riziko a neurčitosť), podľa ktorých sa určujú 3 základné spôsoby rozhodovania:
· rozhodovanie v podmienkach istoty
· rozhodovanie v podmienkach neistoty /rizika/
· rozhodovanie v podmienkach neurčitosti

Rozhodovanie v podmienkach istoty vychádza z koncepcie plnej informovanosti a racionálneho správania sa rozhodovateľa. Predpokladá sa, že ten kto rozhoduje pozná všetky 3 skutočnosti – všetky alternatívy, ich dôsledky a stav okolia. Pri istote je len jeden stav okolia, alebo bezpečne vieme, ktorý stav vznikne.
Pri rozhodovaní v podmienkach neistoty sú známe alternatívy a ich úžitkovosť pri jednotlivých stavoch okolia. Nie je známe, ktorý stav skutočne nastane, čo vznáša riziko do rozhodovania. Je známa, alebo sa dá odhadnúť pravdepodobnosť výskytu jednotlivých stavov okolia.
Rozhodovanie v podmienkach neurčitosti znamená, že sú známe alternatívy a ich výsledky pri jednotlivých stavov okolia. Neurčitosť je v tom, že poznáme pravdepodobnosť výskytu možných stavov okolia a ani ich nemôžeme odhadnúť. Niekedy sa tieto podmienky označujú ako „čiastočná neistota“.

Rozhodnutia podľa postupu rozhodovania:

· programované
· neprogramované

Problémy rozhodovania, pre ktoré je známy program riešenia, vedú k určitému, zväčša jedinému rozhodnutiu. Také rozhodnutie je programové. Programy rozhodovania vznikajú nevdojak opakovaním alebo zámerne, organizovane v podobe rôznych predpisov, pravidiel. Manažéri na nižších stupňoch vykonávajú najmä programové rozhodnutia. Sú to rozhodnutia rutinné, opakovateľné.
Neprogramovým rozhodnutím je riešenie nového, jedinečného rozhodovacieho problému, ktorý nie je vyjadrený presným modelom postupu.

Rozhodovanie podľa závážnosti /významu/ rozhodovacích procesov:

· strategické
· taktické
· operatívne

Strategické rozhodovanie sa vyznačuje tým, že má upraviť vonkajšie vzťahy organizácie k okoliu z hľadiska výroby, odbytu a finančného hospodárenia, a to na dlhšie obdobie vopred.
Taktika organizácie je umenie používať prostriedky, ktoré sú k dispozícii, tak, aby sa dosiahol čo najlepší výsledok pri uskutočňovaní zvolenej stratégie. Každú stratégiu možno dosiahnuť rôznymi taktikami.
Operatívne rozhodnutia sú bežné, každodenné, s krátkodobým dosahom a orientované na plnenie taktických rozhodnutí.

Rozhodovanie podľa subjektu rozhodovania:

· individuálne
· kolektívne

Individuálne rozhodovanie je vhodné najmä vtedy, keď sú potrebné rýchle rozhodnutia, rozhodovanie nie je zložité a náročné a keď je dôležitá individuálna zodpovednosť. Nebezpečnosť je subjektivizmus.
Zložitosť niektorých problémov, náročnosť rozhodovania a možnosť prebrať zodpovednosť za prijatie určitých rozhodnutí presahuje rámec jednotlivca. V takýchto prípadoch sa uplatňuje kolektívny spôsob rozhodovania.