Účelom vedeckej organizácie práce je uplatnenie princípu hospodárnosti do všetkých dôsledkov. Vylučujú sa mŕtve pohyby a znížia sa časové straty. Produktivita sa tým značne zvyšuje. Typickým príkladom tejto formy špecializácie je takzvaný pásový systém výroby. Výrobný proces určitého produktu je rozložený na najjednoduchšie pracovné úkony, a pritom pohyb tovaru, ktorý sa zhotovuje, je časovo vymedzený. Pracovník ostáva na jednom mieste a výrobné prostriedky, ako aj produkt prichádzajú mechanickou cestou pomocou pásu. VÝHODY ŠPECIALIZÁCIE:
Špecializácia sa uskutočňuje preto, lebo zaručuje hospodárnejšie výrobu, prípadne hospodárnejšie využitie schopností jednotlivca. Má určité výhody a nevýhody. Hospodárske výhody špecializácie v povolaní vyplývajú z faktu, že umožňuje hospodárnejšiu výrobu. Predovšetkým umožňuje plné uplatnenie individuálneho vkusu. Osobitné nadanie a osobitné schopnosti jednotlivca sa môžu využiť na tie úkony alebo tú výrobu, ktoré práve vyžadujú tieto vlastnosti. Okrem toho špecializácia v povolaní umožňuje, aby neustálym vykonávaním povolania nadobudol jednotlivec väčšiu zručnosť a väčšiu presnosť. Táto väčšia zručnosť a presnosť umožňuje kvalitnejšiu výrobu, a čiastočne prispieva, alebo môže prispieť aj k zlacneniu výroby. Väčšia zručnosť umožňuje nielen kvalitatívne lepší výkon, ale aj kvantitatívne väčší výkon. To isté platí aj pri špecializácii medzi krajinami, pričom v najnovšom období sa pri tejto otázke uvádza aj určitá nevýhoda. Špecializácia, ktorá spočíva na prirodzených podmienkach výroby, síce umožňuje hospodárnejšiu výrobu a tým aj lacnejšiu výrobu, ale zapríčiňuje vzájomnú hospodársku závislosť krajín.
Z hľadiska krajiny táto špecializácia nie je vždy najvýhodnejšia, hlavne nie vtedy, keby išlo o výrobu takých produktov, ktoré sú dôležité pre zásobovacie a obranné potreby krajiny. Táto nevýhoda bola podnetom k vzniku myšlienky veľkých hospodárskych priestorov. Výhody a nevýhody špecializácie najmarkantnejšie vystupujú pri špecializácii pracovných úkonov. Výhoda individuálneho vkusu v určitých prípadoch úplne zaniká, lebo najčastejšie ide o hromadné výrobky. Zato vystupuje do popredia výhoda zručnosti a presnosti. Práve vystupňovanie tejto výhody potom umožňuje vyniknúť ďalšiemu momentu, a to je zvýšenie produktivity práce. Zvýšenie produktivity práce vedie potom k zníženiu výrobných nákladov a tým k zlacneniu výrobku.
Túto zvýšenú produktivitu môžeme pripísať predovšetkým redukcii výrobného procesu na rad jednoduchých a jednotných aktov, ktoré sa dajú rýchlo splniť a možno si ich veľmi presne osvojiť.