Roly manažéra

V mnohých štúdiách sa skúma, čo manažéri vlastne robia a ako spotrebúvajú svoj čas. V sedemdesiatych rokoch sa zaoberal rôznymi manažérskymi povolaniami HENRY MINTZBERG a na základe empirických štúdií syntetizoval závery o manažérskych úlohách. Autor má skeptický postoj ku koncepcii manažérskych funkcií. Z pozorovaní manažérov v práci dospel k poznaniu, že plnia niekoľko rozdielnych rolí, ktoré môžu poslúžiť na opísanie základných spôsobov, súvisiacich a pozorovateľných správaní sa, ktoré patria k určitému povolaniu alebo postu.
Na základe štúdií sa stanovilo desať rôznych, ale navzájom súvisiacich rolí, ktoré sa zoskupujú do troch kategórií (skupín):
1. Interpersonálne roly tvoria tri čiastkové roly:
a) Manažér (vedúci) ako reprezentant organizácie alebo jej organizačnej zložky. Táto rola nie je jadrom manažérskeho povolania, ale predsa sa očakáva, že sa bude plniť, a preto efektívni manažéri tak aj konajú.
b) Manažér ako vodca. Z tejto roly vyplýva povinnosť vedúceho usmerňovať a koordinovať činnosť podradených v záujme dosiahnutia cieľov organizácie, t.j. viesť ľudí. Je to veľmi dôležitá rola. c) Manažér ako spojka. Ide o interakcie mimo vertikálnej reťaze príkazov, t.j. o kontakty s pracovníkmi na rovnakej úrovni a s inými pracovníkmi na získanie informácií. Rola je spojená s veľkým počtom vzťahov, ktoré manažér musí udržiavať s jednotlivcami a skupinami mimo organizácie alebo mimo vlastnej jednotky (podsystému). Čím má manažér vyššie postavenie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že spojovacie kontakty sú mimo danej organizácie.
Interpersonálnymi rolami buduje manažér sieť interpersonálnych kontaktov. Jednotlivé interpersonálne roly sa v reálnom živote často kombinujú.

2. Informačné roly charakterizujú manažéra ako nervové centrum, v ktorom sa informácie prijímajú, prenášajú a znova kombinujú. Sú to tieto roly:
a) Manažér ako monitor. Takmer rovnako ako radarové zariadenie aj manažér neustále sleduje prostredie, aby získal a zhromaždil potrebné informácie. Musí sledovať stav vnútri riadenej jednotky aj mimo nej, aby bolo možné identifikovať zmeny, odkryť problémy a príležitosti a určiť, kedy treba informácie odovzdávať iným a kedy urobiť rozhodnutia.
Úspešný prezident (riaditeľ) organizácie musí napríklad čo najviac vedieť o tom, čo robia konkurenti a nemôže čakať s realizáciou opatrení až dovtedy, kým konkurent uvedie na trh nový výrobok.

Manatér musí vedieť, aký vplyv na organizáciu môže mať nové zákonodarstvo alebo nová regulácia štátu, ako to ovplyvní rast alebo pokles kurzu a pod.
b) Manažér ako rozširovateľ informácií. Jeho úlohou je poskytovať podriadeným také informácie, ktoré nie sú schopní sami získať inak.
Poskytuje im informácie aj vtedy, ak navzájom nemajú rýchly a ľahký kontakt.
Prezident spoločnosti má napríklad informovať príslušného viceprezidenta o tom, že určitá dodávateľská firma je pred bankrotom. Viceprezident má s touto skutočnosťou ihneď oboznámiť nákupcu, lebo to môže ovplyvniť uzavreté objednávky.
c) Manažér ako hovorca sa sústreďuje na externú komunikáciu, ktorá spočíva v rokovaniach s ľuďmi mimo danej jednotky alebo organizácie. Napríklad manažér závodu môže poskytovať informácie vrcholovým manažérom s cieľom, aby boli lepšie oboznámení s aktivitami závodu.
Roly reprezentanta a hovorcu sa podobajú, je však medzi nimi základný rozdiel. Keď manažér vystupuje ako reprezentant, jeho prítomnosť symbolizuje organizáciu. Manaťér v role hovorcu prináša informácie a komunikuje s inými ľuďmi.
3. Rozhodovacie roly: rozvíjanie interpersonálnych vzťahov a zhromažďovanie informácií nie je konečným cieľom v činnosti manažéra. Tieto roly sú základnými vstupmi pre jeho ďalšiu činnosť, t.j. pre rozhodovanie, ktoré sa spravidla pokladá za najdôležitejšiu súčasť manažérskych rolí. Patria sem tieto:
a) Manažér ako podnikateľ: má pracovať tak, aby zdokonalil činnosť riadeného celku, t.j. realizoval potrebné zmeny. Ak nová idea je zložitá a náročná, na jej uskutočnenie sa vypracuje projekt.
b) Manažér ako riešiteľ vzniknutých porúch. V prípade, že vzniknú poruchy, manažér robí korekcie ako reakciu na vyskytujúci sa tlak alebo zmenu. Príkladom môže byť riešenie problémov v súvislosti s novým zákonom, štrajkom, nedostatkami v zásobovaní, poruchami strojov, chorobou zamestnancov, keď konkurent prichádza neočakávane na trh s novým, inovovaným výrobkom a pod.
Poruchy sa musia riešiť rýchlo, preto táto rola má prednosť pred ostatnými. Keď dôjde k poruche, manažér musí zmeniť svoje aktivity a prácu tak, aby našiel aspoň krátkodobé vhodné riešenie (nap. pri štrajku).
c) Manažér ako alokátor zdrojov. V dôsledku nedostatku a významu zdrojov je ich rozdeľovanie jednou z najdôležitejších rozhodovacích úloh manažéra. Preto sa touto činnosťou zaoberajú všetky zložky manažmentu, t.j. stanovenie cieľov, plánovanie, vedenie ľudí a kontrola. Problémy rozdeľovania zdrojov sú odlišné podľa úrovne organizácie.
Na vrcholovej úrovni manažmentu, kde sa riešia strategické otázky organizácie, rozdeľovanie zdrojov závisí od jej dlhodobej orientácie.

Môže ísť napríklad o to, či sa zdroje použijú na kúpu inej formy alebo na fúziu s niektorou ďalšou organizáciou.
Na strednej úrovni manažmentu môže ísť o problém, či peniaze vynaložiť na rekonštrukciu starého alebo na výstavbu nového závodu a pod. Rozdelenie zdrojov je dôležité aj na operačnej úrovni manažmentu a môže sa týkať napríklad toho, či treba stroj odstaviť na údržbu alebo má výroba na ňom ďalej pokračovať, či zaviesť druhú zmenu alebo nie a pod.
d) Manažér ako vyjednávač. Manažér vystupuje v mene organizácie a rokuje s inými organizáciami alebo plní túto úlohu vnútri organizácie ako reprezentant niektorej jej organizačnej jednotky a rokuje s inými organizačnými jednotkami.
Manažér v tejto role má často do činenia – podobne ako pri iných rolách – s neurčitosťou a zmenou. Nemôže sa vyhýbať rokovaniam, pretože len on ako nervové centrum má informácie, ktoré sú potrebné pri mnohých rokovaniach, a má aj formálnu autoritu, ktorou môže organizáciu zaviazať k činnosti.

Desať manažérskych rolí tvorí jeden integrovaný celok, čo platí aj pre manažérske povolanie. Preto nijakú zo špecifických rolí nemožno od ostatných oddeľovať. Manažér, ktorý nemonitoruje interné a externé prostredie, nemôže adekvátne plánovať. Prezident spoločnosti, ktorý neplánuje, aby sa jeho spoločnosť vyrovnala konkurencii alebo dokonca sa dostala dopredu, nemôže si nadlho udržať svoje povolanie. Manažéri nevenujú každej role rovnakú pozornosť. Manažéri sú individuality a vyznačujú sa vlastným osobným štýlom. Roly manažérov závisia aj od organizačných úrovní, typu organizácie, druhu vykonávaných funkcií a pod. Variácie rolí v mnohom teda závisia nielen od jednotlivých manažérov, ale aj od meniacich sa situácií. Pri manažérových rolách sa preto musí klásť dôraz na uplatňovanie tzv. situačného prístupu.

Zdroje:

M. Sedlák: Manažment, ELITA, I.vyd., Bratislava 1997, -