Finančné rozhodovanie

Hlavným činiteľom celkovej kvality manažmentu je kvalita rozhodovacieho procesu. Budúci vývoj objektu riadenia sa má maximálne určovať vopred, teda pomocou plánovania, ale nie za cenu nedostatočného zohľadnenia miery jeho neistoty.

Začala sa vytvárať teória rozhodovania, ktorá sa zaoberá opisom rozhodovacích situácií a spôsobu rozhodovania a pravidlami, ako treba rozhodovať v rôznych situáciách, aby rozhodnutie bolo racionálne. Subjektom každého rozhodovania ako myšlienkovo-psychologického aktu je človek.
S pojmom rozhodnutia a rozhodovania sa spája rozličná obsahová šírka. Raz sa stotožňuje s riadením, inokedy sa chápe ako jeho časť. Rozhodovanie môžeme definovať ako činnosť, ktorá určuje a analyzuje problém ako predmet riešenia, určuje možné varianty riešenia a podľa určitého kritéria vyberá najvýhodnejší spôsob riešenia problému.

Pre rozhodovanie sú charakteristické tieto znaky:
· existuje možnosť výberu, teda je niekoľko variantov možného správania
· výber riešenia je vedomý, t.j. zakladá sa na myšlienkovom procese
· výber je cieľavedomý, t.j. zameriava sa na 1 alebo na niekoľko cieľov
· výber sa uskutočňuje podľa určitých kritérií
· výber sa končí konaním, to znamená, že rozhodnutie vyvoláva reťaz cieľavedomých činností, ktoré smerujú k jeho uskutočneniu a vedú k výsledkom.

Základné prvky rozhodovania sú:
· problém a cieľ rozhodovania
· subjekt rozhodovania
· rozhodovacia stratégia
· podmienky rozhodovania

Nevyhnutnosť rozhodovania podmieňuje existencia problému a cieľa, ktorý treba dosiahnuť. Subjektmi rozhodovania sú ľudia. Rozhodovacia stratégia sa prejavuje vo zvolenom variante riešenia z viacerých možných riešení. Má zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa. Podmienky rozhodovania predstavujú súbor faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie. Sú to vlastnosti subjektu rozhodovania, vybavenosť informáciami a možnosť ich získať, používané metódy rozhodovania, zdroje organizácie a pod.

Podmienky rozhodovania podľa miery informovanosti.

Sú potrebné informácie o troch skutočnostiach:

- alternatíva
- stavy okolia
- úžitkovosť (dôsledky)

Podľa miery informovanosti sa rozoznávajú trojaké podmienky rozhodovania (istota, neistota, resp.

riziko a neurčitosť), podľa ktorých sa určujú 3 základné spôsoby rozhodovania:
· rozhodovanie v podmienkach istoty
· rozhodovanie v podmienkach neistoty /rizika/
· rozhodovanie v podmienkach neurčitosti

Rozhodovanie v podmienkach istoty vychádza z koncepcie plnej informovanosti a racionálneho správania sa rozhodovateľa. Predpokladá sa, že ten kto rozhoduje pozná všetky 3 skutočnosti – všetky alternatívy, ich dôsledky a stav okolia. Pri istote je len jeden stav okolia, alebo bezpečne vieme, ktorý stav vznikne.
Pri rozhodovaní v podmienkach neistoty sú známe alternatívy a ich úžitkovosť pri jednotlivých stavoch okolia. Nie je známe, ktorý stav skutočne nastane, čo vznáša riziko do rozhodovania. Je známa, alebo sa dá odhadnúť pravdepodobnosť výskytu jednotlivých stavov okolia.
Rozhodovanie v podmienkach neurčitosti znamená, že sú známe alternatívy a ich výsledky pri jednotlivých stavov okolia. Neurčitosť je v tom, že poznáme pravdepodobnosť výskytu možných stavov okolia a ani ich nemôžeme odhadnúť. Niekedy sa tieto podmienky označujú ako „čiastočná neistota“.

Rozhodnutia podľa postupu rozhodovania:

· programované
· neprogramované

Problémy rozhodovania, pre ktoré je známy program riešenia, vedú k určitému, zväčša jedinému rozhodnutiu. Také rozhodnutie je programové. Programy rozhodovania vznikajú nevdojak opakovaním alebo zámerne, organizovane v podobe rôznych predpisov, pravidiel. Manažéri na nižších stupňoch vykonávajú najmä programové rozhodnutia. Sú to rozhodnutia rutinné, opakovateľné.
Neprogramovým rozhodnutím je riešenie nového, jedinečného rozhodovacieho problému, ktorý nie je vyjadrený presným modelom postupu.

Rozhodovanie podľa závážnosti /významu/ rozhodovacích procesov:

· strategické
· taktické
· operatívne

Strategické rozhodovanie sa vyznačuje tým, že má upraviť vonkajšie vzťahy organizácie k okoliu z hľadiska výroby, odbytu a finančného hospodárenia, a to na dlhšie obdobie vopred.
Taktika organizácie je umenie používať prostriedky, ktoré sú k dispozícii, tak, aby sa dosiahol čo najlepší výsledok pri uskutočňovaní zvolenej stratégie. Každú stratégiu možno dosiahnuť rôznymi taktikami.
Operatívne rozhodnutia sú bežné, každodenné, s krátkodobým dosahom a orientované na plnenie taktických rozhodnutí.

Rozhodovanie podľa subjektu rozhodovania:

· individuálne
· kolektívne

Individuálne rozhodovanie je vhodné najmä vtedy, keď sú potrebné rýchle rozhodnutia, rozhodovanie nie je zložité a náročné a keď je dôležitá individuálna zodpovednosť. Nebezpečnosť je subjektivizmus.
Zložitosť niektorých problémov, náročnosť rozhodovania a možnosť prebrať zodpovednosť za prijatie určitých rozhodnutí presahuje rámec jednotlivca. V takýchto prípadoch sa uplatňuje kolektívny spôsob rozhodovania.