TEÓRIE MOTIVÁCIE

Ľudská motivácia vychádza z vedomých alebo podvedomých potrieb. Medzi prioritné požia-davky patrí fyziologická potreba vody, vzduchu, potravy, spánku a bývania. Ostatné potreby je možné chápať ako sekundárne. Motivácia je obecný pojem zahrňujúci celú triedu rôznych snažení, túžob, potrieb, prianí apod. Motiváciu je možné chápať ako určitý reťazec náväzných reakcií. Motivácia sa vzťahuje ku snaženiu o úsilie, o naplnenie priania alebo dosiahnutie cie-ľa.

Motivácia: cukor a bič

Vzťahuje sa k používaniu odmien a trestov pre dosiahnutie žiadaného cieľa. Odmeny a tresty predstavujú najsilnejšie stimuly. Najčastejšou podobou „cukru“ sú peniaze vo forme príjmu alebo prémií. Aj keď peniaze neplnia len motivačnú funkciu, bola a bude úloha peňazí veľmi dôležitá. „Bič“, ktorý predstavuje určité obavy – zo straty zamestnania, zo straty príjmu, z nižších prémií – vždy bol a naďalej bude silným stimulom. Tento stimul však nie je dobré považovať za najlepší.

Vonkajšia a vnútorná motivácia

K pracovnej motivácií je možné dôjsť dvoma cestami. V prvom prípade ľudia motivujú sami seba, tým, že hľadajú, nachádzajú a vykonávajú prácu, ktorá uspokojuje ich potreby, alebo aspoň vedie k tomu, že od nej očakávajú splnenie svojich cieľov. V druhom prípade môžu byť ľudia motivovaní managementom prostredníctvom takých metód, ako je odmeňovanie, pový-šenie, pochvala atď. Tieto dve motivácie možno charakterizovať ako:
§ Vnútorná motivácia – faktory, ktoré si ľudia sami vytvárajú a ktoré ich ovplyvňujú, aby sa určitým spôsobom správali alebo aby sa vydali určitým smerom (patrí sem zodpovednosť, voľnosť konať, príležitosť využívať a rozvíjať schopnosti)
§ Vonkajšia motivácia – to, čo sa robí pre ľudí, aby sme ich motivovali (odmeny, zvýšenie platu, pochvala, povýšenie, ale aj tresty – odopretie platu, kritika)

Teória inštrumentality

Táto teória sa domnieva, že človek bude motivovaný k práci, ak odmeny a tresty budú priamo previazané s jeho výkonom. Táto teória je založená na princípe posilňovania presvedčenia človeka a na tzv. zákone príčiny a účinku. Motivovanie pracovníkov používajúcich tento prí-stup je založené výhradne na systéme vonkajšej kontroly a nerešpektuje radu ďalších ľud-ských potrieb.

Teória potrieb

Základom tejto teórie je presvedčenie, že neuspokojená potreba vytvára napätie a stav nerov-nováhy.

K opätovnému nastoleniu rovnováhy je treba rozoznať cieľ, ktorý uspokojí túto pot-rebu a vybrať spôsob správania, ktorý povedie k dosiahnutiu uvedeného cieľa. Každé správa-nie je tak motivované neuspokojenými potrebami.

Maslowova hierarchia potrieb

Maslow sa domnieval, že existuje päť hlavných kategórií potrieb, ktoré sú spoločné pre
všetkých ľudí, a to začínajúc základnými fyziologickými potrebami cez potreby istoty a bezpečia, sociálne potreby a potreby uznania až k potrebám sebarealizácie. Maslowova teória motivácie tvrdí, že v prípade uspokojenia nižšej potreby sa stáva dominantnou potrebou pot-reba vyššia a pozornosť jedinca je potom sústredená na uspokojenie tejto vyššej potreby. Pot-reba sebarealizácie však nemôže byť uspokojená nikdy. Len neuspokojená potreba môže mo-tivovať správanie a dominantná potreba je základným motivátorom správania.

Alderferova ERG teória

Táto teória sa týka subjektívnych stavov uspokojenia a prianí. Alderfer navrhol teóriu ľud-ských potrieb: potreby existenčné, potreby vzťahové, potreby rastové – tieto stimulujú ľudí, aby vo svoj prospech vyvíjali produktívne úsilie.

McClellandove potreby výkonu, spojenectva a moci

Identifikoval tri najdôležitejšie potreby: potreba výkonu (úspechu), potreba spojenectva, pot-reba moci.

Herzbergerov dvojfaktorový model

Tento model tvoria dva faktory: jednu tvoria satisfaktory, čiže motivátory, pretože sú považo-vané za činitele motivujúce jedince k vyššiemu výkonu a vyššiemu úsiliu. Druhá sa skladá z dissatisfaktorov, ktoré charakterizujú prostredie slúžiace k prevencii nespokojnosti so za-mestnaním, ale majú len malý vplyv na pozitívne postoje k práci.

Teórie zamerané na proces

Kladie sa tu dôraz na psychologické procesy alebo sily, ktoré ovplyvňujú motiváciu i na zá-kladné potreby, pretože sa zaoberajú tým, ako ľudia vnímajú svoje pracovné prostredie a spô-soby, ako ich interpretujú a chápu. Príslušnými procesmi sú: očakávanie (expektačná teória), dosahovanie cieľov (teórie cieľa), voľba správania (teória reaktancie), pocity spravodlivosti (teória spravodlivosti).

Teória atribúcie

Týka sa toho, ako vysvetľujeme svoj výkon potom, čo sme vynaložili značné úsilie a motivá-ciu na nejakú jednotlivú úlohu. Ak sa úspech alebo neúspech vysvetľuje v súvislosti s úsilím, môže dôjsť k vysokej motivácií. Ak je neúspech vysvetľovaný obtiažnosťou úlohy alebo ne-dostatkom šťastia, výsledkom môže byť strata motivácie.

Vytváranie vzorov

Ľudí je možné motivovať modelovaním ich správania pomocou „modelovej úlohy“ či „vzo-ru“.

To znamená, že niekto, koho prístup k práci a jeho schopnosti sú dobré, vytvára akýsi vzor, ktorý inšpiruje a vyvoláva túžbu nasledovať príklad.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Motivácia zamestnancov