočtovej techniky, akcentovali sme i vývoj technickej zložky manažérskej technológie na úkor komplexnosti riadenia. Tým sa síce zvýšila rýchlosť spracovania informácií pre rozhodovanie a docielila sa časová úspora pre uplatňovanie konkrétnych opatrení.

Na druhej strane sa nedosiahlo možnej úrovne ich efektívnosti, ako keby realizované opatrenia boli zabezpečované na základe komplexného vývoja manažérskej technológie. Samozrejme, že aj túto skutočnosť bolo treba v tej dobe považovať za úspech a velký prínos. Výpočtová technika môže pracovať len s takými podnikovými javmi, ktoré sú vyčísliteľné či merateľné v počte a hodnote a môžu byť preto zobrazené. To znamená, že aj doposiaľ venujeme stále väčšiu pozornosť kvantitatívnemu sledovaniu ekonomických javov a ich kvalitatívnym aj keď nemerateľným vlastnostiam. Ak má manažér získať komplexné informácie o chovaní podnikových javov, o ich vzájomných vzťahoch a o ich korelácií, musí ich sledovať komplexne. Kvalitatívne i kvantitatívne vlastnosti ekonomických ukazovateľov spoločne poskytujú komplexné zobrazenie technicko-ekonomických a sociálnych javov, ktoré v riadených objektoch existujú a sú vyjadrením ich funkčnosti. Keďže doposiaľ nevieme kvalitatívne vlastnosti podnikových javov zobraziť inak, musíme ich zobrazovať aspoň verbálne. S takou praxou sa stretávame napr. v bankovníctve, pri prejednávaní úverov. Kvalitatívne aj kvantitatívne vlastnosti ekonomických javov sledujú spoločne, pretože spolu tvoria dialektickú jednotu. Bankoví zamestnanci účtovné a štatistické informácie doplňujú sústavou otázok, ktorými dokresľujú a overujú kultúru vnútorných aj vonkajších vzťahov príslušného objektu, ktorá z účtovnej a štatistickej evidencie nie je dostatočne zrejmá.