riadiacich orgánov a riadiaceho aparátu.
Pri tvorbe organizačnej štruktúry sa riešia dve otázky:
- organizačná diferenciácia činnosti,
- organizačná integrácia činnosti.
Diferenciácia znamená, že celková úloha sa rozčlení a jednotlivé útvary sa stávajú zodpovednými za vykonávanie zverených činností. Je to segmentácia systému na podsystémy. Je to proces, v ktorom sa úlohy organizácie ako systému presúvajú dovnútra na jednotlivé podsystémy. Vertikálna diferenciácia činností znamená vertikálnu deľbu práce, vytvára hierarchiu a počet úrovní riadenia.
Horizontálna diferenciácia je prejavom horizontálnej deľby práce a súvisí s rozpätím riadenia, teda s počtom pracovníkov podriadených jednému vedúcemu.
Integrácia je proces, ktorý zabezpečuje jednotu úsilia podsystémov organizácia pri plnení jej celkovej úlohy. Nazýva sa zjednocovaním, koordináciou činností.
Východiská tvorby organizačnej štruktúry - vytvárajú sa hierarchické štruktúry, ktoré majú spravidla tvar pyramídnych OŠ. Základňu tvoria pracovníci. Ich nadriadení sú riadiaci pracovníci. Nad nimi je menšia skupina riadiacich pracovníkov vyššej úrovne riadenia. Na vrchole pyramídy stojí vrcholový vedúci pracovníci. Podľa počtu hierarchických úrovní rozlišujeme tieto typy OŠ:
- širokú a nízku OŠ – menší počet riadiacich stupňov a väčší počet podriadených útvarov každému vedúcemu,
- vysokú a štíhlu OŠ – väčší počet stupňov riadenia, menší počet útvarov podriadených každému vedúcemu.

Typy organizačných štruktúr

Sú závislé tak od druhu útvarov, ktoré sú v podniku, ako aj od vzťahov medzi nimi.
1. líniová OŠ – je charakteristická tým, že sa dodržiava zásada podriadenosti nižších útvarov jednému zodpovednému vedúcemu. Robotníkom v dielni je jediným nadriadeným majster. Majstrom v prevádzke je jediným nadriadeným vedúci prevádzky. Vedúcim prevádziek v závode je jediným nadriadeným riaditeľ závodu.
2. funkčná OŠ – podstatou je, že je budovaná na diferenciácii odborných funkcií riadenia, ktoré sa zabezpečujú špecializovanými odbornými útvarmi. Špecializované odborné útvary majú rozhodovaciu právomoc a sú nadriadenými útvarmi výkonným pracoviskám. Každé výkonné pracovisko má súčasne niekoľko nadriadených útvarov, z ktorých každý ho usmerňuje v rámci svojej špecializácie. Vedúci výroby riadi všetky pracoviská z oblasti výroby (odbyt, údržby).
3. líniovo-štábna OŠ – vznikla kombináciou dvoch predchádzajúcich typov OŠ, s využitím predností každej z nich. Základom systému riadenia v podniku je líniové riadenie, ktoré zabezpečujú línioví vedúci so svojimi líniovými útvarmi. Na výkon odborných činností sa vytvára skupina špecializovaných útvarov – štáb. Jeho úlohou je poskytovať odborné rady, služby...
4.