Táto viazanosť na určitý úkon obmedzuje postup robotníka v zamestnaní, a naopak, viaže ho k podniku, a to oveľa silnejšie, než keby ovládal celý výrobný proces. Sociálna závislosť takéhoto robotníka je väčšia a možno hovoriť o pripútaní človeka k závodu. Nevýhodou je aj tá okolnosť, že práve zjednodušenie pracovných úkonov a používanie strojov dáva možnosť zamestnať ženy a mladistvé osoby, čo má nepriaznivý vplyv na zamestnávanie robotníkov vôbec. Ak sme poukázali na výhody, ktoré vznikajú mechanizáciou výroby, treba uviesť aj jej veľkú nevýhodu. Stroje nahrádzajú ľudskú prácu, čo znamená, že vylučujú človeka ako pracovnú silu z výrobného procesu. Pri zavádzaní strojov sa prítomná generácia robotníctva obyčajne dostáva do stavu biedy. Napokon treba poukázať na to, že špecializáciou sa značne znížila mobilita práce. Pracujúci, vykonávajúci len jeden určitý úkon, ťažko nájde v prípade straty pracovnej príležitosti novú prácu. V poslednom období sa táto nevýhoda, hlavne z dôvodov sociálnych, často zdôrazňuje. Tieto zlé stránky špecializácie pracovných úkonov sa môžu rozličnými opatreniami zmierniť, alebo čiastočne odstrániť. Monotónnosť a jednostrannosť pracovného výkonu sa vyvažuje skracovaním pracovného času, čím sa pracovníkovi ponecháva dlhší čas na zotavenie a rozptýlenie podľa jeho chuti. Prílišnú viazanosť človeka na jeden pracovný úkon možno odstrániť tým, že pracovník sa zacvičuje do rôznych pracovných úkonov, prípadne je snaha, aby poznal celý pracovný proces. Zhoršenie sociálneho postavenia robotníka sa vyvažuje odstraňovaním predstáv o protiklade medzi pracovníkom a podnikateľom.