Tvorivy intelekt

K vynimočným výsledkom v inovaciách sa môže prepracovať každá firma
Tvorivosť ako konkurenčná zbraň
Kreativita zamestnancov sa v posledních dvadsiatych rokoch stáva vo vyspelých krajinách komparatívnou výhododou v stále ostrejšom konkurenčnom boji. Niekterí odborníci si už pred viac ako 30 rokmi všimli, že uplatňovanie klasických metód myslenia, ktoré učí väčšina univerzít sveta, má svoje limity a hranice. Konzervatívna výuka a výhradné používanie ľavej mozgovej hemisféry v rade technických odborov vytvára u budúcích odborník omedzujúcí rámec a stanovuje úske mantinely v myslení. Vydať sa mimo tieto mantinely si trúfa málokto. Preto sa pracovníci vo firmách, vyškolený na podobných intelektuálnych stereotypoch, snažia predstihnuť konkurenciu tými istými myšlenkovými postupmi ako ich súpery. Preto niektoré dôležite a neodladné zmeny v štruktúre riadenia, vo výrobných procesoch, vývoji, marketingu a obchodu sú v mnohých firmách navrhovane v rámci známých a osvedčených modelov. Potom sa logicky stáva, že vätšina súperiacích firem narazí na rovnaký strop možností inovovácie.
Naopak niektore firmy podporujú kreativitu svojich zamestnancov a hľadajú tvorivé talenty. Nie je reč o reklamných a umeleckých agentúrach, kde se výrazná kreativita automaticky predpokladá, ale o firmách, ktoré podnikajú vo všetkých možných oboroch. Od chémického cez strojárenský, hutnicky priemysel až po likvidáciu odpadov. Vďaka riadenej kreativiti zamestnancov, zarobili spoločnosti jako 3M, IBM, Digital, Silicon Graphics, British Airways, Polaroid a mnoho dalších miliardy dolárov. Kreativita je teda rovnako dôležitá ako IQ, EQ, odborné znalosti a praxe.

Čo je to kreativita?
Medzi odborníkmi panuje zhoda, že klasické myšlienkové postupy založené výhradne na číslach, dátach, teda len na logike a kritickom myslení, vznikajúce v ľavej mozgovej hemisfére, sú výrazne limitované a obmedzené. Naopak - nové nápady, svieže podnety, tvorivosť, vznikajúce v pravej mozgovej hemisfére, sú úplne nevyčerpateľné a podľa odborníkov predstavujú obrovský potenciál pre rozvoj ľudstva v treťom tisícročí. Aby nápady vzniknuté v pravej hemisfére bolo možné vôbec realizovať, musí ich posúdiť kritické myslenie ľavej hemisféry. Avšak pri prevážnom používaní ľavej mozgovej hemisféry nové a neotrelé nápady nevzniknú.
Kreativita je schopnosť za pomoci ktorej možeme objavit neobvyklé riešenia, ktoré sa vymykajú rámcu bežných štruktúr myslenia.

Je to schopnosť dát postrehy, fakty a názory do nových, neobvyklých súvislostí, ktoré sú potom prenosné.Úplná väščina vynálezov, objavov a výrazných inovácí nevznikla pri sústredenej výskumnej činnosti s plnou - dominantnou aktivitou ľavej hemisféry, ale v štádiu uvoľnenia, pohody a radosti, pri celkom odlišných činnostiach, v priebehu dominantnej činnostii pravé hemisféry v hladine alfa. Archimedes prišiel na svoj zákon pri relaxácii vo vani. Einstein vraj prišiel na teóriu relativity pri prechádzke v parku. Mnohí vynálezcovia hľadali riešenia svojich problémov v snách. Ďalší zvolali Archimedovo "heuréka" pri počúvaní hudby, malovaní, masáži alebo meditáaci. Niektorí vynálezci si k podnecovaniu tvorivosti vymýšľali skutočne originálne až kuriózne postupy. Tak napríklad Dr. Yoshiro Naka Mats, japonský vynálezca a vlastník 2557 patentov, tvoril pod vodou. Plával pod vodou tak dlho, až prišiel na inšpiráciu. V ruke mal nepremokavý blok a tužku. Když přijde inspirace, ihned zapisuje. Pak nápady zpracovává ve speciálním křesle vlastní konstrukce na okraji bazénu, jí speciální stravu a pije vitamínové "bomby".
Tisíce příkladů vynálezů, objevů a zásadních inovací potvrzují, že vznikly v době útlumu levé hemisféry a dominance té pravé - iracionální, ale tvořivé .

Vynímočne kreatívny ľudí je málo

Záujem o kreativnych ľudí a kreativitu vôbec raste aj u nás. Vychádza čím ďalej viac pracovných inzerátov s požiadavkou na kreativitu. Pretože v tuzemsku je široké povedomie o kreativite ešte v plienkach, dochadza niekdy v personálnych agentúrach a podnikoch k nenaplneným očakávaniam a následnému rozčarovaniu nad výsledkom vyhľadávania výrazne kreatívnych zamestnancov. Málo je známy fakt, že v ľudskej populácii existujú len tri percentá géniov kreativity. Právě vzácnosť geniálnych tvorcov viedla odborníkov ku skúmaniu, ako je možné tieho nedostatky nahradiť. Dospeli k názoru, že tieňovaním, prepojením a vhodným naladením mozgu celého pracovného tímu je možné dosiahnuť zrovnatelných či ešte lepších výsledkov ako u osamelých kreatívnych géniov.
K dosahovaniu vynímočných inovácií môže dospieť každá firma, ktorá nielen hľadá výrazné kreatívne typy, ale aj vytvára tie najlepšie podmienky pre tvorivosť samú. Zároveň kreativitu svojich zamestnancov trénujú a rozvíjú.


Ako sa naučiť tvorivosti

Zaistenie kvalitného vzdelania v kreativite nie je vôbec jednoduché.

Vzdelávacie agentúry nie sú tým najlepšim riešením ,pretože nenaučia to najdôležitejšie – praktické uplatnenie teoretických poznatkov.
Máloktorý lektor ovláda všetky techniky kreativity a máloktorý vie presne odhadnúť, na aký problém použíť tu ktorú kreativnu metódu (brainstorming, synektiku, metafory, analogie, delfskou metodu, řízenou imaginaci, atd.).
Len sústavné štúdium skúšeností najúspešnejších firiem, ktoré kreativitu zamestnancov všemožne podporujú, rozvíjejú a využívajú, pomôže personalistom zostaviť komplexný program rozvoja kreativity jednotlivých pracovných tímov. Program, ktorý je možné implementovat do daných špecifických podmienok firmy i tímu, ktorý bude veľmi účinný, efektívny a primerane drahý. I tak je nutné počítať s minimálne jednoročným vzdelávacím cyklom.

Vôbec najťažším orieškom, ktorý musí, ktorý musí HR manager (jako sa dnes persomalisti označujú) při zavádzaní tvorivého riešenia problémov riešiť, je powtupné vytváranie takej firemnej kultúry, v ktorej sa kreativite bude dariť. Najlepšou živnou pôdou kreativity sú radosť, humor, hravosť, tímový duch, vzájomná úcta a rešpekt. Personalista musí zvážiť, aké limity mu určuje jeho organizácia. Veľké množstvo firiem sice tvrdí, že tvorivosť je veľmi dôležitá, ale část ide len o slová. Tvorivosť súvisí s búraním konvencií a kradícií a nie koždá firma sa k takémuto kroku odváži. Niekedy sa tvorivosť dokonca trestá. Tvorivosť sa lepšie darí v lidrovskom než bossovskom prostredí. Klasické funkcionálne riadenie, prísne hierarchické vzťahy, príliš presné popisy funkcií vedú často k tomu, že sa ľudia presne držia toho, čo majú robiť. Pohyb mimo vyšľapanej cestičky môže vyvolať napomenutie z vyšších miest.
Zmenu firemnej kultúry môže naštartovať len vlastník a top management Vytváranie vhodnej firemnej kultúry je teda behom na dlhú trať.

Zavedenie jedinej účinnej zbrani proti konkurencii - kreativity,nie je to isté ako jednorázové zaobstaranie drahej technológie. Je obtiažne, namáhavé a zdĺhavé. Mnoho slovenských firiem sa touto cestou už vydala.