Potrebu sebarealizácie možno uspokojiť len po uspokojení všetkých predchádzajúcich potrieb.
Napriek tomu, že ešte stále je len veľmi málo štúdií, jednoznačne podporujúcich túto teóriu, naďalej je veľmi populárna a cenná pre manažérov.
Alderferova teória ERG

Clayton Alderfer vypracoval alternatívnu teóriu ľudských potrieb – ERG (existence – existencia, relatedness – vzťahy, growth – rast).
Alderferov model pozostáva z troch hierarchicky usporiadaných úrovní ľudských potrieb:
1. existenčné potreby
2. potreby harmonických vzťahov
3. potreby rastu

Podobne ako Maslow aj Alderfer predpokladá, že jednotlivci majú tendenciu pohybovať sa po hierarchii nahor, keď uspokoja nižšie potreby. Teória ERG vo väčšine prípadov naráža na tie isté hlavné problémy ako Maslowova teória.

Herzbergova dvojfaktorová teória motivácie

Na základe empirického skúmania boli určené dve hlavné skupiny faktorov pôsobiace na pracovnú motiváciu:
1. motivátory
2. hygienické, resp. udržiavacie faktory

Motivátory predstavujú dlhodobú potrebu sledujúcu psychologický rast. Majú vysokú úroveň motivácie a vedú k uspokojeniu. Väčšinou súvisia s obsahom práce, vykonávaného zamestnania: - úspech, - uznanie, - samotná práca (zaujímavá práca), - zodpovednosť,
- postup (povýšenie), - osobný rast

Hygienické (udržiavacie) faktory – ich dosiahnutie neprispieva k uspokojeniu a nie sú schopné motivovať pracovníkov. Nevyvolávajú silnú motiváciu, ale sú potrebné na udržanie minimálnej úrovne uspokojenia tejto potreby. Majú externý charakter: - systém manažmentu organizácie, - spôsob kontroly, - vzťahy s vedúcim, - pracovné podmienky, - zárobok,
- vzťahy so spolupracovníkmi, - životný štýl, - vzťahy s podradenými, - pracovné postavenie, - pracovná istota v zamestnaní.

Z hľadiska osobného uspokojenia a pracovného správania majú dominantné postavenie motivátory. Hygienické faktory plnia úlohu vyhýbania sa nepríjemnostiam.

McClellandova teória (motivačná teória úspechu)

McClelland určil tri typy motivačných potrieb, ktoré môžu organizácie poskytovať svojim pracovníkom.
1. potreba moci
2. potreba spolupatričnosti
3. potreba úspechu

Potreba moci sa definuje ako potreba ovládať iné osoby, ovplyvňovať ich správanie a byť zodpovedný za ľudí. Je to vlastnosť zvyčajne vhodná na vykonávanie manažérskej funkcie.

Potreba spolupatričnosti znamená túžbu vytvárať priateľské a vrelé vzťahy s inými osobami. Je dôležitá najmä u tých osôb, ktorých úspech závisí od spolupráce s inými ľuďmi.

Potreba úspechu – človek ju nadobúda a osvojuje si ju predovšetkým v detstve, ale motivácia k nej sa môže zvýšiť výcvikom v dospelosti. Táto skutočnosť je dôležitá najmä z hľadiska prípravy manažérov. Individuálna úroveň potreby úspechu má významný vplyv na výkon.

McClelland tvrdí, že potreba moci je najdôležitejším determinantom všeobecného manažérskeho úspechu. Osoby s vysokou potrebou úspechu majú tendenciu viac sa orientovať na osobný úspech.