Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Analýza práce

Analýza práce
Proces získavania a spracovania všetkých informácií o práci





Popis práce –
Vyjadrenie obsahových faktorov:

Názov práce
Miesto práce
Zodpovedá (komu)
Súhrnný popis práce
Základné povinnosti
Pracovné podmienky
Používané nástroje a materiál
Osobné kontakty
Riziká Špecifikácia pracovníka –
Vyjadrenie požiadaviek kladených na uchádzačov:
Fyzické vlastnosti
Duševné vlastnosti
Vzdelanie a kvalifikačné predpoklady
Prax, odborná príprava a schopnosti
Charakteristika osobnosti
Osobitné požiadavky (vek, zrak, sluch, hmat a pod.)



Široko rozvetvený proces skúmania práce sa začína získavaním rôznorodých informácií o práci a zbieraním všetkých poznatkov o pracovnej činnosti, jej zložkách i náležitostiach, ktoré sú potrebné alebo významné pre ďalšiu personálnu prax. Získané informácie a zozbierané poznatky treba utriediť, analyzovať, kriticky posúdiť a usporiadať podľa súvislostí. Po takomto spracovaní ich možno zhrnúť do prehľadného popisu práce, ktorý poskytuje ucelený obraz o danej práci a je východiskom pre spracovanie špecifikácie pracovníka. Ide o proces systematickej a podrobnej analýzy. Jeden z možných postupov je:

1. Kľúčové slová Čo sa robí?
Kedy sa to robí?
Prečo sa to robí?
Kde sa to robí?
Ako sa to robí?

2. Zodpovednosť za podriadených
za výrobné zariadenia, vybavenie
za pracovný materiál
za finančné prostriedky

3. Pracovné vzťahy k nadriadeným
ku kolegom
k iným útvarom
k verejnosti, dodávateľom, zákazníkom
k podriadeným

4.

Pracovné nároky požadovaný stupeň výkonnosti a kvality dosiahnutých
výsledkov
požadované zručnosti a skúsenosti
požadované schopnosti analytického myslenia
požadované vzdelanie a prax
požadovaný fyzický a zdravotný stav
požadovaná motivácia a schopnosti spoločenského styku

5. Pracovné podmienky fyzické podmienky a pracovné prostredie
sociálne podmienky a pracovná skupina
ekonomické podmienky vrátane mzdy

6. Overenie u pracovníka
u jeho nadriadeného

Práca predstavuje určité množstvo úloh, ktoré sú navzájom dostatočne podobné, aby mohli byť spojené a pridelené jednému pracovníkovi či skupine pracovníkov. Niektorá práca si vyžaduje ku splneniu skupiny úloh iba jedného pracovníka, iná môže byť plnená skupinou viacerých pracovníkov. Elementárnym prvkom práce je pohyb. Ide o jednoduchý pohyb, aký je napr. zdvihnutie, premiestnenie, položenie nejakého predmetu. Jeden alebo viac pohybov tvorí operáciu, ktorú môžeme chápať ako dokončenú jednotku práce.
Obsah práce je daný množstvom a typov úloh danej práce, ich zložením a prepojením. V tejto súvislosti rozširovanie obsahu práce znamená horizontálne zlučovanie pracovných úloh, umožňovanie, aby pracovník plnil viacero úloh rovnakého typu. Obohacovanie práce potom znamená vertikálne zlučovanie pracovných úloh. Jedným z najobvyklejších spôsobov obohacovania práce je pridanie právomocí a zodpovednosti. S pravidla sa to robí dvojakým spôsobom: delegovaním pracovníkov a posilňovaním právomoci. Špecializácia práce vychádza z myšlienky vykonať viac práce na základe zvýšenia produktivity, ale pri nezmenenom úsilí. Ide o to, aby pracovník na určitom pracovnom mieste vykonával určité definované úlohy a to pomocou jednoduchých operácií a dosiahol v tom zručnosť, čo následne vedie k úspore času na jednotku práce a tým aj zvyšovanie produktivity práce. Popis práce by mal obsiahnuť účel, sféru pôsobnosti, zodpovednosti, úlohy, kontakty, pracovné podmienky. Jeho rozsah by nemal obsiahnuť viac ako 3 strany formátu A4.
Po vypracovaní popisu práce je potrebné určiť typ osoby vhodnej pre danú prácu, to znamená špecifikáciu pracovníka. Táto by mala obsahovať jednak zásadné požiadavky na uchádzača, ako aj požiadavky, ktoré považujeme za žiadúce. Na základe takto vymedzených atribútov bude kandidát na prácu posudzovaný.
Metódy práce – hlavným zmyslom vytvárania metód práce (pracovného postupu) je nájdenie najlepšieho spôsobu k vykonaniu určitej práce.

K tomuto sa najčastejšie používajú postupové diagramy, vývojové diagramy, pohybové diagramy, pohybové štúdie, časové štúdie a náhodné pozorovania.
Postupový diagram je jednoduchý a názorný nástroj graficky zobrazujúci poradie činností, ktoré musia prebehnúť pri vykonávaní danej práce. Ukazuje úlohy v chronologickom poradí, takže sa môžu ľahko odhaliť prípadné nedostatky.
Vývojový diagram je druhom postupového diagramu. Používa sa pri takých pracovných úlohách, kde existuje viacero možností riešenia.
Pohybové štúdie sú spôsoby, ako rozoznať pohyby a presuny, ktoré sú nevyhnutné ku splneniu pracovnej úlohy a na základe tohto navrhnúť najvhodnejší spôsob.
Časové štúdie sú postupy používané ku stanoveniu priemernej doby potrebnej k splneniu určitej úlohy.
Náhodné pozorovanie je štatistická metóda pozorovania pracovného procesu za účelom zvýšenia efektívnosti a hospodárnosti. Na záver tejto problematiky je potrebné poznamenať, že rôzne prístupy pri vypracovaní popisu práce a špecifikácie pracovníka sa vzájomne nevylučujú a môžu poslúžiť ako vzor pri vypracovaní vlastného systému v jednotlivých organizáciách. Podstata problému nespočíva v obsahu, ale vo forme a teda len na nás záleží, ktorú uprednostníme pre určité podmienky.

Zdroje:
J. Koubek, Řízení lidských zdrojů, Základy moderní personalistiky 3. vydanie, Management Press, Praha 2003 -
Doc.Ing.Anna Kachaňaková CSc. a kol. Personálny manažment, Ekonomická univerzita v Bratislave, 1993 -
Prof.Ing.J. Višňovský, CSc.,Ing. Ľ.Nagyová, CSc., Ing. M. Šajbidorová, CSc. Manažment ľudských zdrojov, Nitra,1996 -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk