Manažérsko-motivačné stratégie (seminárna práca)
Podstata a teórie motivácie
Výkon pracovníkov a úspešné splnenie cieľov je výsledkom mnohých faktorov, z ktorých jedny sú vnútorné a tvoria súčasť charakteristiky pracovníkov, a iné sú externé.
Výkon sa nestotožňuje s motiváciou, preto treba tieto pojmy odlišovať. Na to, aby bola práca efektívna, človek je musí chcieť robiť (motivácia), musí vedieť, ako ju robiť (schopnosť) a musí mať primerané zariadenie, materiály, nástroje a pod. na jej vykonanie (prostredie).
Dôležitým determinantom individuálneho výkonu je motivácia. Problematickosť jej skúmania spočíva v tom, že je to niečo, čo sa nedá vidieť a čo nemožno priamo merať. Môžeme ju pozorovať a usudzovať o nej len na základe zmien v správaní sa ľudí.
Existuje množstvo definícií motivácie, ktoré sa odlišujú spôsobom vyjadrenia či formuláciou, ale ktoré sa zvyčajne podobajú obsahom, čiže podstatou.
Pre rozličné definície motivácie je spoločné, že ide o psychologický proces, t.j. o iteratívny proces ovplyvňujúci vnútorné pohnútky (motívy), ktoré usmerňujú správanie človeka, čiže aktivizujú alebo poháňajú ho k činnosti s úmyslom dosiahnuť cieľ. S motiváciou bezprostredne súvisí pojem motívu, ktorým sa rozumie vnútorná pohnútka určitého správania a konania človeka, určených ich smerovaním (k určitému cieľu), intenzitou a trvaním.
Motívom sú najčastejšie pudy, inštinkty, túžby, potreby, záujmy, sklony, povinnosti, ideály a podobne.
Teórie potrieb
Zvlášť rozšírené sú teórie zamerané na poznanie motivačných príčin, t.j. na skúmanie faktorov, ktoré v človeku aktivizujú, usmerňujú, podporujú a zastavujú jeho určité správanie. Jednotlivé teórie sa odlišujú počtom a typmi potrieb.
Maslowova teória hierarchie potrieb
A. Maslow vychádzal z toho, že motivácia vzniká z potrieb, t.j., že každý je motivovaný uspokojovaním neuspokojených potrieb. Rozdelil potreby ľudí do piatich skupín, ktoré sú hierarchicky od najnižšej po najvyššiu potrebu:
1. fyziologické potreby
2. potreby bezpečia (istoty)
3. sociálne potreby
4. potreby uznania
5. potreby sebarealizácie
Podľa Maslowovej teórie najprv sa musia uspokojiť potreby na nižších stupňoch a až potom nasleduje a stáva sa aktuálne uspokojenie potrieb na vyššej úrovni.
Potrebu sebarealizácie možno uspokojiť len po uspokojení všetkých predchádzajúcich potrieb.
Napriek tomu, že ešte stále je len veľmi málo štúdií, jednoznačne podporujúcich túto teóriu, naďalej je veľmi populárna a cenná pre manažérov.
Alderferova teória ERG
Clayton Alderfer vypracoval alternatívnu teóriu ľudských potrieb – ERG (existence – existencia, relatedness – vzťahy, growth – rast).
Alderferov model pozostáva z troch hierarchicky usporiadaných úrovní ľudských potrieb:
1. existenčné potreby
2. potreby harmonických vzťahov
3. potreby rastu
Podobne ako Maslow aj Alderfer predpokladá, že jednotlivci majú tendenciu pohybovať sa po hierarchii nahor, keď uspokoja nižšie potreby. Teória ERG vo väčšine prípadov naráža na tie isté hlavné problémy ako Maslowova teória.
Herzbergova dvojfaktorová teória motivácie
Na základe empirického skúmania boli určené dve hlavné skupiny faktorov pôsobiace na pracovnú motiváciu:
1. motivátory
2. hygienické, resp. udržiavacie faktory
Motivátory predstavujú dlhodobú potrebu sledujúcu psychologický rast. Majú vysokú úroveň motivácie a vedú k uspokojeniu. Väčšinou súvisia s obsahom práce, vykonávaného zamestnania: - úspech, - uznanie, - samotná práca (zaujímavá práca), - zodpovednosť,
- postup (povýšenie), - osobný rast
Hygienické (udržiavacie) faktory – ich dosiahnutie neprispieva k uspokojeniu a nie sú schopné motivovať pracovníkov. Nevyvolávajú silnú motiváciu, ale sú potrebné na udržanie minimálnej úrovne uspokojenia tejto potreby. Majú externý charakter: - systém manažmentu organizácie, - spôsob kontroly, - vzťahy s vedúcim, - pracovné podmienky, - zárobok,
- vzťahy so spolupracovníkmi, - životný štýl, - vzťahy s podradenými, - pracovné postavenie, - pracovná istota v zamestnaní.
Z hľadiska osobného uspokojenia a pracovného správania majú dominantné postavenie motivátory. Hygienické faktory plnia úlohu vyhýbania sa nepríjemnostiam.
McClellandova teória (motivačná teória úspechu)
McClelland určil tri typy motivačných potrieb, ktoré môžu organizácie poskytovať svojim pracovníkom.
1. potreba moci
2. potreba spolupatričnosti
3. potreba úspechu
Potreba moci sa definuje ako potreba ovládať iné osoby, ovplyvňovať ich správanie a byť zodpovedný za ľudí. Je to vlastnosť zvyčajne vhodná na vykonávanie manažérskej funkcie.
Potreba spolupatričnosti znamená túžbu vytvárať priateľské a vrelé vzťahy s inými osobami. Je dôležitá najmä u tých osôb, ktorých úspech závisí od spolupráce s inými ľuďmi.
Potreba úspechu – človek ju nadobúda a osvojuje si ju predovšetkým v detstve, ale motivácia k nej sa môže zvýšiť výcvikom v dospelosti. Táto skutočnosť je dôležitá najmä z hľadiska prípravy manažérov. Individuálna úroveň potreby úspechu má významný vplyv na výkon.
McClelland tvrdí, že potreba moci je najdôležitejším determinantom všeobecného manažérskeho úspechu. Osoby s vysokou potrebou úspechu majú tendenciu viac sa orientovať na osobný úspech.
Osoby s vysokou potrebou spolupatričnosti často prejavujú príliš málo snahy presadiť sa, aby sa tak vyhli možnému previneniu voči skupine.
Teórie motivačného procesu
Teórie motivačného procesu pomáhajú vysvetliť a opísať procesy, ktorými sa správanie ľudí motivuje, čiže ako sa vyvoláva, usmerňuje, udržiava a čím sa končí. Snažia sa teda opísať, ako jednotlivec rozhoduje o najlepšom spôsobe uspokojenia svojej potreby. Hlavné teórie sú:
Teória ekvity (rovnosti, spravodlivosti)
- vo všeobecnosti je model motivácie, ktorý vysvetľuje, že ľudia, ktorí sa na základe vnútorných motívov rozhodnú konať, lebo od toho očakávajú, že to povedie k dosiahnutiu cieľa, chcú, aby sa s nimi v sociálnej výmene zaobchádzalo slušne a spravodlivo.
Teória ekvity sa týka subjektívneho úsudku jednotlivca o tom, či v porovnaní s ostatnými pracovníkmi dostal primeranú odmenu.
Teória očakávania
Ukazuje nielen to, ako ľudia niečo pociťujú a správajú sa, ale aj to, prečo tak reagujú a konajú. Podľa tejto teórie motivácia závisí od dvoch skutočností, t.j. od toho, ako mnoho niečoho chceme dosiahnuť a od pravdepodobnosti, s akou predpokladáme, že to dosiahneme. Hodnotí sa atraktívnosť alternatív.
V modeli očakávania existujú tri kľúčové determinanty:
1. Očakávaný vzťah úsilia a výkonu
2. Očakávaný vzťah výkonu a výsledku
3. Vzťah výsledku a valencie (hodnoty)
Teória posilnenia
Nezaoberá sa potrebami. Správanie ľudí sa pokladá za vyvolané prostredím, preto sa teória sústreďuje naň a na jeho dôsledky pre osobu. Namiesto predpokladu existencie mechanickej väzby typu stimul – reakcia, navrhnutého skorším výskumom, predstavitelia tejto teórie veria, že ľudia vedome prejavujú rozličné správanie a volia si také, po ktorom nasledujú najžiadanejšie následky (odmeny).
Teória sa zakladá na celkom jednoduchom tvrdení, že správanie je funkciou predchádzajúcich následkov.
Zdroje:
Mikuláš Sedlák – Manažment, Elita 1997 -
|